STROPKOV. V Stropkove pri príležitosti 80. výročia Slovenského národného povstania (SNP) sprístupnili novovybudovaný park v širšom centre mesta, ktorý je pomenovaný po rodákovi a čestnom občanovi Stropkova Adolfovi Weinholdovi.
O jeho živote v parku informuje pamätná tabuľa a umiestnená je tam aj jeho bronzová busta. Informoval o tom hovorca Stropkova Peter Novák.
Splatenie historického dlhu
"Mojou povinnosťou ako primátora mesta je hľadať príbehy a osobnosti a pripomínať ich spoluobčanom. Aj dnešnou slávnosťou chcem splatiť historický dlh Adolfovi Weinholdovi, ktorý bol, podobne ako ďalší hrdinovia z radov slovenských dôstojníkov, počas 40 rokov totalitného režimu zaznávaný a historikmi poplatnými dobe prehliadaný," uviedol pri otvorení parku primátor Stropkova Ondrej Brendza (nezávislý).
Weinhold bol veliteľom povstaleckých jednotiek na hornej Nitre a jedným z najbližších spolupracovníkov generála Jána Goliana.
Celkové náklady na vybudovanie parku predstavujú takmer 120 000 eur, väčšinu z toho by mal pokryť regionálny príspevok z Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR, zvyšok uhradí mesto z vlastných zdrojov.
Autorom je akademický sochár
Pri jeho budovaní samospráva kládla dôraz na zmiernenie klimatických zmien a udržateľnosť, vrátane rozsiahlej výsadby novej zelene, zachytávania vody. Autorom busty je akademický sochár Jozef Hobor, park navrhol Vladimír Vagaský.
"Pribudli tam nové spevnené plochy a kompletne nový mobiliár. V rámci budovania parku sme vytvorili aj osem nových parkovacích miest, prioritne určených pre obyvateľov blízkej 40-bytovej jednotky," dodal primátor.
Na oslavách SNP, ktoré organizovalo mesto Stropkov, sa okrem pozvaných hostí zúčastnili aj príbuzní Adolfa Weinholda. Časť programu sa uskutočnila aj v stropkovskom kaštieli, kde je inštalovaná výstava SNP v okolí Stropkova.
O Adolfovi Weinholdovi
Narodil sa 10. decembra 1903 v Stropkove. Jeho otec bol roľník Ján Weinhold (*1854 - †1931), ktorý sa narodil v severných Čechách, matka bola Magdaléna, rod. Gazda (*1865 - †1924). V Stropkove vychodil ľudovú školu, v ďalších štúdiách pokračoval v Košiciach a v Prahe.
Počas mobilizácie v roku 1938 narukoval do Jelšavy ako veliteľ záložného práporu. V apríli 1939 nastúpil do zamestnania na Slovenský štatistický úrad v Bratislave, kde pracoval až do leta 1941. Vtedy urobil zásadné rozhodnutie. Vstúpil do slovenskej brannej moci a v auguste 1941 sa v hodnosti nadporučíka pechoty v zálohe stal dôstojníkom z povolania.
Do odboja bol ako presvedčený protinacista cieľavedomejšie zapojený v priebehu roku 1943 podplukovníkom generálneho štábu Jánom Golianom a odbojovú činnosť organizoval na Horehroní.
V čase zintenzívnenia príprav na povstanie ho v máji 1944, v hodnosti stotníka (kapitána), preložili do Zemianskych Kostolian na Hornú Nitru. Tam pôsobil ako veliteľ zbrojného skladu slovenskej armády s pôsobnosťou pre Nováky, Bošany a Topoľčany. V tom čase nadviazal spojenie s protifašisticky naladenými dôstojníkmi, spolupracoval s partizánmi a podieľal sa na vyzbrojení a vystrojení Hornonitrianskej partizánskej brigády.
Večer 29. augusta 1944 sa spolu s celou posádkou pridal k povstalcom, urýchlene uskutočnil mobilizáciu a dozeral na formovanie obrany. Vyznamenal sa v bojoch pri Čakajovciach, Topoľčanoch, Broďanoch, Navojovciach, Hradišti, Veľkých Uherciach či Baťovanoch (dnešné Partizánske).
Dňa 9. septembra 1944, po páde Baťovian, bol pri vedení protiútoku pri Malých Uherciach zranený, keď z bojiska odnášal raneného spolubojovníka, kapitána Tkáča a padol do nemeckého zajatia. Po vypočúvaní gestapom v Topoľčanoch a v Nitre ho členovia nacistickej tajnej polície odviezli na neznáme miesto a odvtedy ho nik nevidel. Zomrel ako 40-ročný. Miesto jeho posledného odpočinku je dodnes neznáme.
Nech odkaz hrdinu zo Stropkova zostane príkladom pre ďalšie generácie a jeho statočné slová a principiálny postoj zanechajú trvalú stopu v srdciach národa, ktorý desaťročia trpel pod nadvládou okupantov a navzdory osudu sa zbavil okov nacistickej i komunistickej totality.
(Mesto Stropkov)
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
