PREŠOV. Zásahy do verejnoprávnych médií, kultúrnych inštitúcií, umeleckých fondov, personálne výmeny či snaha ukončiť divadelné predstavenie. Ustojí súčasná slovenská spoločnosť útoky na kultúru? Začne sa o nej viac diskutovať?
Ako vnímajú umelci kroky ministerky kultúry Martiny Šimkovičovej, jej pravej ruky Lukáša Machalu či aktivity Štefana Kuffu (všetci nominanti Slovenskej národnej strany)?
Kam speje slovenská kultúra a spoločnosť pod pod ich rukami? O týchto obavách sme sa rozprávali s viacerými predstaviteľmi prešovskej kultúrnej scény.
Herečka Kašperová: Uráža ma to
„Umenie ako také je odrazom spoločnosti. Či v sochárstve, hudbe, divadle... Celý život boli umelci trošku iní a rozumeli možno viac vesmíru cez svoje vnemy a emócie ako všetky garnitúry a ľudia od politiky, ktorí ich mali zastrešovať. Ak si neuvedomíme, že kultúra, školstvo a zdravotníctvo sú najviac, tak sa nemôžeme baviť o kultúrnom štáte,“ hovorí herečka Stanislava Kašperová z Divadla Jonáša Záborského v Prešove.
„Mňa osobne to veľmi urazilo ako človeka, ktorý pracuje v umení,“ podotkla oceňovaná herečka, ktorá bola jednu sezónu aj kapitánkou v televíznej šou Milujem Slovensko.
Zdôraznila, že aktívni umelci sa celoživotne vzdelávajú a tvoria si obraz o celej spoločnosti: „My si nemôžeme prečítať ako pani Martina niečo, čo im predpíšu napríklad v televíznych novinách. My tvoríme. Stav kultúry sa obrátil na jednu pozíciu, jedného človeka a veľa múdrych ľudí ostalo za bránou a pýta sa, ako sa to mohlo stať.“
Čo konkrétne ju urazilo? Podľa nej niekto, kto na to nie je dostatočne vybavený, môže so svojimi priateľmi rozhodnúť, ako to bude fungovať.
„Urazilo ma, že zobrali post ľuďom, ktorí dlhodobo ovládali to remeslo a vedeli to. Vedeli nastavovať veci v riadiacich funkciách. Ľudia, ktorí pod nimi pracovali, boli spokojní a motivovaní. Vytvárali hodnoty, komunikovali s Európou i s celým svetom.“

Kašperová hovorí, že Slovenské národné divadlo nerobilo nič poburujúce, iba nastavovalo zrkadlo. Sama je folkloristkou, zdôrazňuje pritom medzinárodnú konfrontáciu: „To je diskutovaná téma, či si dáme mašle do vlasov, vytiahneme valašky a budeme sa obhadzovať bryndzou. Nie. To, čo je v nás, si treba zachovať, byť hrdí na to, kým sme, a objavovať svet.“
Myslí si, že to kultúrna obec ustojí a považuje za správne, že sa umelci ozývajú. „Vždy majme argumenty, buďme vecní a buďme ľudskí. Len ukazujeme na to, čo funguje a čo sa nemusí meniť,“ vraví herečka a pokračuje: „Nesiahajte nám do textov, nesiahajte nám do výberu repertoáru. Vieme, aké sú naše podmienky a vieme, aké princípy máme dodržiavať. Nepoburujeme. Vždy to robíme kultúrne, diplomaticky a ľudsky.“
Podľa nej si ľudia, aktuálne zodpovední za kultúru, neuvedomujú dôsledky svojho konania. „Pri ich egu a prázdne sa ich to ani nedotkne. Dotkne sa to nás, ľudí, ktorí máme emócie, cítime a chceme dobro,“ dodáva.

Klena: Je to len dočasné
„Myslím si, že je to katastrofa, ale že je to stav dočasný. Prekonáme to,“ hovorí pesničkár Edo Klena.
„Ľudí ako ja, vo vyššom veku, to oberá o hromadu energie a napĺňa negatívnymi emóciami. Pre nás je to škodlivé a skracuje nám to život. To nemuselo vôbec byť. Ale, bohužiaľ, spoločnosť je vskutku veľmi rozdelená a to čitateľne. Momentálne prevláda medzi ľuďmi viac zlosť a nenávisť, ako chuť po porozumení a tolerancii.“

Klena bol už za čias socialistickej normalizácie jedným z mála protestných hlasov. Terajšiu situáciu často prirovnávajú k normalizácii. Je to porovnateľné?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári