PREŠOV. Dlhopisový program, ktorý ponúka samosprávam Klub akcionárov Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti, vzbudil v lete vášne. Klub akcionárov program pod názvom Voda spieva promuje ako výhodný pre samosprávy.
Ak sa na dvadsať rokov vzdajú mestá a obce za odplatu svojich akcií, majú dostávať ročný fixný úrok vo výške 6 percent a o 20 rokov si môžu dlhopisy vymeniť späť za akcie. Akcionárske práva im zostanú, pokiaľ si aspoň jednu akciu ponechajú.
Najnovšie vláda zaviazala ministerstvo životného prostredia pripraviť legislatívne zmeny, podľa ktorých by už akcie vodárenských spoločností mohli vlastniť iba samosprávy a štát.

V čom vidí riziká
Dlhopisový program Klubu akcionárov vodární nie je prijímaný jednoznačne.
Hlavný kontrolór mesta Prešov, ktoré je jedným z najväčších akcionárov vo vodárňach, Alexander Ernst poukázal na riziká zámeny akcií za dlhopisy. Medzi ne zaradil napríklad nízku predajnú cenu akcií, negarantovaný úrok či problematické spätné odkúpenie akcií.
Na možné riziká poukázal vo svojom stanovisku a mestu Prešov odporučil nezbavovať sa svojich akcií, teda vlastníckeho podielu vo vodárňach. Aktuálne vlastní mesto Prešov vyše osem percent akcií.
Ernst sa za svoje stanovisko dočkal nominácie na Úradnícky čin roka, ale tiež sa stal terčom kritiky zo strany internetového portálu s prepojením na Klub akcionárov Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti. Prešov sa zatiaľ do dlhopisového programu nezapojil.

NKÚ: Tretina vody sa stráca v deravých potrubiach
Ešte väčší spor sa rozhorel medzi vodárňami a Najvyšším kontrolným úradom (NKÚ), ktorého správa bola spúšťačom „letnej“ kauzy.
„Stav vodárenskej infraštruktúry je nevyhovujúci a dostáva sa až na kritickú úroveň. Na ciele definované v strategických dokumentoch štátu išli za tri sledované roky z predpokladaných zdrojov určených na obnovu a rozvoj tejto infraštruktúry len tri percentá,“ konštatoval NKÚ na čele s Ľubomírom Andrassym.
Úrad varoval, že pre deravé potrubia sa stráca takmer tretina pitnej vody a platíme za ňu všetci.
„Obnova verejných vodovodov a kanalizácií by mala byť bezpochyby investičnou prioritou každej vodárenskej spoločnosti, ktorej táto strategická zodpovednosť vyplýva nielen zo zákona, ale aj z jej kľúčového poslania,“ priblížil Andrassy závery auditu.

Skrytá privatizácia?
NKÚ upozornil aj na „šedé zóny“ zákona, ktoré „spôsobujú mnohé praktické problémy súvisiace s možnou skrytou privatizáciou, jasnejšou pozíciou štátu v celom segmente vodárenskej infraštruktúry, ale taktiež pri dohľade nad účelom použitia finančnej rezervy alebo primeraného zisku“.
Slovné spojenie „skrytá privatizácia“ nahnevalo Východoslovenskú vodárenskú spoločnosť, ktorá v tlačovej správe vyzvala predsedu NKÚ, aby prestal zneisťovať občanov.

Podľa vodárenskej spoločnosti sú tvrdenia o skrytej privatizácii „ničím nepodložené, zavádzajúce a klamlivé“.
V ďalšej tlačovej správe citoval Klub akcionárov Východoslovenská vodárenská spoločnosť hovorkyňu NKÚ Danielu Bolech Dobákovú, že úrad „v rámci kontroly uvedenej kontroly nepreveroval dlhopisový program Voda spieva, neposudzoval riziká, ktoré by mohli viesť k priamej či skrytej privatizácii tejto alebo iných vodárenských spoločností“.

Klub akcionárov sa bráni
Vodárňam sa nepáčili tvrdenia z auditu o Klube akcionárov. Úrad totiž napísal, že „za spoločnosť, ktorá nakladá s verejným majetkom, dlhodobo komunikuje občianske združenie a za rôzne komunikačné či marketingové aktivity tohto združenia platí vodárenská spoločnosť nemalé financie. Tie v konečnom dôsledku platia občania v cene vodného, ktorá je na východnom Slovensku dlhodobo najvyššia“.
Podľa vodární ide o nepravdivú informáciu a „náklady na podporu Klubu akcionárov sa do cien vodného a stočného nepremietajú“.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári