PREŠOV. Bol disidentom v kotolni i uznávaným akademikom. Jeho srdce dotĺklo vo štvrtok vo veku 89 rokov.
Prešovský etnológ, filológ, folklorista a kultúrny historik Mikuláš Mušinka bol autorom mnohých kníh, ocenených aj vo svete, vedcom, absolventom viacerých univerzít a predsedom Asociácie ukrajinistov Slovenska a Ševčenkovej vedeckej spoločnosti na Slovensku.
O jeho skone informoval Medzinárodný fond Ivana Franka z Ukrajiny a ďalšie organizácie.
„V našich srdciach zostane ako úžasný človek, skutočný vlastenec Ukrajiny, dôsledný vedec a úspešný učiteľ,“ napísalo vedenie fondu.
Pásol kravy, robil v kotolni. Teraz ho vyznamenal prezident Ukrajiny Čítajte Akademik z kotolne
Za svoju činnosť dostal Mikuláš (Mykola) Mušinka viacero medzinárodných ocenení.
Okrem iných Cenu Fondu Tarasa Ševčenka za prínos do svetovej ukrajinistiky, Cenu Ivana Franka z Viedne, Zlatú Fortunu, Medzinárodnú literárnu cenu Corona Carpatica z Rumunska. A tiež Cenu primátora mesta Prešov.
Hneď štyri ukrajinské univerzity mu udelili čestný doktorát.
V roku 2016 ho ukrajinský prezident Petro Porošenko vyznamenal medailou III. stupňa za zásluhy. V roku 2021 mu prezident Ukrajiny Volodymyr Zelenskyj udelil najvyššie štátne vyznamenanie Rad kniežaťa Jaroslava Múdreho pri príležitosti Dňa jednoty Ukrajiny.
Aj keď bol Mikuláš Mušinka na dve dekády za socializmu odstavený z akademickej pôdy, nezlomilo ho to. Naopak, považoval to za svoje najplodnejšie tvorivé obdobie.
Na západe mu vtedy vyšlo päť kníh a vyše stopäťdesiat odborných článkov.
„V kotolni i v pastierskej kolibe som mal absolútny pokoj. Nikto ma nerušil, nechodil som na nijaké schôdze, nemusel písať žiadne správy... Venoval som sa svojej práci,“ povedal Mušinka pre Korzár v roku 2011.
V tom čase oslávil 75. narodeniny a bol stále plný sily a tvorivej aktivity.
Dobrodruh Mikuláš Mušinka mal opletačky s KGB Čítajte Tajuplný Viruk
Pochádzal z Kurova v okrese Bardejov, z roľníckej rodiny.
Po absolvovaní gymnázia pokračoval v štúdiu na prešovskej filozofickej fakulte a dizertačnú prácu obhájil na Karlovej univerzite v Prahe. Zdalo sa, že je pred ním nádejná akademická kariéra. Aj bola, dotiahol to na vysokoškolského profesora, ale jeho profesijnú dráhu prerušila vynútená pauza.
Počas nej mu napríklad pod pseudonymom Viruk vyšla v USA a potom ďalších západných krajinách publikácia Knyžkovyj znak šestydesjatnykiv (1972). Pseudonym Viruk je odvodený od jeho rodnej obce Kurov (Kuriv). V tom čase bol už Mušinka „preradený“ do kotolne.
„Niekoľkých vypočúvali, nejakého Viruka aj zavreli. Nikto sa nedozvedel, že ten pravý žije v Prešove a pracuje v kotolni,“ zaspomínal si na knihu, ktorá získala medzinárodné ceny.
Mimochodom, rodná obec Kurov mu udelila čestné občianstvo.
Akademika Mušinku zahrnuli oceneniami Čítajte V hľadáčiku KGB
Podobných príbehov zažil vo svojom dobrodružnom živote neúrekom. Už ako ašpirant Kyjevskej univerzity sa dostal do hľadáčika sovietskej tajnej služby KGB. Mal problémy pri pašovaní samizdatových hníh do Československa. Napokon, po viacerých peripetiách, vyviazol s napomenutím s výstrahou. Preto sa z kyjevskej školy presunul do Prahy.
„Prepieklo sa mi to. Avšak keď prišla okupácia, všetko mi spočítali. V roku 1971 som musel odísť,“ povedal Mušinka. Na slovenskú i ukrajinskú akademickú pôdu sa vrátil až po rokoch.
Nemohol ani pásť kravy
Nežnú revolúciu strávil v kotolni, kam sa dostal po tom, čo „neuspel“ ako pastier kráv. Aj na pasienkoch sa zdal súdruhom príliš nebezpečný, preto ho poslali do kotolne.
„Mám číslo listu, ktorým sa okresný výbor komunistickej strany obrátil na JRD v Kružlove. Ja som ako pastier každý rok predlžoval zmluvu, tak potom mi ju nepredĺžili. Ale už predtým som si spravil kuričský kurz. Keďže som pásol kravy v lete, v zime som mal voľno a už rok predtým som robil cez zimu v kotolni,“ zaspomínal si.
Po Nežnej revolúcii sa všetko zmenilo.
Reštart kariéry
Za práce o dejinách folkloristiky získal na univerzite v Prešove titul PhDr., začal spolupracovať s odbornými pracoviskami na Ukrajine, v západnej Európe i v zámorí. V roku 1992 obhájil v Kyjeve dizertáciu z folkloristiky.
Reštartovala sa jeho akademická i pedagogická kariéra. Titul univerzitný profesor získal na konci deväťdesiatych rokov.
Po rehabilitácii v roku 1990 pôsobil na filozofickej fakulte v Prešove ako vedúci vedecko-výskumného oddelenia ukrajinistiky, potom bol vedeckým pracovníkom oddelenia etnológie Katedry slovenských dejín a archívnictva.
Na vysokoškolskej pôde pôsobil až do roku 2003, keď ho v 65 rokoch poslali do dôchodku. Akademik Mikuláš Mušinka napísal dokopy viac ako sedem desiatok kníh.
Podľa českého portálu Paměť národa sa v jeho bibliografii nachádza spolu 2 118 položiek.
Výraznou mierou prispel k výskumu a popularizácii kultúrneho dedičstva Ukrajincov v prešovskom regióne a v Zakarpatskej Ukrajine.
S manželkou Magdalénou vychovali tri deti.
Akademik Mikuláš Mušinka. (zdroj: Michal Frank)
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
