PREŠOV, VYSOKÉ TATRY. Pre niekoho môže byť Erik Wittner známy ako fotograf, iní ho môžu vnímať ako klaviristu. Mnoho ľudí totiž zaregistrovalo video, na ktorom hrá na klavíri na Chate pod Rysmi. Z hrania v Tatrách sa už v podstate stala tradícia.
Na Chate pod Rysmi si zahrá vždy pred zimnou uzáverou, teda v posledný októbrový deň, už od roku 2021.
Jedno z jeho videí má takmer 700-tisíc zhliadnutí. „Je to pre ľudí zážitok,“ smeje sa Erik. Už sa mu aj stalo, že ho ľudia cestou hore na chatu spoznali a pýtali sa, či on je ten klavirista.
Ako to celé vzniklo
Erik Wittner si vždy chcel zahrať na najvyššie položenom klavíri na Slovensku. Ako sám hovorí, bol to jeho sen.
Keď pred časom vyšiel na Zbojnícku chatu a zahral si tam na klavíri, povedali mu, že takáto možnosť je aj na Chate pod Rysmi. Práve tam je najvyššie položený klavír na Slovensku, vo výške 2250 metrov nad morom.
Bolo to pred tromi rokmi, keď sa Erik spontánne ráno rozhodol, že ide na Chatu pod Rysmi, tesne pred sezónnou uzáverou, v posledný októbrový deň. „Takéto nápady sú najlepšie. To, čo človek plánuje dlho dopredu, možno nedopadne tak dobre,“ hovorí Prešovčan.
Na Chatu pod Rysmi sa vtedy vybral sám, vyšiel ešte aj na samotné Rysy. Keď začal na chate hrať na klavíri, malo to veľmi dobré ohlasy.
„Po chvíli za mnou prišiel chatár Viktor Beránek. Poklepal mi na plece a povedal: 'Hochu, poslyš, my ti tady ten klavír vyložíme ven a tady nám zahraješ ještě jeden koncert',“ usmieva sa Erik, napodobňujúc ikonického chatára spod Tatier.
Erik hovorí, že na pokyn chatára šiesti chlapi vyniesli klavír von a Prešovčan zahral pod Rysmi približne hodinový koncert. Pri chate si ľudia vypočuli aj ikonickú pieseň z filmu Medená veža. Ide o kultový film z roku 1970, ktorý sa odohráva vo Vysokých Tatrách a je o priateľstve partie horolezcov.
„Je to povinná jazda pre tých, ktorí chodia do hôr, je to symbol voľnosti. Dovtedy som tú pesničku nepočul,“ vysvetľuje 23-ročný Erik. Takto vznikli videá, ktoré na sociálnych sieťach videli tisícky ľudí.
Ikonická Perinbaba
Po roku od prvého koncertu pod Rysmi sa Erik opäť vrátil na chatu, takisto tesne pred sezónnou uzáverou. Už bol lepšie pripravený, zobral si aj kameru a na chate prespal.
Keď premýšľal nad tým, čo v Tatrách zahrá, ako prvé mu napadli hory a sneh.
„Spojil som si to s Perinbabou, ktorú som videl asi tri alebo štyrikrát, a rozhodol som sa to tam zahrať,“ opisuje.
Ľudia ho už spoznávajú, keď išiel druhýkrát na Rysy, pýtali sa ho, či on je ten klavirista. Aj z jeho okruhu mu ľudia píšu, kedy bude na chate hrať a že by si ho chceli vypočuť.
„Klavír je zvláštny v tom, že ľudí zblíži, stráca sa formálnosť,“ vysvetľuje.
Prešovčan išiel pred zimnou uzáverou na chatu aj vlani, no počasie vtedy veľmi nevyšlo a tak hral dnu.
„Aj hranie dnu malo úžasnú atmosféru. Na chate sa večer svieti len petrolejkami a keď niekto vie hrať na gitaru, tak sa tam večer dlho spieva. V tej výške úplne inak plynie čas a vynárajú sa tam aj iné hodnoty,“ opisuje Prešovčan.
Klavír je okrem Zbojníckej chaty a Chaty pod Rysmi aj na Chate pri Popradskom plese. Mnoho ľudí zaujíma, ako sa dostal klavír na tak vysoko položené miesta.
„Domnievajú sa, že nosiči ho vyniesli na chatu na chrbte, ale dostali sa tam na vrtuľníku. Je dosť možné, že v pôvodných chatách, teda ešte predtým, než Chatu pod Rysmi poškodila lavína, sa ešte čiastočne klavír niesol hore,“ konštatuje Erik.
Prešovčan plánuje hrať koncert na Chate pod Rysmi aj na konci tohto októbra a uzavrieť tak tohtoročnú turistickú sezónu.
Erik Wittner na Chate pod Rysmi. (zdroj: archív Erik Wittner)Je samouk
Paradoxom môže byť, že Erik nikdy nechodil na hodiny klavíra, je samouk. Hudobný talent však má mať po kom, keďže Erikova mama je huslistka a otec gitarista.
Desať rokov si Erik podľa jeho slov hrá sám pre seba a zistil, že sa to niekomu môže páčiť. Počas pandémie hral na klavíri doma a zdieľal to cez internet. Ľudia ho tak mohli počuť hrať v priamom prenose. Hovorí, že to robí hlavne pre radosť z hrania.
Erik v súčasnosti študuje v Košiciach na Podnikovohospodárskej fakulte Ekonomickej univerzity v Bratislave so sídlom v Košiciach, žije v Prešove. „Zatiaľ ma to tak baví, mám tu vybudované zázemie a okruh ľudí.“
S klavírom to má rovnako ako s ostatnými záľubami, napríklad s fotografovaním, ku ktorému sa tiež dostal náhodne.
V súčasnosti už fotí profesionálne, no predtým sa mu venoval len rekreačne, napríklad foteniu športových podujatí. V súčasnosti spolupracuje s prešovským Parkom kultúry a oddychu, no jeho prioritou je teraz dokončiť školu a získať inžiniersky titul.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
