Pred štvrťstoročím sa v Mestskej hale v Prešove konala k výročiu Nežnej revolúcie súťaž v interpretácii piesní Karla Kryla. Zvíťazila vtedy pätnásťročná VIKI OLEJÁROVÁ.
Ani ona sama v tom čase ešte netušila, že práve Kryl sa stane jej celoživotným hudobným osudom. Dokonca sa vďaka tomu hudobne spojila s Davidom Kollerom a Richardom Müllerom.
Hoci sa Viki intenzívne venovala vlastnej tvorbe, poslucháči ju poznajú práve vďaka „krylovkám“. Z koncertov, ale aj z protestov.
Pravidelne robila recitály s tvorbou tohto legendárneho a za komunistov zakázaného československého pesničkára. Najprv k výročiu 17. novembra, neskôr častejšie. Robí ich dodnes, nielen v rodnom Prešove či v Prahe, ktorá sa stala jej terajším domovom. K 35. výročiu Nežnej revolúcie vydáva prvý album s Krylovými pesničkami. Predstaví ho aj doma.
V rozhovore pre Korzár opísala nielen to, čím ju zaujal práve Kryl, ktorý zomrel v roku 1994, či má stále svojich fanúšikov, ale aj to, ako by sa na svet mohol pozerať dnes.
V rozhovore sa tiež dočítate:
- Ako sa mladé dievča dostalo ku Krylovej tvorbe,
- čo ho spája s Eddiem Vedderom z Pearl Jam a R.E.M.,
- ktorú polohu protestného pesničkára ľudia nepoznajú,
- prečo krátko po revolúcii záujem o Kryla upadol,
- ako si spomína na spoluprácu s Kollerom a Müllerom,
- či by bol Kryl proruský antivaxer,
- ako vníma jeho interpretáciu v podaní Dana Landu,
- aký je v súčasnosti odkaz Karla Kryla a ako sa s ním narába,
- či bolo ťažké získať autorské práva,
- ako sa žije v Prahe.
Kedysi dávno sa v rámci osláv 17. novembra konala v prešovskej Mestskej hale súťaž, ktorú ste vyhrali s interpretáciou Krylovej Ukolébavky. Kedy to bolo? 2001?
Ešte skôr, na konci deväťdesiatych rokov, v roku 1999. Mala som vtedy 15 rokov a bolo to moje úplne prvé verejné vystúpenie pred publikom. A to rovno v plnej Mestskej hale v Prešove, takže stres to bol obrovský. Bola som tam jediné súťažiace dievča medzi dvanástimi chlapmi.
Bola práve táto súťaž impulzom? Alebo ste mali vzťah ku Krylovi už predtým?
Výhra v tejto súťaži ma samozrejme povzbudila a keďže som vyhrala novú gitaru, začala som cvičiť s ešte väčším odhodlaním. Začala som si kupovať albumy a knihy Karla Kryla a objavovala som, aký obrovský umelecký záber mal tento spievajúci básnik.
V roku 2008 ste účinkovali na súťaži Liverpool s vlastnou tvorbou, o ktorú ste sa úspešne pokúšali aj neskôr. Prečo vás to napokon vždy vtiahlo ku Krylovi?
Mám dve muzikantské polohy - svoju tvorbu a spomienkové koncerty na Kryla. Ku Krylovi ma to ťahá aj z ľudskej stránky. Imponuje mi jeho odvaha, inteligencia a schopnosť pomenovať veci pravými menami. Je mojou veľkou inšpiráciou v živote aj vo vlastnej tvorbe.
Ambície s autorskými skladbami nemáte?
Samozrejme, robím aj vlastnú tvorbu, kde si píšem texty a skladám hudbu. Je to ale trošku zložitejšie, keďže si svoje piesne predstavujem s celou kapelou. Svoju tvorbu však hrávam často na rôznych akciách, vernisážach a podobne. Ale rada by som k sebe prijala ďalších hudobníkov. Takže, pokojne sa hláste.
Viki Olejárová: Dvadsať rokov s Krylom ju posunulo na vrchol Čítajte Vychádza vám album Krylových piesní. Prečo ste sa k tomu odhodlali až teraz?
Vydávam ho k 35. výročiu Nežnej revolúcie. Tento rok nesie v sebe ešte dve významné výročia. A to 80 rokov od narodenia Karla Kryla a 30 rokov od jeho úmrtia. Je to teda ideálny čas. Krst albumu bude v Prahe 13. novembra v kine Atlas, kde krstným otcom bude pán Fedor Gál. Chystám krst aj na Slovensku, a to presne 17. novembra na koncerte v mojom rodnom Prešove v nádhernej historickej budove PKO.
Čo sa vám páči na Krylovej poetike? On mal viacero zaujímavých polôh, hoci ľudia väčšinou poznajú len tú protestsongovú z éry Bratříčka...
Na mojich spomienkových koncertoch, kde hrávam tvorbu Karla Kryla, stále prízvukujem, že to bol rozhľadený umelec s bohatým repertoárom. Nájdeme v ňom dojímavé romantické piesne, žalmy, protestsongy, ale aj vtipné piesne či jeho obľúbené „častušky". Každá jeho pieseň je explóziou emócií.
Pamätáte si, ako v roku 1989 prišiel z Nemecka do revolučných dní a stal sa jedným zo symbolov Nežnej revolúcie? Toto ste už stihli zachytiť, či až spätne?
Keďže som v čase revolúcie mala päť rokov, situáciu okolo seba som vnímala len detským pohľadom. Politika mi nič nevravela, ale s rodičmi sme v tom čase boli v uliciach. Až o desať rokov neskôr som sa dozvedela, v akom režime moji rodičia žili.
Po revolúcii vyšli reedície Bratříčka a Rakoviny, to bol veľký hit, krátko na to sa ešte ako tak ujali Tekuté písky, ale ďalšie albumy sa už nepredávali. Záujem o Kryla upadol. Čím si to vysvetľujete?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
