CHERSON. Štvorročnému Damirovi pripadá život v podzemnom kryte normálny, už tri roky je jeho realitou. Do škôlky ísť nemôže, aj keby chcel, a hrať sa na ulici je nebezpečné.
Taká je realita súčasného Chersonu, v ktorom ukrajinská armáda stále drží svoje pozície a obyvatelia sú do veľkej miery odkázaní na pomoc zvonku.
Cherson bol prvým veľkým ukrajinským mestom, ktoré získali po začiatku vojny pod kontrolu ruské sily. V novembri pred dvomi rokmi ho Ukrajinci vybojovali späť. V júni minulého roku explodovala Kachovská priehrada a zaplavila okolie.
Od bezpečného miesta má Cherson stále ďaleko. Bežné je ostreľovanie i útoky dronov. Denne ich vzlietnu z ruských pozícií aj desiatky. Hľadajú civilné ciele, strieľajú po automobiloch či po cyklistoch.
Dve tretiny obyvateľov Chersonu ušli, napriek tomu v meste stále ostalo stotisíc ľudí. Z toho podľa údajov z miestnej radnice osemdesiat percent dôchodcov.
Život Ukrajincov pri bieloruskej hranici: Pod zemou vyrástli školy, deda Mráza neuznávajú Čítajte Život pod zemou
„Nemáme peniaze,“ hovorí Tatiana, s ktorou sa stretávame v kryte pod bytovkou. „Navyše mám tu rodičov, ktorí sú starí a nemôžu nikde ísť,“ vraví.
Jej susedy Lilia a Natália prikyvujú. Prácu nemajú, sú už na dôchodku. Ich penzia je v prepočte zhruba 50 eur.
Podval, ako krytu hovoria, je ich druhým domovom. Chodia tam v čase ostreľovania, i vtedy, keď im aplikácia hlási prílet rakety.
„Sme blízko, dolet môže byť jedna minúta, prípadne dve. Musíme utekať, aby sme to stihli. Do podvalu chodíme každý večer a často aj cez deň. Je to rôzne. Niekedy strieľajú celý deň,“ opisujú svoj život v podzemí.
Kryt je zariadený, čistý, až by sa dalo povedať, že útulný. Je v ňom lotyšská vlajka, keďže časť jeho zariadenia prišla z lotyšskej humanitárnej pomoci. Domáci v ňom už mali návštevy z piatich krajín. Slovensko bolo šiestou.
Laura Dittel z Karpatskej nadácie vraví, že žiť v bunkri je niečo strašné, ale na druhej strane je obdivuhodné, ako si ľudia dokážu poradiť:
„Oceňujem schopnosť vybudovať si kompletné bývanie pod bytovkou. Vrátane detského kútika, spální, maličkej telocvične s pingpongovým stolom, učebne pre deti. Všetko pekne zariadené, dokonca je tu príjemne.“
Do krytu schádza v čase útokov vyše päťdesiat ľudí, niekedy aj zo susednej bytovky.
„Chceme, aby sa vojna skončila naším víťazstvom. Lebo aj keby sa boje zastavili, po roku, po dvoch by určite pokračovali znovu. Neveríme, že by prestali na nás útočiť,“ vraví Tatiana.
Nič iné ako víťazstvo si Ukrajinci nepripúšťajú. Reportáž z cesty k frontovej línii Čítajte Stále držia líniu
Prichádzame k pozíciám ukrajinských vojakov na frontovej línii. Cestou k zákopom vidíme rodinné domy a pred nimi čerstvo poorané políčka.
„Ľudia tu žijú, ale nemožno to nazvať normálnym životom. Ako by aj mohol byť, keď čochvíľa môže priletieť dron. Mesto je ostreľované každý deň. Mnoho ľudí odišlo, ale niektorí nemajú kam ísť, alebo sa boja,“ hovorí Dmitro.
„Všetky školy a škôlky v Chersone sú zatvorené. Bolo by nepredstaviteľné otvoriť ich, naša krajina nemôže riskovať životy najmenších,“ pripája sa Aleksander.
Dmitro je z Kirovohradskej oblasti, Aleksander z Novej Kachovky a obaja slúžia v armáde už niekoľko rokov. Nemajú problém sa dať odfotiť, s úsmevom vravia, že Rusi ich už poznajú.
„Nepopúšťame, držíme obranu línie frontu, ktorá tu je,“ hovoria s tým, že je to náročné.
„Chcel by som odkázať ľuďom v Európe, že vojna nie je ohraničená naším územím a nemusí sa skončiť bezprostredne na našich hraniciach. Ak to nedajbože neudržíme, budú ruské rakety bombardovať európske mestá,“ zdôrazňuje Dmitro.
Bojoval na hostomeľskom letisku, zajali ho Rusi. Vyhráme, hovorí (reportáž z Ukrajiny) Čítajte Pod zemou pri bojovom poli
S východoslovenskými dobrovoľníkmi Laurou Dittel a Vladimírom Benčom mierime k zákopom v prvej línii. Na pozíciách nás čaká Sergej. Je z Odesy a na tomto kľúčovom mieste bojovej línie je bez rotácie od januára.
Čaká nás až nepríjemné ticho. Stretávame sa s ďalšími dvoma vojakmi, inak nikde nikto. Kde sú všetci? „Dostali rozkaz, že oni vás majú vidieť, ale vy ich nie,“ usmieva sa Sergej a ukazuje nám zákopy. Sú pri mieste, kde bol výsadok ruských vojsk pri obsadení Chersonu.
V zákopoch sa nachádza kuchyňa i nemocnica s dvoma lôžkami a žiarovkou. Každý deň, ak je na to čas, vojaci trénujú aj podávanie prvej pomoci. „Zdravotníkov je málo a kým prídu, musíme si pomôcť navzájom," vraví Sergej.
K poľnej nemocnici musí byť vždy rýchly prístup, vysvetľuje a ukáže nám prekvapenie.
Priamo v zákopoch si vojaci urobili provizórnu saunu. Ako hovorí, je to aj preto, aby sa život v prvej línii aspoň v krátkych okamihoch priblížil normálnemu životu.
Vojakov síce nevidíme, zato psy áno. Dôležité sú preto, že najmä v bezmesačných nociach hneď počujú človeka. Majú tam aj mačky na chytanie myší. Aj Sergej jednu má.
Náš sprievodca hovorí, že stále potrebujú obväzy, powerbanky s veľkým výkonom, antidrony, ale aj súčiastky na drony. Dôležité sú aj tablety na čistenie vody pre vojakov na nultej línii. Takisto automobily a kamery na nočné videnie, ktoré majú autá na sebe. Svetlá musia mať v noci vypnuté. Inak by sa hneď stali cieľom.
A čo potraviny? „Jedla máme dosť. Na fronte varia dobre,“ smeje sa očami Sergej.
Sauna pod zemou. (zdroj: Vladimír Benč)Ostrov je bojiskom, nie všetci odtiaľ odišli
„Celková situácia je zlá. Trpia mnohí civilisti, sú v kuse pod ostreľovaním a pod hrozbou dronových útokov. Zároveň bola táto oblasť zatopená po pretrhnutí Kachovky. Najprv tam išlo veľa pomoci, teraz je jej čoraz menej,“ hovorí Vladimír Benč z organizácie Podaj ďalej, ktorý prišiel do Chersonu s humanitárnou pomocou.
Prekvapilo ho, že stále fungujú verejné služby. „Snažia sa ich silou mocou udržať. Ide im kúrenie, majú vodu, verejnú dopravu,“ vraví Benč.
Spolu s ním sa o tom presvedčíme na vlastné oči, keď večer stretávame neosvetlenú maršrutku smerujúcu do nebezpečnej štvrte Ostrov, ktorá je pred prvou líniou. V tom čase ukazovali prístroje tri ruské drony vo vzduchu. Jeden prieskumný, dva útočné.
Napriek denným útokom ľudia žijú aj tu. V jednej bytovke vidíme tri rozsvietené svetlá. Ako nám vysvetľujú miestni sprievodcovia, ľudí je tam v skutočnosti viac. Väčšinou majú zhasnuté, alebo zapnú svetlo len na krátku chvíľu, aby neupútali pozornosť dronov a nestali sa terčom.
„Skľučujúce je, že v Chersone stále žije veľmi veľa ľudí, napriek tomu, že vojnový konflikt majú za dverami. Nechcú odísť. Štát ich ani nemá ako motivovať. Ostávajú tam hlavne tí, čo si nemôžu dovoliť odísť. Dôchodcovia, matky s deťmi a podobne. Sú odkázaní na takúto externú pomoc,“ dopĺňa Benč.
Ani chersonská štvrť Ostrov nie je opustená, v troch oknách sa svieti. (zdroj: Korzár/Michal Frank)Humanitárny výjazd zo Slovenska pripravilo spolu s Karpatskou nadáciou so sídlom v Košiciach a prešovským združením Podaj ďalej Analytické centrum regionálnych rizík v Užhorode.
„Naše tri dodávky s pomocou sa zdajú byť kvapkou v mori. Veľakrát to ale je o spolupatričnosti. Tunajší ľudia vidia, že niekto z pre nich ďalekej krajiny na nich myslí a prejavuje im svoju solidaritu. Je to pre nich dôležitá morálna vzpruha,“ prízvukuje Laura Dittel.
Nevracajte sa. Zima bude zlá, prosí primátor Kramatorska (reportáž z Ukrajiny) Čítajte Zlovestné ticho
Časť slovenskej dobrovoľníckej výpravy je v tom čase na inom mieste Chersonu.
„Cesta mestom je prázdna, rozbitá, občas prejde žigulák. Vchádzajúc do brány stretávame mamičky s deťmi, mávajú na nás. Idú nacvičovať program na Mikuláša. Víta nás energický a charizmatický kňaz,“ opisuje dobrovoľník Milan Ruščák návštevu miestnej gréckokatolíckej charity.
Kňaz im ukazuje drevenú cerkev, ktorá bola rozobratá v Zakarpatskej Ukrajine, prevezená a znovu poskladaná v Chersone.
Posádka dobrovoľníkov stihne vypiť čaj a presúva sa na ďalšiu vykládku humanitárnej pomoci. Ani tam sa dlho nezdrží.
„O chvíľu sa bude stmievať a naši sprievodcovia sú čoraz viac nervóznejší. Vypadnúť musíme pred zotmením, aby sme sa nestali terčom ruského safari,“ vraví Ruščák.
Je to tak. Miestni sprievodcovia nás súria, sadáme do áut a pred úplným zotmením opúšťame Chersonskú oblasť. Streľbu už počuť nebolo, všimli sme si jednu vec. Ticho, ktoré sme mohli nazvať zlovestné. Milan to videl podobne: „Strach, lietajúce kŕdle vrán, hrobové 'ničdobroneveštiace' ticho.“
Situácia sa môže zo dňa na deň zmeniť, dozvedáme sa. Vylúčiť sa nedá ani to, že sa ruská strana o niečo pokúsi. Cherson je jedným z kľúčových miest i symbolov frontovej oblasti.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
