MYKOLAJIV. Je krátko po šiestej hodine ráno a Raisa Timčenko prichádza do práce. Do električkového depa v meste Mykolajiv na juhovýchode Ukrajiny. Je nedeľa a miestnym sa chystá rozvážať pitnú vodu.
V prvých týždňoch totálnej vojny, na jar 2022, dopadli ruské bomby aj na vodovodnú infraštruktúru a odrezali mesto od pitnej vody. Potrubia sa medzitým opraviť podarilo, problém však je so zdrojom vody.
Berú ju z tunajších dvoch riek (Inhul a Južný Bug), ale je príliš slaná. Takže môže slúžiť len ako úžitková a pitnú vodu rozvážajú ľuďom električky a trolejbusy mestskej hromadnej dopravy.
Mykolajiv (ale tiež Mykolaïv, Mikolaiv, Mikolajov, Nikolajev, Миколаїв a v medzinárodnej transkripcii Mykolayiv) je na slovenské pomery veľké mesto. Pred vojnou tu žilo vyše 486-tisíc obyvateľov.
Teraz ich je podľa odhadu miestnej radnice 430- až 440-tisíc, z toho 40- až 50-tisíc obyvateľov tvoria vnútorní presídlenci. Čiže stále je to takmer dvakrát také veľké mesto ako Košice.
Previezli sme sa vlakom z Košíc do Mukačeva a späť. Akoby sme sa vrátili v čase Čítajte Vyše 40 rokov v električke
Raisa Michailevna Timčenko má vodičák na električky a autobusy od roku 1981 a hneď v ďalšom roku nastúpila ako šoférka do miestneho dopravného podniku. Dnes má 62 rokov, je už na penzii, ale stále pracuje.
Podobne ako jej dve kolegyne, ktoré stretáva na dispečingu. Obe sa volajú Ľudmily a hovoria, že radšej budú ďalej pomáhať v podniku, v ktorom pracovali celý život, než by mali sedieť doma.
Zapíšu Raisu do knihy a vodička sa presúva do zdravotníckej miestnosti, kde jej dajú fúkať a zmerajú tlak. Všetko je v poriadku, môže nastúpiť do vozidla pripraveného na rozvoz pitnej vody.
„Táto električka je staršia ako ja,“ smeje sa Raisa. „Chceli sme novú techniku. Trolejbusy už prišli, električky ešte nie. Daj Boh, aby sa vojna skončila.“
V električke ju už čaká Viktor. Má 61 rokov, ešte nie je na dôchodku. Rodák z neďalekej Odesy pracoval desať rokov v Rusku, v Mykolajive žije 25 rokov. Volá na dispečing, ktorý dá pokyn na odchod. Vrátnik praje šťastnú cestu, zamáva a vyrážame.
Raisa Timčenko ide do práce. (zdroj: Anton Kudinov)Dvanásťtisíc litrov vody
Vezieme tri tony v troch veľkých, tisíclitrových sudoch. Sú v zadnej časti električky. V prednej byť nemôžu, dole je elektrina, narobilo by to paseku.
Do trolejbusu sa zmestia až štyri sudy. Za deň sa takto električka otočí štyrikrát, rozvezie spolu dvanásťtisíc litrov vody.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
