PREŠOV. Krajská knižnica P. O. Hviezdoslava v Prešove sa po rokoch dostala pod jednu strechu. Tri historické domy na Slovenskej ulici sa zmenili na moderné sídlo tejto kultúrnej inštitúcie, ktorej zriaďovateľom je Prešovský samosprávny kraj.
Prestavba si vyžiadala v konečnom súčte aj s investíciou do interiérového vybavenia náklady vo výške 7,8 milióna eur.
Veľkorysé priestory sa vyznačujú sviežou a netypickou architektúrou a sú viacúčelové.

Knižnica 21. storočia
„Toto je naozaj knižnica, ktorej veríme, je hodná 21. storočia. Je to komunitná knižnica, nielen požičaj a vráť, ale návštevníci v nej budú môcť tráviť čas,“ teší sa riaditeľka knižnice Iveta Hurná z nových priestorov.
V nich sa už nachádza 66-tisíc knižných titulov. „Od pondelka sa tešíme na čitateľov,“ zdôrazňuje Hurná.
Predseda Prešovského samosprávneho kraja Milan Majerský (KDH) ďakoval zastupiteľstvu, že projekt novej knižnice pred tromi rokmi podporilo. „Dnes môžeme byť v modernej knižnici, o ktorej som presvedčený, že na Slovensku nemá obdobu,“ zdôraznil.
Zaspomínal si na to, ako v Levoči býval hneď pri knižnici a čakal v rade s kamarátmi na Troch pátračov. Prišla i fáza neplatenia pokút, ale aj čítania celej povinnej literatúry. „Knižnica formuje osobnosť človeka. Robí ho múdrejším a ušľachtilejším,“ doplnil Majerský.

Moderný architektonický názor
Nielen župan sa rozplýval nad novými priestormi. Spokojný s nimi je aj Karol Gregor, prešovská architektonická legenda. Oceňuje, že do odvážneho projektu sa pustili mladí absolventi fakulty umení v Košiciach.
„Prišli so sviežou myšlienkou, kde celý problém uchopili jedným gestom. Je to súčasné, má to moderný architektonický názor, pritom sme v historických domoch. Veľkú rolu hrá vzdušnosť, nie je to také klasické, ako sme zvyknutí pri knižniciach s drevenými regálmi zaberajúcimi celé miestnosti. Je tu aj názorová jednota, napríklad dizajn stolov a regálov,“ chváli odvahu mladých architektov. Ako predseda poroty bol pri ich výbere.

Spomínaný architektonický tím tvoril Matúš Bišťan a architekti z ateliéru DOXA Maroš Mitro, Tomáš Boroš, Ondrej Jurčo a Pavel Bakajsa.
„Sme radi, že nás zobral medzi seba projekčný tím inžiniera architekta Jozefa Kužmu,“ hovorí Bišťan, ktorý s kolegami hľadal riešenie pre veľké palácové miery meštianskych domov: „Chceli sme zachovať tieto priestory, aby sa tu mohli konať rôzne programy, koncerty, besedy, worskshopy.“
Podarilo sa. Každý regál vyzerá ako jemná konštrukcia, ale jeho tiaž je 35 ton. Visí zo stropu, nemohol by byť na podlahe.
„Pani riaditeľka to držala od začiatku do konca, neuhla, dala nám šancu a verila nám,“ oceňuje Bišťan podporu netypických architektonických nápadov.
„Prvotná idea sa zrodila hneď na úvodnej prehliadke, keď boli tieto priestory prázdne a nadchla nás ich veľkosť a atmosféra. Chceli sme ponechať tento priestor vyčistený,“ hovorí Mitro, ako sa snažili „nezapratať“ miestnosti knihami. „Spoločným výrazovým prostriedkom sa stala biela oceľ,“ dodáva.
Hurná: Kultúra je potlačovaná, o to viac si vážime novú knižnicu
Nové priestory posvätil dekan rímskokatolíckej farnosti Jozef Dronzek. Na slávnostnom otvorení zneli i básne, ktoré na mieru napísal Valentín Šefčík.
Riaditeľka Hurná rozpovedala na otvorení príbeh o knižnici, „ktorá sto rokov hľadá svoje miesto a našla ho v centre mesta, s nádhernou pavlačou a parkoviskom“.
Konštatovala, že to nebolo jednoduché a bez podpory zriaďovateľa by sa to nikdy nepodarilo.
„V dnešnej dobe, keď kultúra a umenie začínajú byť opäť dehonestované a tlačia ich do úzadia, o to viac si vážime, že sme mohli otvoriť krásnu veľkú knižnicu,“ zdôraznila Hurná.
Dvadsaťročný príbeh
Projektant Jozef Kužma uviedol, že o projekte novej knižnice sa začalo na pôde samosprávneho kraja hovoriť pred 20 rokmi. Projekt sa viackrát prerábal a keď sa pred tromi rokmi začalo stavať, tipoval, že to potrvá štyri až päť rokov. Dôvod, že sa tak nestalo, je podľa neho ten, že sa v symbióze zišiel trojuholník projektant - dodávateľ - investor.
„Stretáva sa tu minulosť, prítomnosť a budúcnosť,“ povedal o novej knižnici zástupca zhotoviteľa Viliam Čech, konateľ spoločnosti Čech, s. r. o., a vystrúhal poklonu riaditeľke, aké dôležité je vytrvať. Bez toho by sa to nepodarilo.
Obraz Ossifa? Zázrak
Presťahovať tisíce kníh pomáhali knihovníčkam a knihovníkom brigádnici zo škôl. Podľa Hurnej sprevádzalo otvorenie novej budovy knižnice niekoľko zázrakov. Netýkali sa len toho, že na ňu prešovská župa našla peniaze.
„Začiatkom novembra mi volal krajinný architekt Rasťo Mochnacký, že mi bude volať Ossif. 'Ten Ossif? pýtala som sa neveriacky.' Ten slávny maliar Vladimír Ossif, ktorého maľby visia v mnohých popredných svetových galériách?“ krútila hlavou. A stalo sa.
Prešovský rodák Ossif venoval knižnici nadrozmerný obraz, ktorý dotvára interiér.

Predstavili nové bibliobusy
Okrem novej knižnice dala župa opraviť dva staršie autobusy od svojich dopravcov. Prerobené boli na pojazdné knižnice – bibliobusy.
Na rekonštrukciu a interiér oboch bibliobusov išlo 86-tisíc eur. Podľa župana Majerského sú to malé peniaze, ale s veľkým efektom. Pojazdné knižnice obslúžia takmer stovku obcí, ktorých žije niekoľko desiatok tisíc ľudí.
„Nie je to o autobusoch, ale o ľuďoch. Doručiť vzdelanie a múdrosť do regiónov je to najviac. Mali sme skúsenosť zo Svidníka, kde bibliobus dožil,“ hovorí Majerský.

„S našou žltou karosou sme najazdili 700-tisíc kilometrov. Obslúžili sme množstvo čitateľov v okresoch Stropkov a Svidník,“ konkretizuje riaditeľ Podduklianskej knižnice vo Svidníku Kamil Beňko.
Obce sa na nákladoch bibliobusu podieľajú 60 až 200 eurami ročne podľa dĺžky zastávky. Pod Duklou takto pojazdná knižnica v dvojtýždňových intervaloch obslúži 57 obcí.
„Doteraz sme boli jediná pojazdná knižnica na Slovensku. Teraz k nám pribudne ďalšia pre okresy Poprad, Levoča a Kežmarok, ale stále sme jediný kraj na Slovensku,“ dodáva Beňko.
„Budeme obhospodarovať tri okresy. Je to dôležitá služba pre región. Je tam veľa uzamknutých a stagnujúcich obecných knižníc. Budeme bližšie k čitateľom,“ pridáva Monika Naštická, riaditeľka Podtatranskej knižnice v Poprade, ktorá získala nový bibliobus. Jeho šoférka Jarka je už pripravená na jazdu.
„Starostovia sa tiež tešia, že budú môcť poskytnúť niečo nové svojim obyvateľom,“ uzatvára Naštická.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári