BARDEJOV. Rómske ženy z okresu Bardejov sa roky snažia zlepšiť svoju finančnú situáciu zamestnaním sa, mnohým sa to však nedarí. Prekážkami sú pretrvávajúci rasizmus, praktické problémy života v osade, ale často aj nevôľa zo strany ich vlastných rodín. Ženy z marginalizovaných rómskych komunít tak ostávajú najmenej pracujúcou skupinou.
Evu Kaľovú (42) sme v komunitnom centre vo Sveržove počkali popoludní, kým príde z práce. Doteraz ľutuje, že má iba základnú školu.
„Bola som najstaršia z desiatich súrodencov, musela som sa kvôli nim obetovať a pomáhať doma mame. Bola som tvrdo vychovaná, ale moje deti, našťastie, nemuseli prežiť to, čo ja,“ hovorí.
Najstaršia dcéra sa jej narodila, keď mala dvadsať rokov. Postupne pribudli ďalšie štyri deti. Keď bolo aj najmladšie v škôlke, Eva Kaľová sa začala obzerať po práci.
Eva Kaľová zo Sveržova. (zdroj: Korzár/Elena Danková)V okrese Bardejov je pracovných ponúk oproti iným okresom pomenej a voči Rómom majú zamestnávatelia stále veľké predsudky. Obzvlášť veľký problém je to tým pádom pre rómske ženy. Hoci sa roky snažia zlepšiť svoju finančnú situáciu zamestnaním sa, na ceste za prácou musia prekonávať viacero prekážok, ktoré ich iné kolegyne nemajú.
Na jednej strane je to diskriminácia zo strany zamestnávateľov pre pôvod, pohlavie, miesto bydliska alebo počet detí. Na druhej problémom môžu byť aj postoje v ich vlastnej komunite, kde muži často stále razia predstavu, že žena má byť doma, za sporákom. Ak by sa im pritom podarilo zamestnať sa, zvýšila by sa šanca, že sa raz ony alebo aspoň ich deti dostanú z generačnej chudoby.
Zrušenie škôl v rómskych komunitách môže zhoršiť prístup k vzdelaniu Čítajte Eva Kaľová svojim deťom sľúbila, že kým tu bude a bude zdravá, postará sa o ich napredovanie: „Urobím, čo je v mojich silách, aby z nich niečo bolo. Moji rodičia mi to nedopriali, ale ja im to chcem dopriať. Môj splnený sen by bol, keby si Mirka po výučnom liste urobila aj maturitu,” hovorí o svojej dcére.
Eve sa nakoniec prácu zohnať podarilo. Pomohlo jej, že sa za ňu prihovorila jedna žena z obce, ktorá ju poznala ako spoľahlivú, aj ľudia z komunitného centra a dokonca starosta obce.
A tak ju vzali pracovať ku kravám. Spočiatku pracovala na družstve vo Sveržove. Keď zaniklo, prešla na družstvo do Kružlova.
„Ďakujem hlavne jednému manželskému páru. Naučili ma dojiť, robiť okolo kráv a nebáť sa ich. Bolo to ťažké, ale povedala som si, že mám deti a musím sa zamestnať,“ hovorí dnes Eva.
Jej príbeh je však stále v Bardejove skôr ojedinelý. Nezamestnanosť rómskych žien je v tomto okrese mimoriadne vysoká, čo ako problém priznáva už aj miestna samospráva. Bardejov však v tomto nie je ojedinelý prípad.
Žijú bez vody a ciest, čelia predsudkom. K rómskej národnosti sa hlásia tri percentá Čítajte (Nielen) bardejovský problém
Nezamestnanosť rómskych žien v okrese Bardejov treba vidieť v kontexte, že celé obyvateľstvo má často problém nájsť si prácu, s ktorou by bolo spokojné.
Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny uvádza v októbri 2024 evidovanú nezamestnanosť na Slovensku na úrovni 3,7 percenta, no v okrese Bardejov je na úrovni 6,59 percenta.
Plán rozvoja okresu Bardejov z roku 2023, ktorý vypracovali zástupcovia samospráv, okresu a verejnosti, uvádza ako jeden z problémov a výziev práve extrémne vysokú nezamestnanosť žien z marginalizovaných rómskych komunít.
Korzár spolupracoval na článku s Investigatívnym centrom Jána Kuciaka.
Celoslovenské štatistiky ukazujú, že ide o problém, ktorý, bohužiaľ, nie je ojedinelý. Podľa posledného zisťovania indikátorov chudoby a sociálneho vylúčenia so zameraním na rómske komunity z roku 2020 bolo v celkovej populácii zamestnaných 92 percent osôb v ekonomicky aktívnom veku. V marginalizovaných rómskych komunitách to bolo iba 33 percent, pričom muži z týchto komunít mali zamestnanosť na úrovni 31 percent a ženy len 14 percent.
Nezamestnanosť je celospoločenský problém a keď si zamestnanie dlhodobo nevedia zohnať Rómovia, nakoniec tým trpí celá spoločnosť.
„Nezamestnanosť ľudí z marginalizovaných rómskych komunít vo výsledku prehlbuje negatívny ekonomický vývoj nielen v regióne, ale v celej krajine. A pokiaľ na tomto ako spoločnosť nezapracujeme a nebudeme im podávať pomocnú ruku, ukazovať im a učiť ich, že sa dá žiť aj inak, bude sa celospoločenský problém prehlbovať,” vysvetľuje Jana Kováčiková Klárová, mentorka z občianskeho združenia Cesta von.
„Vyrastie tak ďalšia generácia ľudí, ktorí sa len ťažko z generačnej chudoby vymania bez pomocnej ruky spoločnosti, ktorá sa ich bude snažiť integrovať do vzdelávania a na trh práce,” dodáva Kováčiková Klárová.
V bardejovskom pláne rozvoja odborníci navrhujú najmä dve riešenia: zlepšenie rovného prístupu k vzdelávaniu, odbornej príprave a celoživotnému vzdelávaniu a vytváranie pracovných miest v oblastiach, ktoré si nevyžadujú vysokú špecializáciu - teda najmä v poľnohospodárstve, lesníctve, stavebníctve, priemyselných odvetviach a službách.
Skúsenosti samotných rómskych žien, ale aj odborníkov, ktorí sa v Bardejove tomuto problému venujú priamo v „teréne”, však ukazujú, že dôvody vysokej nezamestnanosti Rómok sú hlbšie zakorenené a na to, aby nastala reálna zmena, sa bude musieť toho zmeniť viac.
Priekopníčka
Štatistiky ukazujú, že základnými faktormi, ktoré môžu problém riešiť, sú odstraňovanie segregácie a vzdelanie. Kým v marginalizovaných rómskych komunitách je zamestnanosť iba 33 percent, u integrovane bývajúcich Rómov – teda tých, ktorí nebývajú len v spoločnosti Rómov – je to viac než dvojnásobok, 64 percent.
Taktiež viac než dvojnásobnú šancu zamestnať sa majú podľa štatistík Rómovia, ktorí majú aspoň strednú odbornú školu, aj ak bez maturity. A to aj v prípade, že bývajú v osade.
V rodine Evy Kaľovej nemá strednú školu nikto, nemala ju ani jej mama, ani svokra. Eva však chcela pre svoje deti lepšiu budúcnosť a viac možností dobre sa zamestnať, preto ich povzbudzovala, aby pokračovali v štúdiu aj po základnej škole. Syn štúdiá zanechal, jej druhorodená dcéra Mirka počas štúdia na strednej škole v Prešove otehotnela a vydala sa.
Video: Elena Danková
„Na rok štúdium prerušila pre komplikácie v tehotenstve, ale potom sa vrátila do školy. Ja som jej hovorila, aby sa do školy vrátila, lebo sama viem, ako ťažko sa hľadá práca bez výučného listu. Do zahraničia už nepôjde, keď má malé dieťa. Ona je odvážna, nemá problém niekde ísť. S papierom zo školy si ľahšie nájde prácu,” hovorí Eva.
Mirku (19) sme navštívili počas práce v drogérii v Bardejove. Pôvodne sa do školy chystala so sesternicou, tá však otehotnela, vydala sa a jej manžel ju do školy nepustil.
„Aj napriek tomu, že som na to ostala sama, som sa rozhodla, že sa odvážim a pôjdem študovať. Chcem ukázať aj iným dievčatám, že sa to dá, aj keď sú vydaté alebo majú deti,” hovorí.
Pomáha mladým Rómom z osád: Cesta von z generačnej chudoby je ťažká Čítajte V rómskej komunite zvyknutej desaťročia na rovnaký životný štýl je Mirka priekopníčkou. Každé ráno sama cestuje zo Sveržova do Bardejova a odtiaľ do Prešova do školy. Táto cesta jej trvá takmer dve hodiny. Alebo ostáva v Bardejove na platenej praxi v drogérii. Jej dcérka má 11 mesiacov.
„Nešla som na materskú, lebo keby som nastúpila na materskú a dieťa by bolo väčšie, ťažšie by sa mi potom nastupovalo znova do práce. Ešte mám pred sebou posledný rok školy. Rozhodla som sa, že to dokončím teraz,“ hovorí Mirka.
Dcérku jej pomáha strážiť staršia sestra, otec alebo mama. V trojizbovom byte bývajú siedmi: štyri sestry, otec, mama a 11-mesačná dcérka. Mirkin manžel pracuje v zahraničí na stavbe mostov.
„Táto práca v drogérii ma baví, robím osmičky. Keď som bola malá, chodila som s mamou aj pomáhať na družstvo, ale to by som robiť nechcela. Je to nebezpečné, mohla by vás kopnúť krava. Radšej pracujem v obchode. V škole mi to ide dobre. V triede sme viacerí Rómovia, aj keď spomedzi kamarátok som jediná, čo takto študujem,” vraví Mirka.
Diskrimináciu potvrdzujú aj experimenty
To, že Rómovia na trhu práce čelia viacerým prekážkam než väčšinové obyvateľstvo, dlhodobo potvrdzujú svetové aj domáce štúdie. Už v roku 2014 analytický útvar ministerstva financií, Inštitút finančnej politiky, robil experiment, v ktorom odpovedal na rôzne ponuky zamestnaní.
Zamestnávateľom posielal fiktívne životopisy, z ktorých sa však dalo odvodiť, napríklad podľa typického mena, či je uchádzač Róm alebo nie. Pozvanie na pohovor dostalo 40,3 percenta nerómskych uchádzačov, u rómskych to bolo iba 17,7 percenta.
„Rómovia majú približne o polovicu menšiu šancu, že im na žiadosť o zamestnanie firma odpovie, než iní uchádzači s rovnakou kvalifikáciou a vzdelaním,” hovoril v roku 2019 ekonomický expert Inštitútu finančnej politiky Slavomír Hidaš.
Ak sa aj Rómovia na pohovor dostanú, stále to nemusí znamenať, že dostanú rovnakú príležitosť ako nerómovia. Keď v roku 2020 štátni zamestnanci z Úradu splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity zisťovali, či mali slovenskí Rómovia za posledných 12 mesiacov skúsenosť s diskrimináciou, kladne odpovedala asi pätina z nich.
Spomedzi tých, čo diskrimináciu zažili, to bolo najčastejšie práve pri hľadaní práce (33 %).
Boj s chudobou v štvorhviezdičkovom hoteli. Za eurofondy robili konferenciu o osadách Čítajte Nenechať sa odradiť
Veronika Miškech Fričová, programová riaditeľka Karpatskej nadácie, ktorá v programe rozvoja UPre ženy pomáha zvyšovať zamestnanosť žien z marginalizovaných rómskych komunít, má s diskrimináciou na základe etnicity bohaté skúsenosti.
„Aj na úradoch práce Rómky často zažívajú diskrimináciu. Pracovníci im nepovedia pravdu, niektoré možnosti zataja, nerozprávajú sa s nimi ako so seberovnými. Práve iniciatíva UPre ženy našim ženám pomáha nenechať sa odradiť, posilniť svoje sebavedomie, získať nové zručnosti a odvahu,“ vraví o 6-mesačnom rozvojovom programe, do ktorého bolo od roku 2020 zapojených 68 žien.
„Nie všetky program aj dokončili. Z rôznych dôvodov. Pracovnú skúsenosť za ten čas získalo 20 žien. Uvedomujeme si, že je to beh na dlhé trate, no každý jeden aj malý úspech posúva komunitu vpred,“ dodáva Fričová.
Možnosť nevybrať si Róma na prácu, na ktorú má kvalifikáciu, iba pre pôvod, je pre niektorých zamestnávateľov stále prvou voľbou.
„Máme takú nemilú skúsenosť. Jednému klientovi sme pomáhali nájsť si prácu ako pracovník SBS, keďže mal kurz SBS. Volal som do jednej bardejovskej firmy, kde mi otvorene povedali, že ak je Róm, tak ho nechcú. Ale nakoniec to s ním dopadlo dobre. Urobil si aj ošetrovateľský kurz a teraz pracuje v jednom zariadení pre seniorov v Bardejove, kde je veľmi spokojný a aj kolegovia sú spokojní s ním,“ vraví Marián Dudra z organizácie Človek v ohrození, ktorý vedie komunitné centrum vo Sveržove, v obci v okrese Bardejov.
Video: Elena Danková
Rovnaké skúsenosti má aj Michaela Mudroňová, ktorá je v neziskovej organizácii Človek v ohrození vedúcou programu zamestnávania.
„Aj keď kolegovia volajú, že majú ľudí, ktorí si hľadajú prácu, z firmy im rovno do telefónu povedia - Rómov nám neposielajte. Ak pošlú Rómky len životopis, ktorý je v poriadku, ktorý sme s nimi prešli, aj ich pozvú na pohovor. Akonáhle prídu na pohovor a tam vidno, že sú Rómky, tak im vo firme povedia, že je miesto obsadené. Aj keď to nie je pravda.“
Mudroňová opisuje aj príklady každodenného rasizmu, ktoré rómske ženy zažívajú na pracovných pohovoroch. Pri jednom sa pracovníčka z pracovnej agentúry na začiatku pozdravila bielym záujemcom o prácu podaním ruky. „Ale Rómke, ktorá stále hneď vedľa, ruku nepodala. To je neakceptovateľné. Mala šťastie, že som tam nebola ja, hneď by som jej to vysvetlila...“ hovorí Mudroňová.
S domácimi úlohami pomáhala aj skinheadovi. Šikana a rasizmus sú všade, vraví vedkyňa Čítajte Rasizmus na pracovných pohovoroch je podľa nej fakt, ktorý prispieva k začarovanému kruhu vysokej nezamestnanosti rómskych žien.
„Mnohé Rómky sú už z množstva negatívnych skúseností rezignované a prácu si nehľadajú, lebo si myslia, že ich aj tak nikto nezamestná. Majú nedostatočné sebavedomie. S väčšinovým obyvateľstvom veľmi neprichádzajú do kontaktu, čiže majú strach a pochybnosti o sebe. Vnútorne chcú pracovať, ale boja sa, že zlyhajú a že ich neprijmú medzi seba. Ale to je normálne. Keby som bola ja rok nezamestnaná, tiež o sebe začnem pochybovať a ony nepracovali nikdy. A nemajú ani vzory v rodinách, ktoré by pred nimi pracovali,“ dodáva Mudroňová.
Rómske ženy, a to nielen v Bardejove, tak po mnohých zlých a zraňujúcich skúsenostiach často rezignujú a hoci chceli pracovať, vzdajú to. A potom musia od iných často počúvať, že sú príživníčky, ktorým sa nechce robiť.
Taxík pre bielych
Faktom je, že zamestnávatelia majú často rasové predsudky voči zamestnávaniu akýchkoľvek Rómov, pretože mali s rómskymi zamestnancami negatívne skúsenosti – neprišli do práce bez uvedenia dôvodu, odišli skôr, alebo si neodviedli prácu dobre a nepožiadali o radu.
Rasové predsudky pritom v oblastiach, kde je marginalizovaných rómskych komunít viac, vidno nielen v otázkach zamestnanosti, ale prakticky v každom aspekte bežného života.
Po návšteve komunitného centra vo Sveržove som si zavolala taxík do Bardejova k miestnej predajni Kotva. Taxikár sa ma v telefóne rovno opýtal: „A to si voláte pre seba?“ Odpovedala som, že áno. „Naozaj pre seba, pani? Lebo keď pre spoluobčana, tak neprídem,“ povedal rozhodne taxikár. Znova som ho ubezpečila, že taxík volám sebe. „Dobre, ale keď tam bude spoluobčan, neberiem ho,“ ukončil debatu.
Po príchode mi vysvetľoval, že s Rómami nemá dobré skúsenosti. „Vyskočia bez zaplatenia a utekajú. Kde ich ja čiernych v tej čiernej tme budem hľadať? Slušných by som zobral, ale to neviete, ktorý bude slušný.“
Rómovia sú v niektorých reštauráciách na východe stále diskriminovaní Čítajte Aj nedokončená škola posilní
Ďalší faktor spočíva vo zvyčajne nízkom dosiahnutom vzdelaní Rómov. Nejde pritom len o intelekt.
„Deti majú nižšiu štartovaciu čiaru už pri príchode na základnú školu kvôli podmienkam, z akých vychádzajú. Život v generačnej chudobe značne limituje prácu, o akú sa budú môcť neskôr uchádzať,“ vysvetľuje Veronika Miškech Fričová.
Dôvody vynechania školskej dochádzky sú v menších dedinách ďalej od okresných miest často prozaické. „Na druhý stupeň chodia deti zo Sveržova do Gaboltova. Vtedy musia byť už o šiestej ráno na zastávke autobusu, lebo neskorším autobusom by nestihli začiatok vyučovania. Keď zaspia, majú vymeškané hodiny,“ vraví Marián Dudra.
Z 35 žien vo sveržovskej komunite má stredoškolské vzdelanie len jedna – učňovskú školu v odbore cukrár, pekár. Druhá, spomínaná dcéra Evy Kráľovej Mirka, práve študuje na strednej škole duálne vzdelávanie.
Michaela Mudroňová tvrdí, že diskriminácia Rómov spočíva aj v tom, že zamestnávatelia vyžadujú stredoškolské vzdelanie aj tam, kde by na samotnú prácu stačila základná škola.
„Vtedy zakročíme my a požiadame zamestnávateľa, aby im dal príležitosť, aj keď majú skončenú iba základnú školu,“ hovorí.
Dodáva však, že by bolo dobré, keby sa aj Rómovia aspoň pokúšali ukončiť stredoškolské štúdium. „Aj keby študovali len dva roky mimo svojho bydliska, aj to im veľa dá. Vedia si presne zorganizovať deň, sami si nájsť spoje, udržiavať pravidelný režim, získajú pracovné návyky a celkovo sa posilnia,“ hovorí Mudroňová.
Ešte skeptickejšie ako na skončenú základnú školu sa zamestnávatelia pozerajú na skončenú špeciálnu základnú školu. Na Slovensku je pritom dlhodobým problémom, že rómske deti sú bezdôvodne umiestňované do špeciálnych škôl pre deti s mentálnym postihnutím, aj ak žiadne mentálne postihnutie nemajú.
Prešovský krajský súd potvrdil zodpovednosť štátu za segregáciu Rómov na škole v Terni Čítajte Amesty International na tento problém poukazuje od roku 2007. Nadácia Zastavme korupciu zase v roku 2024 odhalila, že rómske deti sú do špeciálnych škôl umiestňované na základe nesprávnych testov. Ak napríklad nikdy nevideli nikoho hrať tenis, ako od nich môže psychológ čakať, že budú vedieť nakresliť tenisovú raketu?
Takéto umiestnenie pritom môže mať pre dieťa do budúcnosti ďalekosiahle následky. Ružena Siváková (36) zo Sveržova si myslí, že práve kvôli slovku „špeciálna“ sa jej nedarí nájsť si prácu.
„Stále mi po pohovore povedali, že mi zavolajú a neozvali sa. Ja som zručná, rada robím s deťmi, viem aj šiť, robila by som hocičo, lebo mám štyri deti. A vyžiť z jedného platu je ťažké. Ale keď poviem, že som zo špeciálnej školy, tak koniec,“ sťažuje sa.
Video: Elena Danková
Jana Kováčiková Klárová, mentorka z občianskeho združenia Cesta von, ktoré pôsobí aj v obci Zborov v okrese Bardejov, však vidí situáciu so vzdelaním Rómok nádejne. V programe „Napredovanie“ ženy prostredníctvom zážitkových aktivít a spoločného učenia sa hľadajú vlastné riešenia svojich problémov.
„Napríklad Oľga z Rudnian znova nastúpila do školy a na budúci rok pôjde na maturitu. Martina zo Zborova sa doučuje slovenčinu a angličtinu, Andrejka zo Zborova študuje na strednej škole a Adrianka tiež zo Zborova má výučný list a momentálne si robí maturitu v odbore remeslá a služby. Sú to všetko ženy, matky, ktoré kedysi kvôli deťom predčasne skončili školu a teraz sa k vzdelávaniu opäť vrátili. Takto ukazujú aj svojim dcéram a susedkám, že sa to dá a že to môžu dosiahnuť tiež, ak budú chcieť,“ uzatvára optimisticky Kováčiková Klárová.
Radšej zakrúžkovať, ako napísať
Veronika Miškech Fričová vymenúva, aké špecifiká musia prebrať so zamestnávateľmi, aby porozumeli situácii rómskych žien. Problém je niekedy napríklad v čitateľskej gramotnosti, ktorú môžu mať nižšiu ako priemer obyvateľstva.
„Zásady bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vyžadujú niektorí zamestnávatelia len písomne ako test. Keby to bolo formou výberu správnej odpovede, mali by to Rómky ľahšie, ako poskladať vetu a napísať ju. Ale to neznamená, že nepoznajú správnu odpoveď,” vysvetľuje Miškech Fričová.
Michaela Mudroňová z Človeka v ohrození zase vysvetľuje, že nová alebo prvá práca pre ženy z marginalizovaných rómskych komunít niekedy skončí pre neznalosť byrokracie.
„Vysvetľujeme im, ako sa nahlasuje práceneschopnosť, že treba doklad od doktora oskenovať a poslať poštou. Učíme ich, ako si vybaviť OČR na choré dieťa. Niektorí sa zľaknú, že nedostanú vo výplate toľko, koľko im bolo sľúbené. Môže to byť aj kvôli dlžobám a exekúciám, ktoré im exekútor automaticky stiahne z výplaty. Toto všetko s našou pomocou pochopia a naučia sa s tým pracovať,“ uvádza Mudroňová príklady.
Negatívne skúsenosti s majoritou vyvolávajú niekedy v Rómkach aj pri bežných udalostiach v práci stiesnené pocity. „Keď na ne vo výrobnej hale niekto kričí, berú to ako útok. Pritom tam sa kričí bežne na kohokoľvek, lebo je to veľký a hlučný priestor, ináč by sa nepočuli,“ hovorí Mudroňová.
Všetky oslovené neziskové organizácie a nadácie pracujúce s Rómami sa zhodli na tom, že situácia sa posledné roky zlepšuje aj zo strany zamestnávateľov. Sú ochotní dať Rómom príležitosť a viac času na zaučenie. Postupne sa aj ľudia z marginalizovaných rómskych komunít dostávajú do gastropriemyslu, veľkoskladov, mäsovýroby, kúpeľov, obuvníckych firiem či pekární.
V obci spísali petíciu proti novým susedom. Dom pre nich kúpil exstarosta, sťažuje sa na rasizmus Čítajte Najväčší zamestnávateľ je nemocnica
Portál finreg.sk uvádza, že traja najväčší zamestnávatelia v okrese Bardejov sú Nemocnica s poliklinikou sv. Jakuba (podľa informácií riaditeľa nemocnice Mariána Petka majú 800 zamestnancov), mesto Bardejov (do 500 zamestnancov) a Bardejovské kúpele (Renáta Lysá zo sekretariátu generálneho riaditeľa uvádza 300 zamestnancov).
Ani jeden z oslovených subjektov si nevedie evidenciu zamestnancov na základe etnicity. Ženy z marginalizovaných rómskych komunít nám však potvrdili, že zamestnať sa v nich dá hlavne v letnej sezóne, keď je viac turistov a väčší dopyt po upratovačkách a iných pozíciách, ktoré nevyžadujú špeciálne vzdelanie.
Špeciálne pozícia upratovačky je v niektorých obciach pre rómske ženy prácou snov, pretože nemusia cestovať a pracovisko majú v pešej dostupnosti.
„U nás v Zborove by upratovačku v spojenej základnej škole chcelo robiť veľa žien. Ja som to miesto dostala tak, že som presvedčila riaditeľku, že si dohliadnem na dvoch synov, čo chodia na túto školu a robia problémy. Dala mi šancu, lebo chlapci sú šikovní, len takí živší,“ hovorí Martina, mama piatich detí zo Zborova.
„Deti aj počkajú pri mne, keď skončia skôr. Niekedy mi aj pomáhajú upratať v škole, vysypú koše alebo utierajú lavice. Veľmi by som si priala, aby sa mali lepšie ako my. Aby išli nielen na strednú, ale aj na vysokú a mohli si vybrať prácu, akú budú chcieť,“ dodáva Martina.
Mať prácu v pešej dostupnosti je také výhodné najmä preto, že dostupnosť verejnou dopravou z osád nebýva najlepšia.
Jázd sa boja viac než testov
Obec Petrová patrí medzi tie, kde tvoria Rómovia väčšinu obyvateľstva. Na základe údajov z Atlasu rómskych komunít ich tu v roku 2019 bolo až 97 percent.
„Momentálne máme 235 rómskych žien vo veku 18 – 60 rokov. Z nich je 27 zamestnaných a 11 sa stará o ŤZP člena rodiny. Zamestnané ženy pracujú ako operátorky výroby, v pastoračnom centre, ako omamy v Občianskom združení Cesta von, v poľnohospodárstve, zdravotníctve, v kuchyni a vo výrobe vencov a káblov. Niektoré z týchto prác sú len sezónne,“ vraví Alena Renčková, terénna sociálna pracovníčka obce Petrová.
Za problém považuje aj zlé dopravné spojenie do okresného mesta Bardejov. Prvý ranný autobus do Bardejova z Petrovej odchádza o 6.44 ráno, čo Petrovčanom znemožňuje zamestnať sa vo firme, kde sa ranná zmena začína o šiestej.
Na budovanie základných škôl pre rómske deti vyčlenia takmer 13 miliónov eur Čítajte Riešením by mohli byť vlastné autá a vodičské preukazy, tie však rómske ženy často nemajú.
Jozef Rohaľ, predseda Slovenskej komory výcvikových zariadení autoškôl, ktorý vlastní autoškolu Ekumido v Bardejove tvrdí, že záujem o vodičské preukazy zo strany rómskeho obyvateľstva je približne rovnaký ako v celej spoločnosti.
„Chodia aj ženy, Rómky, nie je to výnimočné. Ale celkovo chodí na kurzy viac mužov ako žien, aj u Rómov je to tak,“ hovorí Rohaľ.
Iná inštruktorka autoškoly v Bardejove nám povedala, že Rómok je v kurzoch autoškôl pomenej. „Rómky nie sú až také zručné v šoférovaní, boja sa toho. Test napíšu, ale jázd sa boja. Kdežto Rómovia muži to majú opačne – boja sa testov, ale jazdia už na začiatku kurzu, akoby šoférovali už desať rokov,“ hovorí inštruktorka o svojich skúsenostiach.
Aj Andrea zo Zborova mala pred šoférovaním rešpekt. Donútili ju až okolnosti: „Vodičák mám kvôli môjmu mužovi, ktorý bol niekedy nezodpovedný a vzali mu ho. Vtedy som si ho musela urobiť aj ja. Dnes už šoférujeme obaja, ja mám aj svoje auto. Preto môžem robiť aj v inej dedine, kde nechodia dobre autobusy.“
Aj chýbajúce dopravné spojenia stoja v ceste zamestnanosti Rómov. (zdroj: Korzár/Elena Danková)Ako zmeniť myslenie
Andrea pochádza z Vranova nad Topľou, no už 10 rokov je vydatá v Zborove a má tri deti. Chcela sa zamestnať v mäsokombináte v Bartošovciach, 34 kilometrov od Zborova. Na písomnú žiadosť jej odpovedali, že nemajú voľné miesto.
„Vyhodili ju dverami, išla oknom. Zase ju vyhodili dverami a vošla komínom. Až jej dali príležitosť robiť. Keď sa chce, cesta sa nájde, aj pre Rómov,“ hovorí Jana Kováčiková Klárová, ktorá ženám pomáha.
„Aj v programe Napredovanie si hovoríme – čo najhoršie sa môže stať? Veď keby ich neprijali, ostanú bez práce tak, ako sú teraz. Nič horšie sa im nestane, preto nemajú mať vlastne z čoho strach. Aj toto sa učíme,“ dodáva Kováčiková Klárová.
Aj Michaela Mudroňová z organizácie Človek v ohrození hovorí, že Rómky postupne vychádzajú zo svojich ulít: „Keď som v roku 2017 začínala v programe zamestnávania, ženy tvorili 20 percent klientov. Dnes tvoria až 50 percent. Vidíme veľký posun v emancipácii rómskych žien. Chcú byť samostatné a pracovať, aby mohli sebavedome rozhodovať o vlastných peniazoch.“
Predstava samostatných a sebavedomých rómskych žien však môže narážať na stereotypy v ich vlastných komunitách. Niekedy je totiž náročnejšie zmeniť myslenie generácií pred nami, ako vyštudovať akúkoľvek školu.
Učitelia tam nechcú učiť, rodičia berú deti preč. Školy čelia citlivým dilemám Čítajte Aj v rómskej komunite sa postupne dejú zmeny, no tradične v nej peniaze domov nosí muž a žena sa stará o deti a domácnosť. „Aj u nás to tak bolo, u rodičov, ani neviem prečo. Je to taký zvyk, že žena je doma. Našťastie, môj muž chcel, aby som si našla prácu. Teraz pracujem v komunitnom centre, čo mám len desať minút pešo z domu,“ vraví Oľga zo Zborova.
Michaela Mudroňová hovorí, že v neziskovej organizácii Človek v ohrození sa s rodovými stereotypmi stretávajú bežne.
„Pracujeme aj s takými prípadmi, keď muži nepustia ženy do práce zo žiarlivosti. Postupne si vysvetľujeme, prečo je lepšie mať dva príjmy ako jeden. Všimli sme si aj to, že dievčatá z marginalizovaných rómskych komunít rodia bežne svoje prvé dieťa ako 16 – 17-ročné, čo im akoby predurčí, že najbližšie roky sa budú doma starať o deti,“ hovorí Mudroňová.
Ivana Bystrá (36) zo Sveržova vyriešila otázku rodovej rovnosti a žiarlivosti šalamúnsky: „Obaja s manželom pracujeme spolu vo Vyšnom Tvarožci v sade na zbere čučoriedok a iného ovocia. Od jari do jesene. Je to moja vysnívaná práca, sme v krásnej prírode na čerstvom vzduchu, nemenila by som. Nič viac mi k tomu netreba.“
Video: Elena Danková
Riešením je žiť spolu a vedieť jazyk
Vladimír Rafael z občianskeho združenia Eduroma – RomaEducation Project vidí riešenie v stopercentnom dodržiavaní povinnej školskej dochádzky.
„Hoci je povinnosť navštevovať materskú školu, stále sa viacero detí do predškolských zariadení nedokáže dostať. Viaceré materské školy, ktoré navštevujú rómske deti, sú segregované - to napríklad oslabuje osvojovanie si slovenského jazyka ako inkluzívneho jazyka vo vzdelávacom systéme a na trhu práce. Ak neovládate dobre slovenčinu, ste znevýhodnení pri dosahovaní dobrých učebných výsledkov a získaní kvalifikovaných pracovných miest,“ vysvetľuje Rafael.
Aj on potvrdzuje, že v patriarchálnych rómskych rodinách, najmä vo vylúčených komunitách, dievčatá nemajú vysoké ašpirácie vzdelávať sa a pokračovať v štúdiu na vyššom stupni vzdelávania.
„Je preto potrebné, aby školy a kariérni poradcovia pravidelne pracovali s miestnymi rómskymi rodinami. Vieme, že školy na takúto prácu nemajú čas a často ju nerobia. Nedávna pandémia ochorenia covidu-19 odhalila, že viaceré školy nemajú vypracovanú komunikáciu s rómskymi rodinami, nemajú dokonca na mnohých rodičov ani základné kontakty,“ vraví Rafael.
Viaceré organizácie sú znepokojené vývojom národnostného vzdelávania v súvislosti s rómskou menšinou Čítajte Dodáva, že mnohé rómske rodiny dnes fungujú v sivej zóne a živia sa sezónnymi prácami. Mladí robia v zahraničí, kde je pracovný trh inkluzívny.
„Je preto dôležité vzdelávať rómske deti v hlavnom prúde - v nesegregovaných školách. Tak si lepšie osvojujú nielen slovenský jazyk, ale aj celkovú komunikáciu v jazyku. Pretože jazyk je hlavným nástrojom myslenia a dosahovania lepších výsledkov v škole aj v zamestnaní. V zmiešanom prostredí si deti voči sebe osvojujú aj sociálne zručnosti a vzťahy, deti majú potom zdravé sebavedomie a vyššie ašpirácie uspieť. V obciach je nižšia miera predsudkov a sociálneho napätia,“ zdôrazňuje Rafael.
Za problém považuje aj fakt, že mladí ľudia z vylúčených komunít sú často vzdelávaní v detašovaných pracoviskách mimo hlavného prúdu vzdelávania a spoločnosti. „Tieto pracoviská majú nízku kvalitu odborného vzdelávania, ktorá nie je kompatibilná so súčasným moderným trhom práce,“ uzatvára.
Článok vznikol v spolupráci s Investigatívnym centrom Jána Kuciaka. Projekt je financovaný z Fondu pre transparentné Slovensko.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
