SVIDNÍK. Vyše dvadsať rokov pracuje 46-ročný Vlado Lipták zo Svidníka ako hasič. Riskuje svoj život, aby ho zachránil iným. Zdrojom relaxu po náročnej práci sa pre neho stal beh, ktorému venuje takmer všetok voľný čas.
Zároveň priznáva, že beh je veľkým benefitom aj pre jeho zamestnanie, ktoré vyžaduje skvelú kondíciu. Dodáva, že práca hasiča je nepredvídateľná, keďže nikdy nevie, čo ho čaká.
Beh je podľa neho viac o nabehaných kilometroch, no v práci má niekedy službu, počas ktorej urobí viac krokov, ako počas tréningu.
Svojej záľube prepadol natoľko, že neváhal vycestovať do Kene, kde si zatrénoval na mieste, odkiaľ uzrelo svetlo sveta viacero svetových šampiónov. Podrážky svojich tenisiek dral v najvychýrenejšom bežeckom stredisku na svete Iten.
Nabehal viac, ako je vzdialenosť Zeme od Mesiaca. Po prvom víťazstve plakal (rozhovor) Čítajte Zabehol si s Kuzminovou
Práve tam sa stretol aj s jedným z najslávnejších bežcov všetkých čias Eliudom Kipchogeom.
Kenský atlét je majstrom sveta z Paríža 2003, olympijský víťaz v maratóne z roku 2016 a 2020 a bývalý držiteľ svetového rekordu v maratónskom behu s výkonom 2:01:09. Vyhral až 15 zo 17 maratónskych behov, na ktorých štartoval.
Hasič Vlado hovorí, že si splnil svoj sen, no v čase Vianoc chce trochu relaxovať.
Pod stromčekom si, samozrejme, okrem iného našiel aj veci súvisiace s behom, no ten ide teraz trochu stranou.
„Najdôležitejšie je, že tento rok trávim Vianoce doma s rodinou, keďže mi nevyšla služba,“ hovorí Vlado, ktorý pracuje ako veliteľ čaty hasičov.
Ako tridsaťročný si odbehol prvý polmaratón a venoval sa vysokohorskej turistike, pričom počas tréningov aj behával. O desať rokov neskôr absolvoval s kolegom ďalší polmaratón a neskôr sa v okrese v tejto disciplíne dostal na tretie miesto.
„Odvtedy behávam ďalej, kým sa mi darí konkurovať ostatným, dáva mi to silu trénovať a súťažiť,“ vraví Vlado.
Súťaží na rôznych tratiach, najobľúbenejší je spomínaný polmaratón, ktorý beháva doma aj v zahraničí.
V Košiciach minulý rok bežal v hviezdnej štafete, pričom svoj úsek absolvoval s olympijskou víťazkou Anastáziou Kuzminovou.
Skončili na treťom mieste a Vlado je rád, že sa s Nasťou mohol po pretekoch porozprávať.
Maratónec Peter Polák: Som bežec, chodiť nevládzem Čítajte Chodia tam na týždňovky
Do Kene sa spoločne s tímom českých triatlonistov Road2kon vybral pred niekoľkými mesiacmi. Aj vďaka známosti s tamojším bežcom Anthonym Kiplangatom Maritim.
„Dlhšiu dobu s ním komunikujem a dobre sa poznáme. S ním sme mali v tejto krajine ľahší pohyb a orientáciu.“
Do Afriky odleteli z Prahy s medzipristátím v Dohe a následne pristáli v hlavnom meste Kene Nairobi. Potom leteli do ldored, kde býva Eliud Kipchoge a žil aj už nebohý majster sveta v maratóne Kelvin Kiptum, ktorý tragicky zahynul pri dopravnej nehode v rodnej krajine.
Autom sa presunuli do mesta Iten, kde je situované spomínané tréningové centrum.
„Ide o mimoriadne prestížne miesto pre tréningy, kde naberajú kondíciu slávni športovci z celého sveta. Vyhľadávané je aj pre svoju polohu, keďže sú tam super podmienky pre beh. Žijú tam väčšinou farmári, no takmer všetci behajú. Môj masér tam popri práci bežal maratón pod 2:20 hodiny.“
Stredisko leží vo výške 2 400 metrov nad morom, výraznejšie problémy s redším vzduchom však Vlado nemal.
Bežci tam doslova chodia na týždňovky a v nedeľu navštevujú svoje rodiny. Proste venujú sa behu naplno.
Nemôže vyjsť ani z domu
Niektorí zas prídu aj na niekoľko mesiacov a sú aj športovci, ktorí sa rozhodli sa tam aj dočasne presťahovať.
„Je možné tam stretnúť rôzne hviezdy, no do tejto oblasti chodia trénovať aj deti. Tie sú takisto zapálene pre beh. Nemajú to úplne jednoduché, pomery sú na naše pomery odlišné, ale nerobí im problém bežať aj naboso, keďže nie všetci majú prostriedky na to, aby si nejakú obuv kúpili,“ líči svoje zážitky Vlado.
Omša na trati, skoro 40 stupňov a 50 spotených tričiek. Bežali z Košíc do Štrasburgu Čítajte Dokonca deťom v Keni nechali členovia tímu vlastné tenisky, aby im aspoň trochu pomohli. Podmienky majú, talent tiež, ale dostať sa do špičkových tímov je veľmi zložité.
Snívajú však, že by sa stali špičkovými bežcami, keďže je to jeden z najlepších spôsobov, ako si slušne zarábať na živobytie. Tréningy tam má každá skupina modelované na mieru. Každý tréner má svoje skupiny a metódy.
„Viete, všetko čo sa behu týka, je už asi vymyslené. Potrebné je nájsť to správne pre každú osobu. A to je vec trénera, ktorý by mal všetko dobre vyskladať. Môj tréner Marcel Matanin, ktorý reprezentoval Slovensko na olympiáde v Aténach v roku 2004, pre mňa ´namixoval´ špeciálne tréningy.“
Vlado dokonca stretol miestne deti, ktoré išli zo školy, ale ochotne sa rozbehli popri bežcoch a vydržali dlhší čas. „Tašky na chrbte, niektoré v šľapkách a s úsmevom.“
Jedným z naj zážitkov bolo pre Vlada stretnutie s Eliudom Kipchogeom, ktorý si na tím Road2kon našiel čas a dokonca preň natočil aj motivačné video
„Bolo to skvelé. Človek nemá každý deň možnosť stretnúť sa s takouto legendou. Je taký slávny, že ani nemôže pokojne vyjsť pred svoj dom neďaleko tréningového areálu. Všetci sa chcú fotiť, alebo autogram. Je to pohoďák, podelil sa o svoje skúsenosti. Splnil sa mi sen, vlastne nie iba jeden. Navštívili sme aj safari,“ spomína bežec.
Zamrežované bary
Keňa je pre mnohých Slovákov síce krajinou, o ktorej počuli, ale nikdy nemali možnosť ju navštíviť. Iné zvyky, iná mentalita, ale aj chudoba. Prispôsobiť sa museli aj stravou.
„Tá je v podstate normálna, no na ulici sme nejedli, nakoľko sa to neodporúča. V reštauráciách je už európsky svet, pizza, pasta. No, strava je skromnejšia, povedzme si rovno, my sa zbytočne prejedáme.“
V Keni sa cítil bezpečne, hlavne v časti, kde boli ubytovaní a trénovali. Tam to bolo podľa neho v poriadku, avšak vnímal aj to, že v krajine vyčíňajú aj zločinecké gangy.
Človek si všíma aj ploty, či pri nich nie sú kúsky skla, bary majú mreže pri pultoch. Pri zmenárňach či bankách stoja stále policajti a majú samopal.
„Ak tam človek niekoho má, tak už je to pokojnejšie, keďže vidia, že tam nie ste sám ako turista. Napriek tomu sa tam iste chcem vrátiť,“ uzavrel Vlado.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
