Pedagogička LUCIA EŠTOČINOVÁ pôsobí na Spojenej škole T. Ševčenka v Prešove. Zapojila sa do vzdelávacieho programu Sokratov inštitút a na dvoch prešovských gymnáziách testuje svoj projekt neformálneho vzdelávania s názvom Klub udržateľnosti. Pracovala na ňom posledné mesiace.
So žiakmi sa rozpráva o zmene klímy a o tom, ako to môžeme pozorovať aj v našom okolí. Spomína si na konkrétnu situáciu, kedy žiakom ukazovala zábery prejavov klimatickej zmeny na Slovensku.
„Hovorili sme o tom, aký teplý a suchý bol minuloročný júl, čo jeden zo žiakov vyhodnotil ako vyfabulované, nakoľko v auguste boli teploty priemerné. Hovoril, že sa v tejto téme niekedy príliš poukazuje na extrémy, no klimatické zmeny sú o extrémnych situáciách, ktoré sa dejú čoraz častejšie, ako sú napríklad povodne či suchá. Mali sme ale veľmi slušnú debatu a napriek rozdielnosti názorov sme sa dokázali zhodnúť na tom, že sa jednoducho nezhodneme.“
Mala som tiež možnosť stretnúť žiakov, ktorí majú o tejto téme slušný prehľad. „Pamätám si na žiaka, ktorý sa zamýšľal nad ekonomickým kontextom klimatickej zmeny. Teší ma, že mladí ľudia kriticky myslia a snažia sa na veci pozerať z rôznych uhlov.“
V rozhovore sa dočítate:
- Prečo učitelia nemajú na environmentálnu výchovu čas,
- s akými argumentmi sa stretáva u učiteľov,
- prečo je na školách problém s triedením odpadu,
- kto sú klimalídri.
Posledné mesiace pracujete na vytvorení pilotného vzdelávacieho programu pre stredoškolákov v téme zmeny klímy. Chcete priniesť do škôl rôzne témy z oblasti ekológie, životného prostredia či udržateľnejšieho životného štýlu. Vyučuje sa to v súčasnosti v školách? Ako sú na tom školy s environmentálnou výchovou?
Ak chce škola vyučovať environmentálnu výchovu, má tri možnosti. Môže ju realizovať ako súčasť iných predmetov, teda ako prierezovú tému, vytvorí jej priestor v podobe samostatného predmetu alebo v podobe školského krúžku. Nastavené obsahové štandardy v rámci aktuálneho štátneho vzdelávacieho programu však nereflektujú tému klimatických zmien, aj keď pripravovaná kurikulárna reforma, ktorá sa od školského roka 2026/2027 zavedie plošne vo všetkých školách, prinesie zmeny aj v tejto oblasti.
V zásade je však environmentálna výchova najčastejšie realizovaná ako prierezová téma, čo, žiaľ, nie je v súčasnosti postačujúce a je otázne, do akej miery a v akej kvalite táto výučba prebieha.
Ak je to ako prierezová téma, ktorých predmetov sa to najčastejšie týka?
Môže byť súčasťou akéhokoľvek predmetu, napríklad občianskej náuky, biológie, geografie alebo aj dejepisu. Je to skôr o kreativite učiteľov a učiteliek a ich záujme o tému.
Žiakom hovorí aj o tom, aký dopad majú klimatické zmeny na naše okolie. (zdroj: archív)Venujú sa témam životného prostredia teda skôr učitelia, ktorí majú humanitné predmety? Alebo môže byť environmentálna výchova aj súčasťou fyziky?
Pokojne môže byť aj súčasťou fyziky. Environmentálna výchova kultivuje náš celkový vzťah k prírode a Zemi, naše hodnoty a postoje. Za mňa je potrebné podotknúť, že v tomto prípade nie je problémom zaradiť ju do výučby nejakých predmetov, problémom je systém ako taký a zaťaženosť učiteľov bežnou každodennou agendou, prípravami na vyučovacie hodiny či hodnotením žiakov. Priestoru a energie na „niečo navyše“ je potom, prirodzene, menej.
Environmentálnu výchovu sme mali na základnej škole ako súčasť technických prác. Jedinú aktivitu, ktorú si pamätám, je, že sme išli na Deň Zeme zbierať odpad v okolí sídliska.
Takto to funguje doteraz v mnohých školách. Je to problém. Sú školy, ktoré spravia tematický týždeň, jednorazovú aktivitu, v rámci ktorých si splnia povinnosti v tejto oblasti a to je všetko. Takéto aktivity však, žiaľ, nemajú na žiakov hlbší dosah. V občianskom združení Odvážne, v ktorom pôsobím, máme stále na Deň Zeme pomerne veľa požiadaviek od škôl, firiem či samospráv, ktoré chcú niečo v týchto témach realizovať práve v tento deň. Z nášho pohľadu to ale reálne zmeny neprinesie.
Občianske združenie Odvážne
Občianske združenie Odvážne je organizátorom prešovského komunitného festivalu Pomišaj, za organizáciu ktorého dostali ocenenie Srdce na dlani a postúpili na celonárodné kolo oceňovania.
Pomišaj je komunitný festival udržateľného života. Tento rok, v septembri, sa odohral už jeho piaty ročník. Pomišaj prináša širokej verejnosti environmentálne témy spojené s udržateľnosťou v každodennosti, správnym nakladaním s odpadom, ochranou životného prostredia.
Podporuje tiež hand made výrobcov z okolia. Tento rok sme ho rozšírili aj o bezodpadovú gastro zónu a tzv. pomáhajúcu zónu, ktorú tvorili lokálne iniciatívy a organizácie z neziskového sektora ako napríklad IPčko či Skutočne zdravá škola. Na Pomišaj chodia rôzni ľudia, zväčša rodiny s deťmi, avšak do prípravy a organizácie sa dobrovoľne zapája množstvo mladých ľudí.
Prečo je podľa vás problém, že to školy majú takto nastavené?
Dnes sme v situácii, kedy je potrebné o environmentálnych témach komunikovať viac. V Odvážne sa primárne venujeme problematike správneho nakladania s odpadom. Ten je dnes nielen environmentálnou, ale aj finančnou záťažou, najmä pre inštitúcie ako sú školy. Poplatky za odpad každým rokom rastú, málokto si však uvedomuje, že rastú kvôli našej spotrebe.
V školách sa často stretávame napríklad s tým, že by odpad aj chceli triediť, ale nemajú technické zabezpečenie respektíve vonkajšie kontajnery. Napriek tomu, že triedenie odpadu považujú mnohí už za samozrejmosť, je povedomie o správnom nakladaní s ním stále kde posúvať. Myslím si, že do týchto aktivít musí byť zapojená celá škola, od žiakov, cez učiteľov až po nepedagogických zamestnancov. Žiaci zároveň musia vidieť vzor u učiteľov. Nemôžeme od nich chcieť niečo, čo my sami nerobíme.
Povedomie o tom sa snažíte rozšíriť aj vo vašom pilotnom vzdelávacom projekte s názvom Klub udržateľnosti, ktorý v súčasnosti overujete na prešovských gymnáziách. O čom to je?
Klub udržateľnosti je program neformálneho vzdelávania, ktorý zastrešuje občianske združenie Odvážne a ktorý realizujem vďaka Sokratovmu inštitútu. Program sa venuje problematike klimatickej zmeny a v tejto pilotnej verzii je určený pre stredoškolákov. Aktuálne sú doň zapojené dve prešovské gymnáziá.
Program je rozdelený na úvodný modul a tri čiastkové. Úvodný modul sa týka všeobecne témy klimatickej zmeny, čiastkové témy pokrývajú jej spojenie s prírodou, jedlom, módnym priemyslom, odpadom a riešeniami systémovými a na úrovni jednotlivcov. V novembri prešlo úvodným modulom 940 žiakov a v dvoch školách sa sformovalo 34 klímalídrov a líderiek.
Čo to znamená?
V každej zo zapojených škôl vznikne aktívna skupina klimalídrov a líderiek. Ich úlohou bude vybrané témy spojené s klimatickými zmenami rozširovať medzi celú školskú komunitu, teda nielen žiakov, ale aj pedagogických a nepedagogických zamestnancov.
Budú organizovať rôzne komunitné, environmentálne aktivity, podujatia či zavádzať systémové zmeny. Ako bude program prebiehať závisí od tém, ktoré si škola zvolí. Keď si napríklad vyberú tému odpadu, môžu sa pozrieť na to, ako majú v škole nastavené odpadové hospodárstvo a čo môžu vylepšiť. Hlavnými aktérmi zmien majú byť žiaci v spolupráci s pedagogickými, nepedagogickými zamestnancami aj vedením školy.
Bol o to medzi žiakmi záujem?
Áno, a príjemne ma to prekvapilo. Mojím pôvodným zámerom bolo vytvoriť skupinky päť až 15 klimalídrov, avšak záujemcov bolo viac. Boli tu, samozrejme, aj skeptici, ktorí si kládli otázku, čo v tejto téme ako jednotlivci zmôžeme. Náš program to samozrejme nezvráti. Sme však v situácii, kedy si nemôžeme dovoliť nerobiť nič. Aj u nás na Slovensku sa klimatická zmena prejavuje a je potrebné o tom hovoriť.
Žiaci teda začnú na lokálnej úrovni, vo svojej triede či v škole, a na základe toho pochopia širší kontext tejto problematiky.
Je to komplexná téma. So súčasnou časovou dotáciou programu nedokážeme podchytiť jej celistvosť. Zámerom je na tému upozorniť, začať o tom rozprávať v školskom prostredí. Žiaci o tom vedomosti neraz aj majú, ale nestačí, keď ich čerpajú len zo sociálnych sietí a nie je možnosť ich aplikovať vo svojich vlastných komunitách.
Učiteľka: Mnohí mi hovoria, že učiť Rómov nemá zmysel (rozhovor) Čítajte Ako témy klimatickej zmeny vnímajú učitelia? Sú aj takí, ktorí informácie spochybňujú?
Určite sa nájdu aj takí, ktorí túto problematiku nepovažujú za tak závažnú, ako v realite je. Napríklad v kontexte odpadu som sa stretla s argumentom typu „načo budeme niečo robiť, keď sú tu oveľa väčší znečisťovatelia, napríklad Čína či USA.“ Za mňa to nie je argument. Ak hovoríme napríklad o odpade, aj my prispievame svojím dielom, ktorého výsledkom je situácia, v ktorej dnes sme. Nemyslím si však, že je tento postoj cestou ku zmene.
S akými reakciami či otázkami ste sa stretli u žiakov?
V zásade sa stretávam s pozitívnymi alebo neutrálnymi reakciami. Samozrejme, nie pre každého je táto téma relevantná, aj napriek tomu, že sa nás to týka všetkých. Je to ale prirodzené, každý máme svoje záujmy. Vyslovene skeptikov som zatiaľ nestretla, žiaci sa skôr pýtali na to, či Zem prechádzala klimatickými zmenami aj v minulosti a šlo o zmeny cyklické a či teda nejde len o ďalší takýto cyklus otepľovania. Veda však jasne hovorí o tom, že tieto zmeny spôsobil človek a nejde o nejaký ďalší otepľovací cyklus.
Spomínam si aj na konkrétnu situáciu, kedy som žiakom ukazovala zábery prejavov klimatickej zmeny na Slovensku. Hovorili sme o tom, aký teplý a suchý bol minuloročný júl, čo jeden zo žiakov vyhodnotil ako vyfabulované, nakoľko v auguste boli teploty priemerné. Hovoril, že sa v tejto téme niekedy príliš poukazuje na extrémy, no klimatická zmena je o extrémnych situáciách, ktoré sa dejú čoraz častejšie, ako sú napríklad povodne či suchá.
Mali sme ale veľmi slušnú debatu a napriek rozdielnosti názorov sme sa dokázali zhodnúť na tom, že sa jednoducho nezhodneme. Mala som tiež možnosť stretnúť žiakov, ktorí majú o tejto téme slušný prehľad. Pamätám si na žiaka, ktorý sa zamýšľal nad ekonomickým kontextom klimatickej zmeny. Teší ma, že mladí ľudia kriticky myslia a snažia sa na veci pozerať z rôznych uhlov.
V občianskom združení, v ktorom pôsobíte, sa venujete okrem iného aj tomu, ako správne nakladať s odpadom. Čo môžeme v tejto otázke spraviť počas vianočných sviatkov?
V prvom rade sa zamyslieť nad našou spotrebou ako takou. Vianočné sviatky sú typické tým, že nakupujeme všetkého veľa, od jedla až po darčeky. Žijeme tak dlho v tak veľkom dostatku, že sa z neho stal výrazný prebytok. Premyslime si, či to, čo kupujeme, aj využijeme a spotrebujeme. Môžeme si položiť niekoľko kontrolných otázok – potrebujeme to alebo to len chceme? Vieme to, čo potrebujeme, zohnať inak, teda z druhej ruky alebo vymyslieť udržateľnejšiu alternatívu? Potrebujeme to vôbec baliť? Ak áno, vieme to zabaliť šetrnejšie k životnému prostrediu?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
