Niektoré okresy Slovenska sú historicky silno migračné, obyvateľstvo v nich nepribúda, rokmi len ubúda. Podľa štatistických údajov je okresom s najvyšším úbytkom obyvateľstva za posledných päť rokov Snina (mínus 3,7 percenta obyvateľov), nasledujú Medzilaborce, no vyľudňovanie sa týka takmer všetkých okresov na severovýchode Slovenska.
Prečo je to tak a či sa to dá ešte zvrátiť, pre Korzár vysvetlil sociológ a vysokoškolský pedagóg MICHAL VAŠEČKA. Celý svoj profesijný život sa venuje analýzam spoločnosti a rôznych javov, ktoré ju ovplyvňujú.
„V Košiciach sa vôbec nemusíte merať s Bratislavou. Ako je ďaleko vzdušnou čiarou z rumunského Satu Mare do Košíc? Toľko ako z Košíc do Liptovského Mikuláša. V momente, keď Košice prestanú uvažovať v kontexte malého štátu a rozšíria si pohľad, zrazu zistia, že sú najväčšie a najrozvinutejšie mesto v celom širokom regióne,“ prináša Vašečka optimistický pohľad.
Prečo zo severovýchodných okresov Slovenska odchádza toľko ľudí žiť inde?
Takých okresov a regiónov je na Slovensku viac. Problém je, že často ľudia vychádzajú len z prísne ekonomických analýz, akoby všetko záviselo len od pracovných príležitostí. Je to pohľad, ktorý vždy a všade platí. Ale je otázka, nakoľko je najdôležitejší. Je to celkovo aj o kvalite života, aj v nemateriálnej oblasti. V nemalej miere je to aj o zvyku odchádzať z regiónu. V migračných štúdiách je celkom bežné, že existuje zvyk populácie, ktorý sa dedí z generácie na generáciu. Niektoré regióny alebo aj krajiny sú preto silne migračné a iné vôbec nie.
Celkovo Česká republika produkuje veľmi málo migrácie smerom von, Slovensko nepomerne viac, ale horné Uhorsko vždy produkovalo viac migrácie. Tradičné migračné oblasti boli u nás práve na severovýchode. Tu sa dajú nájsť aj príklady zaniknutých obcí, z ktorých odišli doslova všetci. Aj skúsenosť s migráciou zohráva nejakú úlohu.
Ľudia posudzujú aj budúcnosť krajiny alebo regiónu a pri niektorých regiónoch nepredpokladajú, že sa začnú zázračne rozvíjať. Sú to miesta, o ktorých ľudia hovoria, že tam „skapal pes“. Čo však často nemusí byť vôbec spojené s realitou.
V rozhovore sa dočítate:
- Čo je prvým impulzom k odsťahovaniu sa z niektorých regiónov,
- podľa čoho si budeme vyberať miesto pre život v budúcnosti,
- čo by sme si na Slovensku mali vážiť,
- ktoré oblasti v migračných regiónoch sú stále zúfalé,
- v čom nám majú byť príkladom Holanďania.
V akom zmysle nie?
V tom, že kvalita života tam nemusí byť taká tragická, v niektorých ohľadoch bude dokonca veľmi dobrá. Percepcia reality býva dôležitejšia ako realita.
Tisícky východniarov budú do Bratislavy cestovať dlhšie. Krok späť, hnevajú sa spolu s opozíciou Čítajte Predpokladajme, že je tam krásna príroda a čistý vzduch. Čo z toho, ak je tam málo pracovných príležitostí, hrozné cesty a vízia diaľnice je v nedohľadne?
To je skôr symptóm domnelého zaostávania. Ľudia napríklad veľmi hovoria o tom, aký skvelý je život v Bratislave, lebo sa tu lepšie zarába. Ale Bratislava je veľmi nepríjemné miesto na život. Je to jedna obrovská stavba s vysokými cenami, kde je koncentrovaných veľa ľudí, nie je kde športovať alebo si zaplávať. Ak tu nejaká príroda je, je úplne plná ľudí hlavne cez víkendy. Všade štekajú psy, to nie je bohviečo. Kvalita života v Bratislave v porovnaní s Bardejovom je výrazne nižšia v týchto ohľadoch. Len to zvyšok Slovenska nechce vidieť. Tá Bratislava vlastne vôbec nie je taká príjemná, ako vyzerá zvonku.
Otázka je, koľko ľudí to vníma takto, ako to vysvetľujete...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
