PREŠOV, PRAHA. Vo veku nedožitých 77 zomrel biskup Ladislav Hučko.
Rodák z Prešova pôsobil ako apoštolský exarcha Gréckokatolíckej cirkvi v Českej republike. Zomrel v utorok v pražskej nemocnici Na Františku.
O jeho skone informoval rusínsky portál lem.fm s odvolaním sa na informácie protosynkla Vasiľa Slivockého z Apoštolského exarchátu Gréckokatolíckej cirkvi v Českej republike.
Od mala trpeli pre vieru
Ladislav Hučko sa narodil 16. februára 1948 v Prešove v rodine rusínskeho gréckokatolíckeho kňaza. Bolo to dva roky pred neslávne známym Prešovským soborom, pri ktorom bola gréckokatolícka cirkev násilne včlenená pod pravoslávie.
Rodina Hučkovcov bola po Akcii P násilne vysídlená, keďže otec budúceho vladyku neprestúpil do pravoslávnej cirkvi.
Do Prešova sa mohli vrátiť až v roku 1955, aj to len tak, že otec nedostal žiadnu prácu a za rodinou až do roku 1963 len dochádzal.
Mladý Ladislav teda od detstva poznal, čo je to trpieť za vieru.

Za bohoslovca ho nevzali
Zapísal sa na štúdium na Cyrilo-metodskú rímskokatolícku bohosloveckú fakultu v Bratislave.
V tom čase bola gréckokatolícka cirkev v Československu stále nelegálna, ale aj rímskokatolíci mali len jednu povolenú semináreň, pričom štát určoval kvóty, koľko bohoslovcov môžu prijať. Tieto kvóty boli hlboko pod reálnymi potrebami cirkvi.
Vyštudoval prírodné vedy
„Budúceho biskupa neprijali, a tak išiel študovať experimentálnu fyziku na Prírodovedeckú fakultu Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, kde v roku 1972 obhájil dizertačnú prácu a získal titul doktora prírodných vied,“ napísal rusínsky portál.
Pre svoje náboženské presvedčenie nemohol Ladislav Hučko zostať pracovať na fakulte a musel si hľadať inú prácu. Od roku 1973 až do Nežnej revolúcie žil v Bratislave a robil výskum v oblasti ťažby ropy a plynu. Cirkvi ostal verný, pôsobil vo viacerých neformálnych náboženských skupinách.

Nová éra po revolúcii
„Niekoľko mesiacov po páde totality pracoval ako redaktor v Katolíckych novinách. V rokoch 1990 - 1991 pôsobil ako výkonný tajomník Konferencie biskupov Slovenska. Po roku 1989 sa mu otvorili možnosti systematického štúdia teológie. V roku 1992 bol vyslaný do Ríma na teologické štúdium na Pápežskú lateránsku univerzitu, ktoré ukončil doktorátom v roku 2000. Témou jeho dizertačnej práce boli kozmologické myšlienky ruských náboženských mysliteľov 19. a 20. storočia,“ uviedol portál cirkev.cz.
Vysviacka až v deväťdesiatych rokoch
Kňazskú vysviacku prijal Ladislav Hučko 30. marca 1996 z rúk Slavomira Miklovša, eparchu Križevskej eprachie v Chorvátsku. Keď sa v roku 2000 vrátil z Ríma, začal vyučovať dogmatickú teológiu na Teologickom inštitúte v Košiciach a rok pôsobil ako špirituál v Kňazskom seminári svätého Karola Boromejského v Košiciach.
Za apoštolského exarchu pre katolíkov byzantského obradu v Českej republike a zároveň za titulárneho biskupa orejského ho vymenoval pápež Ján Pavol II. Stalo sa tak 24. apríla 2003, v kresle nahradil prvého pražského exarchu, vladyku Ivana Ljavinca.
Biskupskú vysviacku prijal vladyka Ladislav 31. mája 2003 v Prahe z rúk terajšieho rusko-kresturského eparchu - kir Juraja Džudžara.

Doktor, kandidát vied i docent
Po svojom návrate z Ríma v roku 2000 začal vyučovať dogmatickú teológiu na Teologickom inštitúte v Košiciach a súčasne vykonávať duchovnú službu v Geriatrickom centre sv. Lukáša v Košiciach.
Ako ďalej uviedol portál cirkev.cz, Hučko bol zakladajúcim členom a šéfredaktorom teologického časopisu Verba Theologica, ktorý spoločne vydávajú teologické inštitúty v Košiciach a Spišskej Kapitule.
Rok pôsobil aj ako spirituál v Kňazskom seminári sv. Karola Boromejského v Košiciach. V roku 1997 vydal knihu úvah a zamyslenia s názvom Život je vzťah.
Ladislav Hučko v tom čase pokračoval aj v rozširovaní si vzdelania, pričom sa znovu vrátil na košickú vysokoškolskú pôdu.
Na Teologickej fakulte v Košiciach sa v roku 2004 habilitoval na docenta v oblasti dogmatickej teológie.
V rokoch 2005 až 2011 bol Hučko generálnym sekretárom Českej biskupskej konferencie. V nej bol členom Komisie pre náuku viery a Komisie pre katolícku výchovu.
Pochovaný bude na základe jeho želania v Prahe.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári