GORLICE. Novú divadelnú drámu pre Rusínov v Poľsku pripravila dvojica tvorcov z východného Slovenska: autor a režisér Stanislav Bilý z Košíc a dramaturg Peter Medviď z Prešova. Oboch spája toho času neaktívny súbor Divadelný kabinet východňara (DKV).
Najnovšiu hru nazvanú Tri jabka (Tri jablká) nezastrešili pod značkou DKV. Pod akou teda?
„Pod menom Stana Bilého. Stano sa vrátil nejakých 15 rokov dozadu, keď pri každej inscenácii skladal nový herecký súbor. A vždy to bolo len Stanislav Bilý Niečo. Tak teraz sme sa k tomu vrátili, hoci je to tak, že dve tretiny z - v úvodzovkách - vedenia divadelného kabinetu, okrem Libora Paceka, robili inscenáciu,“ hovorí Peter Medviď.
Na otázku, či je to oživenie ich projektu, jednoznačne konštatuje: „To nie je že oživenie, to je prosto výkričník, ktorý nás núti k tomu, aby sme po tom, čo to predýchame, začali znova fungovať doma. V Prešove, v Košiciach a aby sme robili ďalšie veci.“

Nová dráma Rusínov v Poľsku
Tri jabka uviedli v Gorliciach v priestoroch Ruskej Bursy. Ruska Bursa nemá nič spoločné s Ruskom, ale s rusínskou národnostnou menšinou. Teda s Rusínmi, ktorým sa v Poľsku hovorí Lemkovia. Prevádzkuje aj rádio lem.fm, v ktorom Medviď, bývalý poradca bývalej prezidentky pre menšiny, pôsobí. Preto je v Gorliciach, sídle Ruskej Bursy, ako doma.
„Organizácia Ruska Bursa v Gorliciach, najstaršia rusínska organizácia v Poľsku, sa rozhodla, že bolo by dobré obohatiť lemkovské divadlo,“ hovorí Medviď.
Šéfka organizácie oslovila Medviďa a Bilého, ktorí súhlasili, že sa toho chopia. „Rusíni v Poľsku nemajú profesionálne divadlo, čiže bolo pre nás výzvou, že môžeme aj tam robiť inscenáciu, ktorá bude takou novou drámou Rusínov v Poľsku,“ zdôrazňuje Medviď.

Nadčasová téma
Autorom hry je Stanislav Bilý, ktorý do nej obsadil tri domáce herečky. Zvolil si rezonujúci námet bezprostredného konca vojny, ktorý sa môže odohrávať v hociktorom historickom období.
„Keď som vedel, aká je tu história, tak som sa snažil oprieť aj o to. Samozrejme, išlo aj o to, aby téma bola aktuálna, aby žila. Nezasadili sme to priamo do nejakého konkrétneho času. Takže nevieme, či je to druhá, prvá, alebo iná vojna. Skôr išlo o zamyslenie sa nad konfliktom, ktorý je niekde vo vnútri človeka, potom niekde medzi blízkou rodinou a následne nad nimi ako nejaký vyšší konflikt, ktorý ich ovplyvňuje,“ hovorí autor, ktorý je tiež v Gorliciach ako doma. Z tohto kraja má manželku.
Postavy na mieru
Do hry, ktorá je celá v rusínčine, obsadil tri neprofesionálne herečky z Poľska.
„Keď sme povedali šéfke Bursy, že ideme do toho, tak vypísala výzvu, že sa bude robiť nová rusínska hra a ľudia, ktorí majú záujem, sa môžu prihlásiť. Tak to vzniklo. Aj pre nás to bola výzva. Keď sme dali súhlas, že ideme do toho, tak sme vôbec ešte nevedeli, kto bude hrať, pre koľkých hercov to bude a tak ďalej. Ale už keď to Stano písal, tak písal tie postavy v určitom zmysle na mieru, aj charakterovo, lebo on tie herečky pozná. Ony sa veľmi neodlišujú od svojich prirodzených charakterov,“ vysvetľuje Medviď.
Onou šéfkou rusínskej organizácie je Natalia Malecka Nowak, ktorá si zahrala jednu z troch postáv sestier. Spolu s ňou účinkovali dve Poľky: Monika Tylawska a Iwona Iskra Krynicka.
„Z nás troch som len ja Lemkyňa (Rusínka). Ony sú Poľky a majú manželov Lemkov. A tá láska je natoľko mocná, že doma sa rozprávajú po lemkovsky,“ hovorí Malecka, ktorú teší, že na pôde rusínskej organizácie v Gorliciach takéto predstavenie vzniklo a chystajú sa ďalšie reprízy.

Rusínsky jazyk jej splnil sny
Monika Tylawska si rusínsky jazyk zamilovala tak, že vyštudovala lemkovskú filológiu v Krakove.
„To už som poznala svojho muža, preto som si vybrala takéto štúdiá a naučila som sa po rusínsky,“ vraví a zdôrazňuje, že hoci ju od toho niektorí odrádzali, ukázalo sa to ako perspektívny odbor.
„Ako mladé dievča som chcela byť novinárkou alebo herečkou, no zaľúbila som sa do Lemka, ktorý žije na Lemkovine, a ostala som tu. Ale lemkovský jazyk mi dal toľko možností, že som sa stala žurnalistkou, pôsobím v národnostnom rádiu lem.fm a teraz sa mi podarilo stať sa aj herečkou. Rozmýšľala som nad tým, že budem aj učiteľkou a dnes učím tento jazyk,“ vyratúva výhody rusínčiny.
Tento jazyk nie je materčinou ani pre Iwonu Iskru Kriwinskú: „Tiež som si vzala Lemka a moje deti sú Lemkovia.“ Tri jabka bol aj pre ňu herecký debut: „Spievam vo folklórnej skupine, ale s herectvom som doposiaľ skúsenosti nemala.“

Riaditeľ DAD: Chcem ich
Na predstavenie sa prišiel pozrieť aj Marián Marko, riaditeľ Divadla Alexandra Duchnoviča v Prešove, profesionálnej rusínskej scény.
„Ako Rusínovi sa mi to veľmi páčilo, lebo okrem výpovede samotného predstavenia musím povedať, že tie tri dámy boli výborné. Boli uveriteľné. A to je dôležité, presvedčili ma,“ hovorí šéf profesionálneho rusínskeho súboru, ktorý sa nedokázal stopercentne prepnúť do pozície diváka.
„V prvom rade som to bral po diváckej stránke. V druhom rade som si hovoril, že by bolo dobre, keby aj v Prešove zaznela rusínčina, ktorá je trochu iná ako tá naša. A v treťom rade som to vnímal aj profesionálne, keď som si predstavil, že to zvládneme uviesť u nás na malej scéne,“ naznačuje, že poľské divadlo v rusínčine od slovenského autora dotiahne do Prešova.
Síce je to vraj ešte predčasné, ale... „Už sme sa s Peťom o tom rozprávali a povedal som mu, že malá scéna je k dispozícii a mám aj pripravenú fľašu jablkovice,“ usmieva sa Marko.
Spomedzi profesionálov nebol v hľadisku sám, predstavenie si prišla pozrieť napríklad aj známa poľská divadelná režisérka Elžbieta Depta.

Dobrý a zlý policajt
„Rady prídeme do Prešova,“ zdôrazňuje za všetky tri aktérky drámy Natalia Malecka Nowak a prekvapuje nás: „Bude o nás článok v Korzári? Poznám Korzár. A keď niečo píšete o Rusínoch, vždy si to prečítam.“
Pýtame sa na to, aký imidž má Peter Medviď v Gorliciach. „Taký má imidž, že každý sa ho bojí,“ vybuchnú smiechom herečky a dodávajú, že má príliš mohutný hlas. Stanislav Bilý je naopak pokojný a tichý. Podľa nich sú ako dobrý a zlý policajt.
„Skúšali sme jednotlivé scény. Keď sme ich mali hotové, tak Stano povedal: Nie. Urobíme ich úplne inak. A prerábali sme ich. Navyše, ku každej scéne vždy doniesol inú hudbu. Treba však povedať, že to urobil veľmi precízne. A bol pokojný, nie ako Petro Medviď. So Stanom sme mali väčší komfort,“ dozvedáme sa.
Báli sa, ako to dopadne
„Pocit trémy sme mali aj my, aj keď nie sme na javisku. Pretože sme s nimi, samozrejme, duchom prítomní. Dopadlo to výborne, ešte stále to predýchavam. Avšak naozaj som spokojný, čo sa týka výkonov a som rád, že dievčatá naozaj dali do toho všetko,“ vraví Bilý, ktorému padol kameň zo srdca. Spokojný bol aj Medviď, ktorému prischla aj úloha zvukára a osvetľovača.
Najšťastnejšie boli predstaviteľky troch ženských rol. „Všetky tri sme amatérky, nie sme profesionálne herečky. Mali sme obavy, ako to dopadne. Napokon všetko vyšlo výborne. A ak niečo nevyšlo, nikto si to nevšimol, len my,“ teší sa Natalia Malecka Nowak.
„Ako povedala Natália, mali sme veľkú trému. Chlapci už 40 minút pred začiatkom súrili, aby sme sa chystali. Mala som prázdnotu v hlave, myslela som si, že som všetko zabudla. Nevedela som si spomenúť na žiadny fragment z predstavenia. Našťastie to opadlo hneď po príchode na javisko,“ pridáva sa Monika Tylawska a Iwona Iskra Krynicka dodáva, že najväčšie obavy mala z toho, že nedokáže prejaviť emócie.
Obavy sa nepotvrdili. A tri herečky z juhu Poľska sa pravdepodobne čoskoro dočkajú svojho zahraničného debutu, keď sa Tri jablká presunú aj na divadelné dosky na Slovensku.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári