DOMAŠA. Naposledy bola takáto situácia pred tromi rokmi. Vo vodnej nádrži Veľká Domaša bolo málo vody. Nízka hladina Domaše vtedy vyvolala spor medzi starostami okolitých obcí a odborom starostlivosti o životné prostredie Okresného úradu v Prešove.
Ešte väčšie sucho bolo na Domaši v roku 2019. Starostovia vtedy žiadali o vyvodenie zodpovednosti zo strany Slovenského vodohospodárskeho podniku (SVP), ktorý je správcom nádrže. Vodohospodári kritiku odmietli. V danej sezóne predčasne ukončila prevádzku aj výletná loď Bohemia.
Aktuálna situácia je podobná. Na dne priehrady sa dokonca odhalilo niekoľko artefaktov, ktoré boli doposiaľ ukryté očiam verejnosti. Napríklad základy domov, ktoré pred desaťročiami zaliala voda.
Panujú obavy, či sa vodná nádrž stihne dostatočne naplniť pred začiatkom novej turistickej sezóny. Slabé zrážky, prakticky žiadny topiaci sa sneh a vysoký odtok zatiaľ veľa dôvodov na optimizmus nedávajú.
Vodohospodári: Neklesli sme pod limit
„Slovenský vodohospodársky podnik spravuje viac ako tristo nádrží, ktoré sú postavené v rôznych terénoch, podloží a v inom type povodia. Mnohé nádrže majú viacročné vyrovnanie, to znamená, že v jednom období sú na maximálnej hladine a v inom zase na minimálnej. Nie je cieľom, aby mali vždy rovnakú výšku hladiny. A to bol v mnohých prípadoch aj dôvod ich výstavby, aby stabilizovali situáciu pod stavbou a zabezpečili potreby,“ konštatuje hovorca SVP Michal Bocák.
Všetky vodné stavby majú zákonom stanovenú minimálnu a maximálnu prevádzkovú hladinu.
Vodná nádrž Domaša podľa vodohospodárov pod minimálnu hladinu v súčasnosti neklesla, ale naplnená je len na menej ako štyridsať percent svojej kapacity.
„Každá vodná stavba má svoj manipulačný poriadok, ktorý reaguje na daždivé obdobia ako aj na obdobia sucha tak, aby neboli ohrození obyvatelia pod vodnou stavbou, ich potreby, a zároveň ostal zachovaný život v riekach. Taktiež vychádzame z reálnych prítokov do vodných stavieb ako aj z predpokladov vývoja počasia,“ vysvetľuje Bocák.
Aj v prípade Domaše je podľa jeho slov v prípade znižujúcej sa hladiny nastavený mimoriadny manipulačný poriadok, ktorý v závislosti od výšky hladiny znižuje odtok z nádrže.
„Počas zimy, keď je prirodzene menej dažďových zrážok v povodí a do nádrže sa obvykle dostáva menej vody, postupne klesá aj výška hladiny v nádrži. Týmto spôsobom sa nádrž pripravuje na príjem vôd z topiaceho sa snehu a zvýšeného počtu zrážok v jarnom období,“ pokračuje Bocák.
Hovorí, že v čase prebytku vodné stavby akumulujú vodu, aby ňou následne v čase nedostatku mohli dotovať potreby užívateľov pod stavbami a zachovali život v riekach. „Každá vodná stavba je závislá od prítoku do nej a od vývoja počasia,“ zdôrazňuje.
Sucho aj zahraničné dovolenky. Na Domašu prichádza menej návštevníkov ako kedysi Čítajte Do kritickej hranice chýba asi sedem a pol metra
Podľa vodohospodárov vodné stavby reagujú na potreby územia. „Každý extrém, či už povodne alebo obdobie sucha, predstavuje hypotetický problém. V prípade pretrvávajúceho suchého obdobia, ktoré sme tu už v minulosti mali a pravdepodobne aj budeme mať, to môže znamenať v krajnom dôsledku obmedzenie zabezpečovania potrieb, ako je voda pre individuálne účely, rekreáciu či rybolov,“ hovorí Bocák.
Všetko závisí aj od snehovej pokrývky a dažďových zrážok. „V minulosti sme na Domaši mali extrém, keď v jednom roku bola hladina najnižšia a zároveň aj najvyššia. Z vodohospodárskeho hľadiska platí, že ak sa chceme do budúcna vyhnúť problémom so zabezpečením vody obyvateľom, je potrebné stavať nové vrcholové viacúčelové vodné stavby,“ uzatvára hovorca SVP a uvádza konkrétne čísla.
Veľká Domaša je naplnená na úrovni 153,81 metra nad morom, čo predstavuje 39 percent jej celkového objemu. Minimálna úroveň je 146,2 m n. m. a maximálna 162 m n. m.
Fotograf Štovka: Na dne som objavil kadečo
„Nie som vodohospodár, ale z počutia a rozhovorov s ľuďmi z Domaše to vyzerá všelijako. Ak sa rátalo s vodou z hôr, ktoré napájajú Ondavu, tak to asi nebude, keďže snehu bolo tejto zimy veľmi málo,“ hovorí Ján Štovka, ktorý je s Domašou spätý.
Na až takýto nízky stav vody si nespomína. Ako profesionálny fotograf využil situáciu aspoň na zachytenie unikátnych záberov.
„Ono už len prechádzať sa po dne je celkom vzrušujúce. Keď sa človek díva, tak nájde rôzne rybárske nástrahy, mince z čias československých, krásne veľké mušle - už prázdne… Kadečo. No aj základy domov, v ktorých kedysi žili ľudia. Najzáhadnejšie sú pivnice, ktoré som objavil a ktoré sú plné vody, aj keď okolie je už na suchu. Tam sa môžu skrývať naozaj kapitálne trofeje pre rybárov,“ vraví.
Jano Štovka zaodel známych ľudí z východu do krojov. Pozrite si fotografie Čítajte Historik Kasarda: Našli sa domy, cesty aj kosti
Nie je sám. Odkryté dno priehrady zaujalo aj historika Juraja Kasardu, ktorý je autorom knihy o zaniknutej domašskej obci, dnes rekreačnej oblasti Valkov.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
