Je podpredsedníčkou Asociácie rodinných sudcov. Sudkyňou je od roku 2001, pôsobí na Okresnom súde Prešov. Rodinné právo je jej srdcovkou. Začínala s ním, potom si „odbehla“ k občianskoprávnej agende a znovu sa začala venovať rodinnému právu, ktoré aj prednáša.

Prešovčanka EVA FARKAŠOVÁ hovorí, že Slovensko stíha zachytávať európske trendy v rodinnoprávnej agende, ale dalo by sa zájsť ešte ďalej. V rámci slovenskej justície pomohla presadiť tzv. Cochemskú prax, ktorá zjednodušuje rozvody a upriamuje pozornosť na dieťa.

Aj preto slovenské súdy čoraz častejšie pristupujú k „striedavke“, teda striedavej starostlivosti o maloleté dieťa či zreálňujú výšku výživného. O tom všetkom sudkyňa hovorila v rozhovore pre Korzár.

Eva Farkašová (8 fotografií)

Cochem metóda sa pri rozvodoch využíva v slovenskom súdnictve od roku 2018. O čo vlastne ide? Kam sa za tých niekoľko rokov posunula?

Rodinnoprávna agenda na Slovensku sa za posledné roky naozaj v rozhodovacej praxi posunula. Urobilo sa veľa nových vecí, ktoré pomáhajú, čo je zrejmé z výsledkov. Rodičom pomáhajú lepšie uchopiť svoje rodičovské kompetencie vo veľmi krízových situáciách, ako sú rozvod, rozchod alebo iný rodičovský konflikt.

My sme dlhodobo vnímali, že rodinnoprávne spory sa často naťahujú alebo hrotia do nenávisti, ktorá vyústi a eskaluje do dlhodobého sporu. Vedeli sme ako sudcovia na Slovensku, ktorí rozhodujú v tejto agende, že by to bolo potrebné uchopiť trochu inak a rodičom pomôcť byť stále rodičmi, aj v takej ťažkej krízovej situácii.

Tak sme sa pozerali do sveta a zistili sme, že v mnohých štátoch Európskej únie je uplatniteľný multidisciplinárny prístup. Znamená to, že v krízovej situácii nepreváži právo, ale preváži sociálna a psychologická pomoc rodičom.

Prečo sa to volá Cochem?

Oficiálne sa to volá multidisciplinárny prístup, ale Cochem je malé nemecké mesto, kde začiatkom 90. rokov prišiel sudca menom Jürgen Rudolph na to, že nie je správne pristupovať k rodičovským konfliktom len po právnej stránke, ale naozaj im pomôcť byť dobrými rodičmi i v tejto ťažkej situácii. On vymyslel tento multidisciplinárny prístup. Jeho pamätná veta je, že ak jeden z rodičov vychádza z pojednávacej miestnosti ako víťaz, tak dieťa prehralo.

Čo to konkrétne znamená v praxi? Na súd príde návrh od jedného z páru, že sa chce dať rozviesť. Majú deti. Princíp podľa Cochem modelu by mal byť, že v prvom rade sa hľadí na deti. Ako si to vieme predstaviť?

Dvaja ľudia sa chcú rozísť, podajú návrh na súd. V minulosti to bolo tak, že dostali papiere a o nejaký dlhší čas sa dostali na pojednávanie. Multidisciplinárny princíp je ten, že hneď do dvoch, troch týždňov im príde pozvanie na informatívny výsluch. Informatívny výsluch rodičov je neformálne stretnutie rodičov s vyšším súdnym úradníkom - koordinátorom u nás na súde, kde je často prítomný aj psychológ. Na informatívnom výsluhu rodičia povedia, čo vnímajú ako problém. Je to neformálne, nie je to nejako časovo obmedzené, čiže rodičia majú naozaj pocit, že si tam môžu povedať čokoľvek. Inak ako v pojednávacej miestnosti.

Cieľom tohto informatívneho výsluchu je, aby rodičia dospeli k dohode o svojich rodičovských právach a povinnostiach. Pretože my si myslíme, že rodičia sú tí najkompetentnejší, ktorí sa vedia o svojom dieťati rozhodnúť. Nie sudca, nie sociálny pracovník, ale rodičia.

A ak náhodou rodičia nie sú schopní dospieť k dohode a je tam nejaký hlbší problém, tak koordinátor im - a v tom je tam multidisciplinarita - ponúka pomoc, ktorú rodičia často využívajú. Je to napríklad referát poradensko-psychologických služieb, nejaký akreditovaný subjekt na riešenie ich rodičovských konfliktov. Lebo rodičovský konflikt v drvivej väčšine nie je právny. Takže by nemal ostať na súde, ale rodičia by si ho mali riešiť niekde inde. My im pomoc dokážeme takto zosieťovať a rodičom pomôcť, aby jednoducho ostali rodičmi.

Oni na to stretnutie prídu aj s deťmi?

Nie. Väčšinou prídu sami, hoci niekedy sa stáva, že aj s deťmi. Väčšinou však nie. Čo sa však zmenilo za posledné roky všeobecne v slovenskej justícii je to, že sa kladie veľký dôraz na participačné práva detí. To je však iný balík problémov.

Dostaneme sa k nim, ale vráťme sa teda k rodičom, ktorí prídu na to prvé neformálne stretnutie. Ak sa dohodnú, čo bude s dieťaťom, je to fajn. Ale čo v prípade, že jedna i druhá strana trvá na tom, že chce mať dieťa vo svojej starostlivosti?

No, to je presne to, že sa snažíme fokusovať nejakú odbornú pomoc. Často sa stáva, že jeden z rodičov chce striedavú osobnú starostlivosť a ten druhý nie. Na informatívnom stretnutí je priestor na to, aby ich koordinátor so psychológom motivovali, aby si to vyskúšali nanečisto, bez rozhodnutia súdu. Teda dá priestor obom rodičom, aj tomu, ktorý má obavu zo striedavej osobnej starostlivosti, aby si to napríklad 2 - 3 mesiace vyskúšali, ako to bude fungovať.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Sudkyňa Farkašová: Ak je to možné, vždy pristúpime k striedavke Čítajte 

Sú teda rozídení, ale ešte nie sú papierovo rozvedení a majú neformálnu "striedavku"?

Áno. Veľmi sa to osvedčilo v praxi, na základe toho vidia, ako to deti znášajú, pretože často sa rodičia rozhodnú bez nich. Rozhodnú, že si ich budú striedať, ale dieťa o tom vôbec nevie a nie je na to pripravené. A aj keď o tom vie, nevie si to reálne predstaviť. A takto si to odskúšajú, my sa s dieťaťom porozprávame, alebo kolízny opatrovník sa s ním porozpráva a zistíme, či to funguje alebo nie.

Rodičia sa po takej skúške vedia lepšie rozhodnúť. Pretože ten, ktorý mal obavy, vidí, že striedavka funguje, že je to ok aj pre dieťa, aj pre neho, alebo naopak ten, ktorý ju veľmi chcel, vidí, že to nefunguje, ustúpi, zvolí sa iná forma starostlivosti a stretávania.

Aká je percentuálna úspešnosť?

Percentuálna úspešnosť je podľa našich skúseností dobrá. Keď rodičia prídu na informatívne stretnutie, tak zhruba 60 percent sa na prvýkrát dokáže hneď dohodnúť. Ďalších možno 20 - 30 percent sa dokáže dohodnúť po nejakom čase. Čiže po odbornej pomoci, vyskúšaní si striedavej starostlivosti a podobne.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Rozchody rodičov zasahujú najmä deti. Súdy chcú predchádzať konfliktom Čítajte 

Neodmietajú páry ponúkané poradenské služby?

Väčšina to neodmieta, pretože väčšine rodičov ide o dieťa. A veľmi dobrý prvok v rámci informatívneho stretnutia je aj psychológ, ktorého máme na krajskom súde, a teda je k dispozícii okresným súdom. Je to nový prvok v justícii, predtým takáto možnosť nebola. Rodičia inak vnímajú psychológa ako právnika. Psychológ im vie povedať veci, ktoré nikde predtým možno nepočuli. A tak ich aj v konflikte zamerať na dieťa.

Z čísiel vychádza, že pre jeden až dva páry z desiatich to nefunguje. Čo potom?

Idú na riadne konanie, ako to bolo predtým. My sa ich snažíme aj na riadnom konaní opätovne viesť k dohode s autoritou súdu. Už nie neformálne, ale skôr formálne. Ale je pravdou, a museli sme sa s tým za tie roky zmieriť, že existuje isté malé percento rodičov, ktorým nepomôže ani to iné nastavenie súdu, ani odborná pomoc, ani neviem aká ochota všetkých zúčastnených, pokiaľ oni sami tú ochotu nemajú.

Čiže celkovo sa dá povedať, že je táto forma úspešná?

Je úspešná. Dnes funguje na každom súde na Slovensku. Sudcovia si ju osvojili, osvojili si ju aj advokáti vo väčšine miest, dnes celá odborná verejnosť na Slovensku vie, že takto funguje rodinnoprávna agenda. A rozbehlo sa to práve v Prešove.

Ale hlavne je to benefit pre rodičov. Rodičia veľmi vítajú možnosť neformálne sa porozprávať na úvod. A pred sudcom už neriešia veci, ktoré ani nie sú predmetom konania. Už si ich jednoducho vyriešili predtým.

Z laického pohľadu sa zdá, že voľakedy bolo menej rozvodov a pri rozvodoch väčšinou pripadlo dieťa matke. Teraz je rozvodov viac a častejšia je striedavá starostlivosť. Je to tak?

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári