Environmentalistka LAURA MARTINKOVÁ je zakladateľkou a šéfkou občianskeho združenia Odvážne, ktoré sa venuje odpadovej udržateľnosti na školách, v obciach či rómskych komunitách. Už roky je propagátorkou zero waste, teda princípov bezodpadového hospodárenia. Spolu s Michealou Krížovou kedysi viedla v Prešove bezobalový obchod Odváž(e)né.
Organizuje tiež komunitný festival Pomišaj, ktorý dostal dobrovoľnícku cenu Krajské srdce na dlani a bol nominovaný do celonárodného kola, ktoré bude v marci.
S manželom a synom žije v Prešove, ale pred dvoma rokmi si kúpili chalupu v Maďarsku. Nielen o týchto témach porozprávala v rozhovore pre Korzár.
V rozhovore sa tiež dočítate:
- Kam sa posunula spoločnosť v zodpovednosti za odpady,
- prečo skončil bezobalový obchod v Prešove,
- aký bol pôrod v čase pandémie koronavírusu,
- čo je Odpadová odvykačka,
- ako sa pracuje s členmi marginalizovaných rómskych komunít,
- či stále udržiava zero waste domácnosť.
Prečo ste si kúpili chalupu práve v Maďarsku?
Chalupa je pre nás únik z reality, od problémov týkajúcich sa mesta, také spomalenie. Lebo v meste, či chceme alebo nechceme, sa všetko deje veľmi rýchlo a potrebovali sme miesto, kde bude všetko pomalšie, kde sa vrátime k dôležitým veciam. Keď tam prídem, vypnem mobil a som v pohode aj tri - štyri dni bez mobilu. Vôbec mi nechýba. Mám tam iné veci, záhradu, nepoškodenú prírodu a podobne. Prečo v Maďarsku? Je to oveľa lacnejšie, pomer cena - výkon, a nie je to tak ďaleko.
Najprv ste hľadali chalupu pri Prešove?
Najprv si chcel manžel kúpiť garáž, aby si mohol spraviť ateliér a začať tvoriť sochy, keďže je umelec. Zistili sme, že cena garáže v Prešove je podobná ako cena starej chalupy v Maďarsku. Ateliér tam ešte nemá, ale je tam staré humno, ktoré má na to potenciál.
Boli ste jednou z prvých propagátoriek zero waste životného štýlu v tomto regióne. Je to už nejakých osem rokov. Kam sme sa za ten čas posunuli?
Vnímam to tak, že v rokoch 2017 - 2018 bol veľký boom okolo zero waste. Ľudí to chytilo, že je to super, veď to dáva zmysel. Menej odpadu, menej času stráveného s riešením odpadu, kvalitné triedenie, benefity ekologické, ekonomické, super. Lenže sme zabudli na to, že sme vychovávaní k tomu, aby sme stále chceli nejaké veci. Toto je ťažké vykoreniť a triezvo sa pozrieť na to, čo naozaj potrebujem.
Celý trend zero waste mal rýchly nábeh, veľa ľudí oslovil, no málokto v ňom zotrval a venuje sa tomu systematickejšie. Je super, ak sa do rodín dostala zmena, ktorú vieme urobiť, je udržateľná, len sa musíme na to pozrieť aj z výšky. Napríklad, keď si vymením zubnú kefku za drevenú, tak to má menší dopad, ako keď začnem riešiť to, kde končí všetok môj biologický odpad.
Vyhrala súťaž krásy, pracuje so známou speváčkou. Ako sa žije Slovenke v Namíbii? Čítajte Mali ste veľké oči?
Nie je to o veľkých očiach, ale o počiatočnom veľkom nadšení. Áno, aj ja keď som bola v počiatočnom vzplanutí a nemala som so sebou vrecko na pečivo, tak som si ho nekúpila.
Prešiel nejaký čas a prišla fáza vytriezvenia, zasadenia do reality. Snažím sa to aj teraz robiť udržateľne, aj keď sú veľmi obmedzené možnosti kupovať bezobalovo. Ak idem dnes do obchodu a náhodou vrecúško nemám, tak si to pečivo kúpim a použijem ho znovu.
Je dnes povedomie o ekologickej a odpadovej zodpovednosti väčšie? Zvyšuje sa napríklad množstvo triedeného odpadu?
Vieme to odsledovať podľa čísel, ktoré deklarujú obce. Trend triedenia odpadov je taký, že sa triedi viac, ale druhá vec je, že nám neklesá celkové množstvo produkovaného odpadu. Zero waste nie je len o tom, že kvalitne triedime a z 35 sa posunieme na 39 percent, ale malo by klesnúť aj celkové množstvo odpadu.
Stúpa?
Stúpa. Lebo stúpa spotreba.
Mali ste bezobalový obchod. Bol známy a populárny, ale nevydržal. Na čom to krachlo?
Povedali sme si, že ho ukončíme v momente, keď nebude tvoriť dostatočné množstvo financií, aby sme ho udržali. Tiež potrebujeme tvoriť udržateľné projekty.
Prišla pandémia, vojna, ľuďom sa zmenili priority. Začali viac sledovať financie, pozerať sa na to, kde je čo lacnejšie, a ekologický aspekt išiel do úzadia. Ekonomicky to nevychádzalo, po pandémii sme obchod zatvorili.
Pôrod v čase korony: Z nemocnice prišla do iného sveta Čítajte Keď už sme pri pandémii koronavírusu, vy ste uprostred nej porodili. Ako na to spomínate s odstupom času?
Pôrod bola zaujímavá skúsenosť, keďže som pochopila, že človek si čokoľvek môže naplánovať najlepšie, ako vie, a život to aj tak zariadi inak. Mala som rodiť v Krompachoch, napokon to bolo v Prešove, bez manžela, ktorý ochorel.
Keď sa na to celé spätne pozerám, bola to posilňujúca udalosť. Zistila som, že žena keď chce, zvládne všetko. Lebo aj bolo všetko inak, aj sa vyskytli komplikácie, ale nakoniec to dopadlo dobre. Syn Damián bude mať v marci päť rokov.
Z punkáčskeho nápadu sa stal očakávaný festival. Z Polonín vytvorili miesto zážitkov Čítajte Ste environmentalistka, venujete sa znižovaniu odpadov na školách, ale aj v rómskych komunitách. Skúsme si to rozmeniť na drobné. Čo robíte na školách?
V rámci združenia pracujeme na programe zero waste škola, voláme to Odpadová odvykačka. Cieľom je systematicky spolupracovať so školami v téme odpad, dať im maximálnu podporu, aby napredovali. Berieme školu ako jednu komunitu, pri Odpadovej odvykačke sa nevenujem iba žiakom či učiteľom, ak chceme uspieť, všetci musia ťahať za jeden povraz.
Ako je to pri rómskych komunitách?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
