VRANOV NAD TOPĽOU. Počas prvej vlny tohtoročných protestov sa zhromaždenia konali vo všetkých okolitých mestách, iba vo Vranove nad Topľou nie. Posledný protest tam bol pred prezidentskými voľbami na jar 2024.
Pred dvoma týždňami však vyšli na námestia ľudia aj v takzvaných baštách Smeru. Napokon protest spravili aj vo Vranove nad Topľou, kde má strana premiéra Roberta Fica (Smer) dlhodobo silnú podporu.
Nebojíme sa, nie sme len baštou Smeru, vravia Vranovčania. Prišiel trojnásobok protestujúcich Čítajte „Zachytili sme, že ľudia sa chystali presúvať za protestami, sami sme tak urobili,“ vysvetľuje spoluorganizátorka Alexandra Hájniková. Cítili, že vo Vranove je dosť veľa ľudí, ktorí boli viac ako znepokojení krokmi vlády, a preto sa rozhodli pre organizovanie protestov.
V organizačnom tíme občianskej iniciatívy Aj Vranov je Európa je približne desať členov. Stretávajú sa takmer tri týždne, začali s tým niekoľko dní pred protestom na začiatku februára.
Podpora Smeru
Vranov nad Topľou je takzvanou baštou Smeru - táto strana má v meste podporu dlhé roky.
V posledných parlamentných voľbách dostala od voličov 31,11 percenta hlasov. Hlas mal 17,8 percenta, Progresívne Slovensko skončilo tretie s 10,4 percentami. Do parlamentu by sa dostala vo Vranove tesne aj strana Republika - získala 5,09 percenta hlasov.
Aj v parlamentných voľbách v roku 2020, keď zostavoval vládu Igor Matovič a jeho hnutie OĽaNO (dnes Slovensko), vo Vranove zvíťazil Smer s podporou 25,8 percenta hlasov. Druhé OĽaNO získalo 20 percent. Tretia skončila Ľudová strana naše Slovensko, ktorú viedol Marian Kotleba (10,3 percenta).
Sú strany, ktoré majú dlhodobo svoje bašty a keď tieto strany končia, ich voliči sa primknú k veľmi podobným subjektom, hodnotí politológ Michal Cirner, ktorý pôsobí na Prešovskej univerzite.
Na východnom Slovensku majú silnú podporu strany súčasnej vládnej koalície a Kresťanskodemokratické hnutie (KDH).
Podľa politológa to má niekoľko príčin, napríklad neriešenie regionálnych rozdielov, s čím súvisia aj socio-ekonomické ukazovatele, ako sú nízka mzda, problém so zamestnanosťou či zlá infraštruktúra.
Na východe budú spomínať na Jána a Martinu, pripomenú si aj výročie začiatku vojny na Ukrajine Čítajte Rozdiely v mestách
V menších mestách na východe Slovenska je dôvodom podpory spomínaných strán aj prevládajúca konzervatívna výchova. Ľudia tam boli vychovaní v iných tradíciách, čo sa následne prenáša aj do politických preferencií.
Pre porovnanie, v najväčších mestách na východe, teda v Košiciach a v Prešove, malo najväčšiu podporu v posledných voľbách Progresívne Slovensko.
V Prešove získalo 19,6 % hlasov voličov, v Košiciach 23,9 percenta. Smer získal v posledných voľbách v Prešove 18,2 percenta hlasov, v Košiciach bol tiež druhý Smer so 17,9 percenta, tam bol teda rozdiel ešte výraznejší.
Cirner to vysvetľuje tým, že je to mestské prostredie, kde ľudia lepšie zarábajú, navštevujú kultúrne podujatia, ovládajú cudzie jazyky, sú viac študovaní. „Má to veľký vplyv. Keď ste v nejakom prostredí, problémy vnímate úplne inak. "
Ak žijú ľudia v meste, majú stabilnú prácu, dobre platenú, riešia vo svojom živote iné problémy ako v malom meste či na dedine, kde napríklad chýba kanalizácia. „Frustrácia a prežívanie života vplýva na hodnoty, ale aj na politické preferencie. To platí takmer všade.“
Protest vo Vranove nad Topľou pred dvoma týždňami. (zdroj: m.smedata.sk)Ako za socializmu
Na severovýchode Slovenska mali vždy silnú podporu ľavicové populistické strany, alebo aspoň také, ktoré o sebe hovorili, že sú sociálnodemokratické. Základ podpory spočíva v tom, že ľuďom dávajú pocit istoty, stability, bezpečnosti.
Život v malom meste ľudí podľa politológa ovplyvňuje aj v kultúrno-etických otázkach. V menších mestách sa objavuje xenofóbia, strach z cudzieho, a to sa potom ukazuje v politických preferenciách. „Keď niekto vidí černocha či Araba v Humennom, kde na to nie sú zvyknutí, z naratívov, ktoré vidia v médiách, sa toho môžu obávať,“ hovorí politológ.
Strany, ktoré majú dlhodobo podporu v menších mestách aj na východe Slovenska, sú zároveň paternalistické. Fungujú na princípe „my sa o vás postaráme, dáme vám vratku za plyn, zastropujeme cenu energií“.
Voliči koalície reagujú napríklad na to, že potraviny sú drahé a zdá sa im, že tieto strany to riešia. Keď sme sa napríklad pred poslednými parlamentnými voľbami pýtali v Levoči pred volebnou miestnosťou ľudí, koho a prečo volia, voliči Hlasu hovorili najmä o tom, že sľubujú lacnejšie potraviny. Peter Pellegrini sľuboval v predvolebnej kampani lacnejšie potraviny, premiéra Roberta Fica trápil drahý benzín.
Podľa politológa tak ľuďom stačí, že im dá vládna koalícia „trochu niečoho navyše“. „Dvihnú ľuďom dôchodok alebo povedia, že to riešia, dajú nižšiu DPH na vybrané potraviny, na to voliči reflektujú.“
Tieto strany sa jednoducho tvária, že štát sa o ľudí postará. „Je to ako za socializmu. Mnohým ľudom je to blízke.“
Bilbordová kampaň pred parlamentnými voľbami 2023. (zdroj: SME/Jozef Jakubčo)Premiér ju urazil
Takéto naladenie je vo veľkej miere prítomné aj vo Vranove nad Topľou, keďže tam strana Smer s prívlastkom sociálna demokracia vyhráva voľby dlhodobo.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
