PREŠOVSKÝ KRAJ. Dovedna v šiestich mestách Prešovského kraja sa v piatok uskutočnili spomienkové zhromaždenia pri príležitosti 7. výročia zavraždenia novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej.
Vyjadriť podporu rodinám oboch snúbencov prišli obyvatelia v Prešove, Poprade, Humennom, Bardejove, Vranove nad Topľou a Stropkove.
Ľúbime vás, odkázala do neba Kušnírová
V metropole Šariša si na piatok pripravili vlastné podujatia nezávisle na sebe hneď dvaja organizátori. Na popoludnie od 16.30 hod. zvolalo zhromaždenie na Hlavnú ulicu pred radnicou neformálne zoskupenie ľudí Prešov za ľudskosť.
V prešovskom Wave – centre nezávislej kultúry zas na piatok od 20. hodiny nachystali Ondrej Jurčo za občianskych aktivistov Za slušné Slovensko a Michal Frank za novinársku obec komornú diskusiu venovanú spomienke na Jána a Martinu.
V úvode zhromaždenia zaznela Balada o Jánovi a Martine, ktorej text napísal básnik a režisér Nikita Slovák. Zhudobnila ju Dorota Nvotová a naspievala spolu s Jurajom Benetinom.
“Životy všetkých nás preťali výstrely, to na nás na všetkých v maske vrah zacielil. Rodia sa v bolestiach na zemi anjeli, v tej v chvíli všetci sme tak trochu umreli. A celá krajina s pietou dnes spomína, nežili zbytočne Ján ani Martina,” spieva sa v balade.
Potom sa asi štyrom stovkám rodákov prihovorila prostredníctvom nahrávky Martinina mama Zlatica Kušnírová, ktorá žije v neďalekej obci Gregorovce v okrese Prešov. Jej list čítali na podujatiach i v ďalších mestách.
“V tomto čase, tak ako veľa ľudí na Slovensku, ktorým ešte záleží na slušnosti a spravodlivosti, aj ja spomínam na moje deti. Je to už neuveriteľných sedem rokov od udalosti, ktorá navždy zmenila môj život a život našich drahých. Janko a Martinka tu už, bohužiaľ, nie sú,” povedala Kušnírová.
Pokračovala, že spolu s nimi vymiera aj ich posolstvo a ich odkaz. “Sloboda, demokracia, rovnosť, právo na názor a ostatné hodnoty, o ktoré sme bojovali v 89-tom, sú deň čo deň viac a viac pochovávané. Ľudia, ktorí by mali deklarovať a potvrdzovať to, že sme demokratická krajina, kde sa dobre žije a kde nevládne mrzutosť, zloba, nespravodlivosť a neslušnosť, sú dnes na úplne inom konci pomyselnej reťaze.”
Vládne u nás podľa nej partia ľudí, ktorí by už dávno nemali byť tam, kde sú, ale mali by sedieť inde. “Títo ľudia pochovávajú nádej našej mládeže, že raz tu bude dobré miesto pre život. Starí dožijú, pracujúci prežijú a mladí odchádzajú. Pochopiteľné, lebo nič ich tu nedrží. Vraciame sa v čase do časov, keď sa za názor zatváralo a vyhrážalo. To je veľmi zlá cesta.”
Kušnírová poprosila a vyzvala všetkých ľudí, aby neboli ticho a aby spoločnými silami porazili zlo, ktoré nám vládne. “Prosím, myslite na moje deti a na to, že oni len chceli, aby sme sa mali dobre, ako to Janko stále vravel. Nám neostáva nič, iba v tichej modlitbe spomínať a myslieť na nich. Myslieť na ich odkaz. Aby v priebehu rokov a generácií, aj keď my tu už nebudeme, sa na nich ani na ich odkaz nezabudlo.”
Na záver poslala zavraždenej dvojici odkaz do neba so slovami “Ľúbime vás”.
Michael Kocáb: Smrť sa rozhostila na východe Európy. V Košickom kraji spomínali na Jána a Martinu Čítajte Nechcú dovoliť, aby padla tma na krajinu
Zakladateľ košického Občianskeho fóra v Novembri 1989 Daniel Liška si povzdychol, že je ťažké niečo povedať po Kušnírovej slovách.
“Ján Kuciak videl do žalúdka moci. Ako malý Dávid sa postavil pred mohutného Goliáša. Ako dieťa z rozprávky Cisárove nové šaty odhalil nahotu nášho premiéra. Robert Fico tri roky po Kuciakovej vražde na chate v Čifároch oznamuje, že zariadi, aby Marian Kočner nezačal rozprávať,” pripomenul Liška.
Pokračoval, že Slovensko sa opäť prevracia do priepasti. Na čele štátu stoja podľa neho jedinci bez morálneho kompasu, neschopní rozoznať vraha od obete a dobro od zla. “Nedovolíme, aby na našu vlasť padla tma. I kvôli Martine a Jánovi, veď robili všetko, aby zvíťazila pravda,” dodal na záver Líška.
Do Prešova poslala videopozdrav aj kežmarská spisovateľka a historička Nora Baráthová, ktorá za 80 rokov života zažila všeličo. “Nemyslela som si, že sa dostaneme do čias, keď sa bude dať slobodne kradnúť, klamať a, bohužiaľ, aj vraždiť.”
Požiadala zhromaždených, aby nezabudli na tento tragický príbeh dvoch nevinných mladých ľudí a aby o tom rozprávali aj svojim potomkom.
Ďalšiu rečníčku Martinu Kočiškovú aktuálne trestne stíhajú za schvaľovanie atentátu na premiéra Roberta Fica (Smer), ktorý sa stal v Handlovej 15. mája 2024. Informovala, že až tridsať ľudí čaká kvôli tomu na súd.
“Žiadajme vyšetrenie skutočných trestných činov. Už sedem rokov nepoznáme objednávateľa vraždy Martinky a Janka. Sľúbme si, že už nikdy nikde nesmie byť žiadny kritik vlády zavraždený.”
Janiga: Vláda chce zničiť čistých ľudí
Zo stáže v Európskom parlamente v Bruseli pozdravil na diaľku prítomných známy študent práva, humanitárny pracovník a občiansky aktivista Marek Janiga, ktorého pred časom verejne urážal premiér Fico za jeho kritiku noviel trestných kódexov.
“Pre mňa osobne bol práve v pätnástich rokoch Ján Kuciak a jeho práca dôvodom, prečo som sa začal zaujímať o kauzy vtedajších vládnych špičiek a nominantov strany Smer i iných vládnucich strán.”
Kuciaka označil za obyčajného chalana s čistým štítom a morálnym kompasom, ktorý môže byť vzorom pre mladých ľudí. “Práve takýchto chce momentálna vláda zničiť. Takých, ktorí nemajú strach postaviť sa a bojovať za spravodlivosť,” zdôraznil Janiga.
Svoj príhovor zakončil slovami novinárovho otca Jozefa Kuciaka: “Neďakuj, ale pamätaj”. Práve tie boli aj leitmotívom prešovského spomienkového podujatia.
Spisovateľ a aforista Ondrej Kalamár označil takisto vo videonahrávke vraždu dvoch nevinných ľudí za strašný čin. “A to len preto, že jeden z nich si poriadne vykonával svoju prácu novinára. Upozorňoval na zločiny, ktoré sa diali a dejú dodnes, a sú kryté priamo z najvyšších miest našej vlády. Nikdy nebolo vyšetrené pozadie toho, prečo sa to stalo.”
Doplnil, že spoločnosť, ktorá nevie ochrániť dôležitých ľudí, sa začína podobať na takú (ruskú), kde je bežnou praxou, že odporcovia režimu vypadávajú z okien a nikdy sa nič nevyšetrí.
Vyslovil nádej, že naša spoločnosť naberie správny smer, ale nie ten Smer, lebo ten jeho so systémom “našich ľudí a paragrafom 363” určite nie je správny.
SME Minúta: Najťažšie je chrániť pamiatku nepoškvrnenú. Jána a Martinu si uctili v desiatkach miest Čítajte Fico vraj len “oblboval”, že pozná vraha
Zakladateľ Prešovského večerníka Jaroslav Šurkala si zaspomínal na to, že Kočner sa vyhrážal priamo pred kamerami Kuciakovi, či sa nebojí, keď pozná adresy jeho bydliska i blízkych. “Bola to i naša chyba, že sme mu vtedy nepomohli.”
Pripomenul aj Ficov sľub, že povie, kto naozaj stojí za vraždou tejto dvojice a že budeme všetci veľmi prekvapení. Podľa neho len “oblboval”. Dodal, že stále len čakáme na definitívne vyriešenie tohto prípadu, ale už sa objavujú správy, že by sa mohol Kočner dostať čoskoro na slobodu.
“Spravodlivosť bude dovtedy chrámať, kým všetci nepovieme nie,” podotkol a poprosil Jána i Martinu o prepáčenie, že sme ich ako spoločnosť nedokázali ochrániť, len sme sa prizerali.
“Mali práve pred svadbou. Všetku radosť a všetky sny zničili ľudia, ktorí mali blízko k našim najvyšším politickým predstaviteľom,” uviedla vo videu Eva Martinková, ekonómka na dôchodku venujúca sa deťom v núdzi, dôchodcom a ľuďom bez domova.
Upozornila, že politici sa stretávali s Kočnerom, pričom práve jeho kmotra Alena Zsuzsová bola zatiaľ neprávoplatne odsúdená za organizovanie vraždy Jána a Martiny. Napriek tomu, že sa Kuciak obrátil na políciu pre podnikateľove vyhrážky, tá ho neochránila.
Žurnalistka a humanitárna pracovníčka Zuzana Cascino prezradila, že jej syn sa narodil 17. mája rovnako ako Kuciak. Myslí si, že on zrejme tušil, aké nebezpečné môže byť to, čo robí, ale napriek tomu to nevzdal. “Chcel nám priniesť pravdu, lebo tak bol vychovaný. Vždy, keď oslavujem s mojím synom narodeniny, tak si naňho spomeniem.”
Sama vie, aké to pre neho muselo byť ťažké, lebo odišla zo žurnalistiky v čase vlády Vladimíra Mečiara. Aj preto je pre ňu Ján Kuciak veľkým hrdinom.
Prešovčanom sa prihovoril aj Imrich Šesták, ktorý má veľké zásluhy na tom, že nie je pustý a plný buriny pozemok vo Veľkej Mači, na ktorom stál aj medzičasom zbúraný dom, kde došlo k vražde novinára a jeho snúbenice. Aj on sa vrátil k Ficovým slovám, že raz povie pravdu o tom, kto Kuciaka zabil a že budú všetci šokovaní.
“Dodnes to nepovedal, hoci odvtedy prešlo dva a pol roka. Je pri moci, má všetko, súdy aj prokuratúru. Tak prečo to nepovie? Bojí sa? Nevieme. My sa pravdu raz dozvieme.”
Po jeho slovách premietli ešte na zhromaždení niekoľko videí, ktoré sa vrátili k tejto šokujúcej úkladnej vražde.
Už na pondelok od 16.30 hod. pozývajú Prešovčanov na ďalšie zhromaždenie Platforma Pomôžme prežiť Ukrajine (humanitárna platforma Dobrovoľného hasičského zboru Prešov) a politické strany Demokrati a Progresívne Slovensko.
Recitovali aj spievali
V centre horného Zemplína v Humennom na verejnom zhromaždení prítomní vyjadrili nesúhlas s politikou súčasnej vlády, utvrdili sa v tom, že miesto Slovenska je rozhodne v štruktúrach Európskej únie a uctili si pamiatku zavraždenej dvojice Jána a Martinu.
Pokojnú atmosféru bez výziev a skandovania „odľahčil“ ochranár Viliam Bartuš, ktorému pripadla úloha prečítať smutno-smiešnu báseň Štefana Baláža o našich politikoch. Jasenovskému muzikantovi, ktorý vystupuje pod umeleckým menom Raptor Koch, sa podarilo svojimi piesňami i neformálnym príhovorom rozosmiať a roztlieskať takmer tri stovky prítomných.
Domáca úloha od Janka
Učiteľ z Dlhého nad Cirochou Jaroslav Petro prečítal pár viet, ktoré nám Ján ako novinár zadal ako domácu úlohu, aby sme jeho odkaz a pravdu chránili.
„Nech nám odkaz pripomína, že demokracia, spravodlivosť nie sú samozrejmosťou. Pravda má svoju cenu. Nesmieme dovoliť, aby sa strach stal zbraňou proti tým, ktorí ju hľadajú. Od ich smrti sme videli zmeny, niektoré k lepšiemu, iné sklamali. No dnes vieme, že o lepšiu krajinu sa musíme zaslúžiť všetci. Buďme vnímaví, kritickí, a nenechajme pravdu mlčať. Nebojme sa. Toto bude náš najväčší odkaz pre teba, Janko a Martina. Ďakujeme,“ povedal.
Pri spoločnom európskom stole
„Som Humenčanka, som Slovenska, som Európanka, som matka. Žiadna matka si nezaslúži pozerať sa na svoje mŕtve dieťa,“ prihovorila sa zhromaždeným etnologička Martina Garassyová. Hovorila o smerovaní a hodnotách našej krajiny, o tom, že Európe sa doposiaľ nikdy nestalo, aby o nej rozhodovali mimoeurópske mocnosti bez nej.
„Skončilo sa delenie sveta na východ a západ. Dnes existuje Európa verzus impériá, ktoré si nanovo delia svet,“ povedala.
Vláda podľa jej slov robí chaotické kroky, polarizuje spoločnosť a na ľuďoch jej nezáleží. „Namiesto toho, aby nás chránila, nás vedie najrýchlejšou cestou do područia jedného z impérií a ešte si vyberá to najneschopnejšie z nich. To, ktoré už 35 rokov nemodernizuje a v konkurencii s inými impériami prehrá medzi prvými,“ dodala.
Aj mladosť pozná správny smer
Humenčanka Adriana Drugová z Karpatskej nadácie pracuje v Banskej Bystrici. Pred siedmimi rokmi, keď zavraždili Jána a Martinu, dokončovala magisterské štúdium na univerzite v Dánsku, s napätím sledovala správy o situácii na Slovensku a s nádejou očakávala zmenu, ktorú prinesie pád Smeru.
Vyjadrila vieru, že každý z nás dnes môže prispieť k zmene konkrétnymi krokmi.„Zaujímajme sa o verejné dianie, chodievajme voliť, podporujme nezávislé médiá a kultúru, zapájajme sa do občianskych iniciatív, pomáhajme tam, kde vidíme nespravodlivosť. Rozprávajme sa s našimi blízkymi, ktorí sú mediálne zraniteľnejší a najmä vychovávajme naše deti k hodnotám slušnosti a odvahy,“ povedala.
Študentka Katka pred siedmimi rokmi stála na námestí na proteste s rodičmi ako dieťa.
„Vtedy som ešte celkom nerozumela, čo sa deje, postupne mi to začalo dochádzať. Čo však ospravedlňuje tých, ktorí si ani po siedmich dlhých rokoch nedokážu priznať, že vláda a štát niekde zlyhali? Čo ospravedlňuje tých, ktorí sa pýtajú, prečo máme v Humennom pamätník Jánovi a Martine, keď tu ani nikdy neboli? Preto, prečo sa pamätníky stavajú. Aby sme na tie osoby nezabudli, mali kde chodiť vzdať im úctu a pomodliť sa za nich,“ povedala.
Zapálili sviečky
Práve k pamätníku Jána a Martiny od sochára Fera Guldana sa vydali účastníci zhromaždenia pochodom po námestí za svetla mobilov.
Pri pamätníku prečítala Alexandra Harvanová List Zlatice Kušnírovej a výtvarník Marián Kusik báseň Jána Kuciaka Cintorín.
Po zapálení sviečok a dvoch minútach ticha sa zhromaždenie skončilo.
V Poprade asi 2 500 ľudí
Sedem rokov bez Jána a Martiny si pripomenuli aj v Poprade. Na Námestie sv. Egídia prišlo asi 2 000 až 2 500 účastníkov.
Spomienku usporiadala iniciatíva Poprad za demokraciu. Zhromaždeniu sa prihovorili bývalá predsedníčka Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou Renáta Bláhová, filmár, dokumentarista Pavol Pekarčík, stredoškolský učiteľ Juraj Brenišin, gymnazistka a maturantka Lívia Mrugová.
Po skončení sa účastníci vydali na spomienkový pochod za Jána a Martinu k morovému stĺpu, kde zapálili sviečky.
Nová trasa v Bardejove
V Bardejove sa na Radničnom námestí uskutočnilo v poradí štvrté tohtoročné zhromaždenie, tentoraz pod názvom 7 rokov bez Jána a Martiny - Slovensko je Európa. Podľa odhadov organizátorov sa ho zúčastnilo zhruba 250 až 300 ľudí.
Rečníkmi boli miestny novinár Mário Hudák, zástupca Komunitnej nadácie Bardejov Jozef Jarina, pedagóg Rudolf Muzelák a insitný básnik Martin Zajac, zazneli aj listy od rodiny Kuciakovcov a Kušnírovcov.
Atmosféra počas spomínania na Jána a Martinu bola ponurá, ohlas mali najmä dojímavé listy od Jozefa Kuciaka a Zlatice Kušnírovej.
S pozitívnymi reakciami sa stretla nová trasa pochodu, pretože sa tentoraz neodohrával len na námestí, ale viedol aj blízkymi ulicami. Počas neho ľudia skandovali: "Bardejov je Európa", "Dosť bolo Fica", "Dosť bolo Ruska".
Verejné zhromaždenie pod názvom Sedem rokov bez Jána a Martiny – Slovensko je Európa zorganizovali aktivisti v koordinácii s iniciatívami Za slušné Slovensko a Mier Ukrajine.
Namiesto vízií strach
Na Námestí slobody vo Vranove nad Topľou sa podľa odhadov zišlo asi 300 ľudí.
„Odmietame klamstvá a snahy o diskreditáciu nášho zhromaždenia. Naše protestné zhromaždenie nie je zneužívaním smrti Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Práve naopak, je pripomienkou toho, že ich vražda bola dôsledkom zlyhávania štátu a konkrétnych politických rozhodnutí,“ povedala právnička Alexandra Hajníková.
Pripomenula, že práve počas vlády Roberta Fica boli Ján a Martina zavraždení. A práve vďaka občianskemu tlaku, ktorý nasledoval po ich vražde, sa odhalili rozsiahle prepojenia medzi politikou, oligarchami a aj organizovaným zločinom
„Toto už nie je len obyčajný politický boj, to, čo dnes všetci žijeme, je reálna hrozba pre demokraciu. Ak dovolíme, aby sa zo zastrašovania novinárov a aktivistov stala norma, vieme, kam to povedie. To sa už nesmie zopakovať. Práve preto budeme aj naďalej protestovať. Práve preto budeme aj naďalej žiadať spravodlivosť," dodala.
„Nikto, kto mal na Slovensku tak dlho taký veľký vplyv, neurobil tak málo. Namiesto vízií vidíme strach. Namiesto budovania nemocníc či diaľnice počujeme spochybňovanie. Namiesto jednoty sa ponúka rozdelenie. Žijeme v dobe veľkej nenávisti a strachu medzi ľuďmi,“ prihovorila sa zúčastneným učiteľka zo základnej školy Mária Pancuráková.
Dodala, že Ján a Martina si zaslúžia pravdu. „My všetci si zaslúžime pravdu. A zaslúžime si krajinu, kde pravda a láska zvíťazia nad lžou a nenávisťou.“
Zhromaždenie zorganizovalo združenie Aj Vranov je Európa. Zaspieval Edo Klena, pesničkár, ktorý svojimi textami dlhodobo reflektuje spoločenské dianie a nebojí sa pomenovať veci pravým menom.
Po zhromaždení sa prítomní presunuli k pietnej tabuli pri Katolíckom kultúrnom dome pri bazilike, kde zapálili sviečky.
List čítala matka Jána Čurillu
Pietne zhromaždenie sa konalo aj v Stropkove, zúčastnilo ho asi 150 ľudí. Na pódiu vystúpilo päť obyvateľov mesta. Zhromaždeným prečítala list vyšetrovateľa Jána Čurillu, ktorý pochádza zo Stropkova, jeho matka. Silný moment si vyslúžil veľký potlesk.
Pietna spomienka v Stropkove. (zdroj: Marek Hruščák)
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
