DOMAŠA, PREŠOV. Hladina Veľkej Domaše klesla pod štyridsať percent svojej kapacity. Slovenský vodohospodársky podnik konštatoval, že nádrž je naplnená na úrovni 153,81 metra nad morom, pričom hraničná minimálna úroveň je 146,2 metra.
Ľudia z okolia Domaše, či už miestni obyvatelia, chatári, samosprávy alebo podnikatelia, majú obavy z ohrozenia turistickej sezóny, pokiaľ hladina nestúpne. Podobnú situáciu už zažili napríklad v rokoch 2019 či 2022.
Situácii nenapomáha fakt, že túto zimu je málo snehu, a tak sa nemá čo roztopiť a zaplniť priehradu. Odbor starostlivosti o životné prostredie Okresného úradu Prešov tvrdí, že momentálny stav sa nedá hodnotiť ako kritický a krajne nepriaznivý. Garantovať obvyklý priebeh letnej sezóny však nevie.
Hladina Domaše výrazne klesla, odhalila zatopené domy aj kostrové nálezy. Miestni sa boja o vodu Čítajte Trochu snehu nepomôže
Navyše, predpovede počasia naznačujú, že sneh, ktorý napadol v pondelok, tu bude len veľmi krátko. Vzhľadom na očakávané plusové teploty v nasledujúcich dňoch je pravdepodobné, že snehová pokrývka sa v okolí Domaše dlho neudrží a sneh sa roztopí.
„Takýto stav vody v zime dobre poznáme, ale na rozdiel od tejto sezóny sme mali po minulé roky nasnežené,“ hovorí Betka Madejová, chatárka a aktivistka z vranovskej časti Domaše, ktorá pracuje v oblasti cestovného ruchu.
„Nízky stav vodnej hladiny ma veľmi mrzí, ale aj keď ma trocha znepokojuje pohľad na poloprázdnu Domašu, chápem, že zrážok bolo túto zimu extrémne málo a voda nemá odkiaľ pritekať. Niekedy sme sa v zime na Domaši niekoľko týždňov korčuľovali po súvislej ľadovej ploche. Túto zimu sme sneh mali ledva pár dní,“ vraví.
Na brehu Domaše stavia podnikateľ plážové centrum. Predáva to ako luxusné domčeky Čítajte Vyčkávajú jarné dažde
„Neprší, nesneží, je teda otázne, ako dopadne letná sezóna. Ak by bol stav vodnej hladiny taký nízky, že by nemohla premávať ani výletná loď Bohemia, tak to bude pre turistický ruch na Domaši veľmi zlé leto,“ pokračuje Madejová, ktorá verí, že jarné dažde prinesú dostatok vlahy na to, aby sa takýto scenár nenaplnil.
Ako dodáva, s rovnakou situáciou v súčasnosti bojujú všetky vodné nádrže na Slovensku.
Nedostatok vody je zreteľný vo všetkých rekreačných oblastiach Domaše. Pociťujú ho strediská Dobrá (obec Kvakovce), Poľany, Eva (Holčíkovce) i Nová Kelča a Krym vo Vranovskom okrese, ako aj Valkov a Tíšava (Bžany) v okrese Stropkov.
Zasnežené dno Domaše. (zdroj: Betka Madejová)Ohrozené leto
Podľa starostu Holčíkoviec Michala Flešára (nezávislý) spôsobil súčasný stav „dlhodobo nízky úhrn zrážok a nastavenie vypúšťania vody v manipulačnom poriadku“.
Letnú sezónu to podľa jeho skúseností ovplyvní. „Pri takomto stave naplnenosti vodnej nádrže to určite bude mať za následok pokles návštevníkov Domaše oproti minulému letu,“ hovorí.
Prečo z Domaše vypúšťajú tak veľa vody? Malo to byť inak, tvrdia starostovia Čítajte Nádrž s viacročným vyrovnávaním hladiny
Podľa Odboru starostlivosti o životné prostredie Okresného úradu Prešov spôsobili nízku hladinu Domaše nepriaznivé hydrologické pomery na vodnom toku Ondava a dlhodobo nízke prítoky z tejto rieky do Domaše.
„Vodná stavba Veľká Domaša je nádrž s viacročným vyrovnávaním hladiny vody. To znamená, že v priebehu siedmich rokov môže hladina vody klesnúť na minimálnu prevádzkovú hladinu (146,20 m n. m.), alebo stúpnuť na maximálnu prevádzkovú hladinu (162 m n. m.),“ uvádza vedúci odboru Miroslav Benko.
Vraví, že Domaša nie je jedinou vodnou nádržou, ktorá má problém s nízkou hladinou vody.
Čierne stavby, legalizácia majetku, súdne spory. Zástavba v okolí Domaše je chaotická Čítajte Terajší vývoj nepovažujú za kritický
Má na stav priehrady vplyv hospodárenie s vodou v povodí Ondavy?
„Schválený manipulačný poriadok berie do úvahy všetky aspekty využívania vodnej nádrže. Odbery povrchových vôd, ako aj vypúšťanie odpadových vôd, prebieha v súlade so schváleným manipulačným poriadkom,“ reaguje Benko.
Znovu pritom poukazuje na to, že vodná stavba Veľká Domaša je nádrž s viacročným vyrovnávaním hladiny: „Preto nie je možné meniť manipuláciu ako aj povolené odbery povrchových vôd podľa aktuálnej situácie.“
Prvoradým cieľom prevádzkovateľa nádrže je podľa Benka hospodáriť s vodou v nádrži tak, aby v oblasti pod priehradou nedošlo k hydrologickému deficitu a narušeniu ekologickej stability vodného toku.
„Súčasný vývoj hladiny vody v nádrži sa nedá hodnotiť ako kritický a krajne nepriaznivý,“ konštatuje šéf odboru.
Čo bude v lete? Nikto nevie
Na otázku, či sa stihne naplniť vodná nádrž do leta, Benko odpovedá, že všetko závisí od prítokov z Ondavy a od zrážok.
„Nikto nevie predpovedať, aké počasie môžeme očakávať v mesiacoch marec, apríl, máj a jún. Môže byť extrém, že to bude obdobie sucha, ale môže byť aj extrém, keď budeme mať počas dvoch - troch mesiacov zrážky.“
Povodne si neželá nikto, no vyššie zrážky by Domaši pomohli. Predpokladať, ako dopadne letná sezóna, je nateraz predčasné.
„Ťažko teraz ešte predpovedať, čo nás čaká v lete. Je pravda a všetci to aj vidíme na celom Slovensku, že zrážok je málo. Boli sme zvyknutí aj na snehovú pokrývku v tomto období, ale bohužiaľ, len čakáme a čakáme na sneh. Keď takto bude aj v marci, nebude sa nám mať čo topiť a s vodou z hôr nebudeme môcť počítať. Tak už len veriť, že ešte na naše územie prídu aj zrážky. Nikto vám stopercentne teraz nepovie, čo bude v lete a na akú úroveň metra nad morom bude naplnená Veľká Domaša,“ hovorí Benko.
„Treba si uvedomiť, že Veľká Domaša je viacúčelová vodná stavba, pričom rekreácia je až na poslednom mieste,“ uzatvára.
Sucho aj zahraničné dovolenky. Na Domašu prichádza menej návštevníkov ako kedysi Čítajte Kiča: Bude to horšie
„Aj príklad vodnej nádrže Veľká Domaša ukazuje, že samotná výstavba priehrad nemôže byť jediným univerzálne presadzovaným riešením pre čoraz väčšie riziko sucha. Kľúčový je manažment vody priamo v krajine, napríklad v podobe menšej ťažby v povodí s cieľom zvýšenia aborpčnej kapacity lesov, zachytávanie vody priamo v krajine, regenerácia ekosystémov,“ hovorí Michal Kiča, bývalý štátny tajomník ministerstva životného prostredia a enviroexpert strany Demokrati.
Vysvetľuje, že zdrojom vody v priehradách je vždy iba okolitá krajina.
„V čase klimatickej krízy sa tieto problémy budú len stupňovať. Ostatná zima je slabá na zrážky, čo sa na stave vodnej hladiny nepochybne prejavilo. Štát bohužiaľ na tieto problémy nijako nereflektuje. Nenapĺňa sa koncepcia vodnej politiky z roku 2022, reforma krajinného plánovania, ktorej cieľom bolo práve zlepšiť manažment vody v krajine,“ konštatuje.
Podľa Kiču ide Slovensko proti moderným trendom tvorby krajiny a „vraciame sa o desiatky rokov späť“.
Najciteľnejšia je podľa neho zvýšená ťažba v lesoch a ignorovanie jej dôsledkov. Riziku extrémneho sucha bude podľa Kičom citovanej štúdie Inštitútu environmentálnej politiky čeliť v roku 2030 až 40 percent obyvateľov Slovenska.
„V príprave na tieto riziká zatiaľ fatálne zlyhávame,“ dodáva Kiča.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
