Europoslankyňa LUCIA YAR (Progresívne Slovensko) hovorí, že v Európskom parlamente intenzívne vnímajú nielen kroky štvrtej vlády Roberta Fica, na ktoré sa jej kolegovia pýtajú denne, ale aj protestujúcich ľudí na námestiach.

Yar pochádza zo Sniny a sleduje, že už aj v baštách Smeru na východnom Slovensku sa ľuďom nepáčia kroky súčasnej vlády. Veľa ľudí preto chodí zo Sniny na protesty do Humenného.

„Vnímam debaty, že sú tam ľudia nervózni, hovoria si navzájom, kto na proteste nebol a kto bol. Komentujú množstvo ľudí na námestiach. Na facebooku je to veľmi intenzívne a viditeľné. Je to iné, keď človek ide so všetkými susedmi na protest v Bratislave,“ konštatuje.

V súčasnosti bude ako jediná Slovenka plná členka v novovzniknutom výbore Európskej únie pre obranu, ktorý vznikol v januári. Rozhoduje sa o miliardách, ktoré Európska únia pripraví na spoločnú obranu a dá ich do obranného priemyslu. Vo výbore môže veľa ovplyvniť aj pre Slovensko.

Vystúpili ste na pondelkovom proteste k výročiu začiatku vojny na Ukrajine v Prešove. Ľuďom ste sa prihovorili v situácii, keď sa veľa hovorí o Ukrajine aj v súvislosti s nástupom Donalda Trumpa. Rokuje sa bez Ukrajiny, popri tom sa hovorí o vytváraní európskej obrany. Z laického pohľadu môžu posledné informácie vyvolávať neistotu aj stres. Čo je teraz v súvislosti s ruskou agresiou na Ukrajine najpodstatnejšie a ako sa v situácii zorientovať?

Vo svete sa reálne preskupujú sily. Spojené štáty majú nového prezidenta, a preto to vnímame omnoho intenzívnejšie ako predtým. Trump prišiel s novou ideológiou, začal veľmi rýchlo. V pondelok som hovorila so študentmi na prešovskom gymnáziu. Mnohí sú zmätení zo súčasnej situácie. Nevedia, či sa majú obávať, padli aj slová o tom, či si majú skontrolovať platnosť pasov. Je to aktuálna téma a rozumiem tomu. Ako občianka to niekedy pociťujem podobne. V Bruseli sa o tom tiež intenzívne zhovárame. Spojené štáty s Ruskom začali vyjednávania v Rijáde. Je to niečo, čo znepokojuje Európsku úniu aj Ukrajinu, pretože o Ukrajine bez Ukrajiny sa nemôže hovoriť.

Pri tomto mi napadlo, že je to podobné udalostiam z histórie spred druhej svetovej vojny, keď sa rozhodovalo „o nás bez nás“.

Áno. Európska únia pritom Ukrajine venovala najviac humanitárnej aj vojenskej pomoci. Ukrajine poskytla Únia viac zdrojov ako Spojené štáty. Nie je to len z altruistických dôvodov. Chápu, že Ukrajina bráni celú Európu, nielen seba. Je preto dôležité, aby aj Únia bola za stolom, kde sa rozhoduje o Ukrajine. Čokoľvek by sa dohodlo bez nej, aj bez Európskej únie, by nebolo trvácne. Aj z histórie vieme, že taký mier netrvá dlho. Nikto ho neaplikuje, bežní ľudia sa k tomu nevedia prihlásiť. Nebude sa to dať vynútiť, nebude na to ani vôľa ukrajinského ľudu, keď tri roky trpeli.

Andrej Danko (SNS) povedal, že chce, aby Ukrajina vrátila Slovensku poskytnuté financie. Trump krátko predtým vyhlásil, aby mu Ukrajina poskytla prístup k svojim nerastným surovinám ako kompenzáciu za vojnovú pomoc.

Príde mi absurdné, keď pomáhame napadnutej krajine a potom si v nejakom momente zmyslíme, že to chceme naspäť. Je to ľudsky nemorálne. Treba pripomenúť, že Európska únia v mnohých prípadoch refinancovala hlavne vojenskú pomoc, ktorú krajiny poskytovali Ukrajine.

Aj Slovensko za to, že sme dodávali techniku, poskytli sme protivzdušnú obranu S-300, dostalo z Európskej únie peniaze. V niektorých prípadoch sme ich dostali aj za veľmi staré stroje, ktoré sme nevedeli využívať.

Spomínali ste, že študenti sa vás na diskusii pýtali aj na to, či si majú kontrolovať platnosť pasu. Čo ste im na to povedali?

Som realistka, ale trochu optimistická. Nie je úplne zlé zamyslieť sa nad tým, čo by sa stalo, keby tu naozaj prišli nejakí okupanti. Možno by bolo dobré prečítať si niečo o roku 1968, venovať tomu čas. Nie je však dobré žiť v tomto strese. Rusku prospieva, keď sa ľudia boja. Strach ako najsilnejšia emócia nás núti robiť nerozvážne kroky.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári