Je mladšou sestrou speváčky Katky Koščovej, prvej slovenskej SuperStar a manželkou hudobníka a skladateľa divadelnej hudby Martina Husovského z Komajoty.
Vyštudovala Vysokú školu múzických umení v Bratislave, odbor bábkoherectvo, a dlhé roky mala stále angažmán v Divadle Jonáša Záborského v Prešove. Bol to jej sen od detstva, napriek tomu sa rozhodla kamenné divadlo opustiť a ísť na voľnú nohu.
Od útleho veku spievala, čo jej ostalo dodnes. Ako speváčka pôsobila napríklad v kapelách Heaven's Shore, Hrdza, Ullanbatar Band či elektronických MISSandTROOPS. Väčšinou účinkuje s manželom alebo so sestrou.
Po odchode na voľnú nohu je pribudli nové televízne príležitosti, verná ostala aj divadlu. VERONIKA HUSOVSKÁ (40) v rozhovore pre Korzár prezradila viac nielen o týchto témach.
V rozhovore sa tiež dočítate:
- Prečo opustila Divadlo Jonáša Záborského v Prešove,
- ktoré predstavenia boli pre ňu kľúčové,
- ako vznikla hra Michal a Veronika,
- v akých televíznych projektoch sa objaví,
- čo brzdí jej spevácku kariéru,
- ktorá sieň v jaskyni je po nej pomenovaná,
- ako vidí situáciu na Slovensku a v slovenskej kultúre,
- čo hovorí o svojom mužovi.
Oslávili ste životné jubileum, štyridsiatku. Cítite nejakú zmenu?
Presne nad tým som rozmýšľala, či cítim zmenu. Sú to frázy, že vek je len číslo, ale je to tak. A hlavne v tej panike, v ktorej dnes žijeme, sme nestihli ani urobiť žiadnu oslavu. Nebola torta, nič.
Vôbec ste neoslavovali?
Nestihla som, lebo som mala prácu. A keď to chcete všetko osláviť, chcete aj, aby kamaráti mali čas. Aj môj muž mal tento rok štyridsiatku, takže by sme to mohli spojiť a urobiť si takú riadnu párty. Keď bude teplo, spravíme nejaké väčšie mecheche pre kamošov a pre rodinu.
Vaše prvé angažmán po štúdiu bábkoherectva na Vysokej škole múzických umení bolo Divadlo Jonáša Záborského v Prešove?
V podstate áno. Popri škole som hrala v rôznych divadlách. Tri roky v Radošinskom naivnom divadle, potom tiež v Bratislavskom bábkovom divadle, Teatre Wüstenrot, Divadle Aha! Po škole som sa vrátila do Prešova, vydala som sa a mali sme syna Mateja. Asi rok a pol som mala takú materskú pauzu a do Divadla Jonáša Záborského som nastúpila od 1. 1. 2011.
Nie tak dávno ste toto divadlo opustili. Kedy to bolo?
Pracovný pomer som rozviazala k 30. júnu 2023.
Po dvanástich rokoch, to je dlhý čas. Prečo ste odišli?
Ak chce človek robiť niečo pekné, mal by to robiť v príjemnom pracovnom prostredí. Cítila som sa už vo veľkej pracovnej nepohode, cítila som neslobodu a ťažko sa mi chodilo na javisko. Keď človek prežíva istú bezmocnosť, stratí chuť na veľa vecí. Nevidím význam robiť niečo, čo mi už neprináša radosť. Nešlo o túto konkrétnu prácu, ale o atmosféru.
Vzťahy s kolegami boli aké?
Mala som veľmi dobrých kolegov. Myslím, že v Divadle Jonáša Záborského sú veľmi talentovaní a dobrí herci, ktorí by si zaslúžili aj viac pozornosti a príležitostí. Nebolo to kvôli nim. Celkovo vnímam to, že odchodom na voľnú nohu prišiel pocit slobody i zodpovednosti, rozhodnúť sa, či už správne alebo nesprávne, ale je to vždy len moje rozhodnutie.
Chýba vám Divadlo Jonáša Záborského?
Je to veľa rokov môjho života. Momentálne mi nechýba a neviem si predstaviť sa tam teraz vrátiť. Som Prešovčanka, vyrastala som na tomto divadle a neodišla som z neho preto, aby som išla niekde do sveta a budovala si „kariéru". Ktovie, čo bude v budúcnosti.
Inak, teraz som zažila jednu situáciu, že som bola oslovená na jeden projekt a bola som schopná povedať nie. Iba kvôli človeku, s ktorým som nechcela robiť. To sa stále učím... Hovoriť toto slovo.
O čo išlo?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári