PREŠOV. Pred sto rokmi sa začala písať história modernej ťažby soli a jej spracovania v Prešove.
Nová fabrika bola spustená do prevádzky 7. marca 1925. Solivary patrili medzi klenoty regiónu, v ktorom sa soľ ťažila od 16. storočia. Zásobovali soľou celé Československo a exportovali ju do zahraničia.
Solivary začínali na dvanástich tisíckach ton soli ročne, končili na viac ako stotisíc tonách. V prešovských Solivaroch svojho času pracovalo až tristo ľudí. Akciová spoločnosť Solivary zanikla 16. mája 2009. O prácu prišlo 185 ľudí.
Celý pracovný život v Solivaroch
„Boli to veľmi zlé pocity. Nielen moje. Všetkých ľudí. Zo dňa na deň ostali na ulici. Bolo to doslova utajené,“ spomína si František Kunc na čierny deň fabriky, ktorá by si teraz pripomínala sté výročie.
Dalo sa to zachrániť? „Teraz už nie. Vtedy, po nedobrovoľnom ukončení, to ešte šlo,“ domnieva sa.
V čase neslávneho konca slávneho závodu bol už František Kunc na dôchodku. V Solivaroch strávil prakticky celý svoj profesijný život. Nastúpil v roku 1979. Bol vedúcim dopravy a expedície, predtým v podniku pôsobil ako stavebný technik.
Soľanka sa v Prešove už desať rokov neťaží. Ostal iba problém Čítajte Prišiel zo Sabinova, kde pracoval na mestskom národnom výbore ako vedúci odboru výstavby.
„Uvoľnilo sa miesto v Solivaroch, prišli za mnou, či by som nenastúpil. A tak som tam v roku 1979 prišiel. Po ukončení investícií v roku 1983 som prevzal dopravu. Na tomto mieste som pracoval až do dôchodku, na ktorý som odišiel asi pred dvadsiatimi rokmi,“ hovorí.
„Boli to pekné časy. V Solivaroch panovala dobrá atmosféra, bol tam veľmi dobrý kolektív. Všetci pracovníci sme boli ako jedna veľká rodina. Nikto nerobil rozdiel, že ten je robotník, technik, úradník. Ľudia si v tom čase stavali rodinné domy. Celé zmeny si vzájomne pomáhali na stavbe,“ vraví a povzdychne si: „Už môžeme len spomínať.“
František Kunc. (zdroj: Korzár/Michal Frank)Rôzne druhy solí
Hlavnou produkciou podniku bola jedlá soľ, ale vyrábali aj priemyselné a kúpeľné soli. „Špičkovým produktom Solivarov boli čisté soli, ktoré sa vyrábali pre farmaceutický priemysel. Obsah NaCl, čistej soli, bol 99,6 percenta. Tie štyri stotinky tvoria nejaké minerály,“ vysvetľuje.
„Najznámejšia bola klasická kilová soľ. Pridával sa do nej jód, ktorý je potrebný pre náš organizmus,“ opisuje ikonické vrecko so soľou, ktoré v obchodoch predávajú dodnes.
Ako slovenská medicína prebudila Ondráša Machuľu Čítajte Ostal iba názov
Je to však už iba značka Prešovská soľ, výrobok je rakúsky. Vlastníkom značky je Salinen International GmbH, získala ju cez eseročku Solivary Trade. Posledné vrecko soli skutočne vyrobenej v Prešove sa dnes nachádza v Múzeu Solivar.
Akú soľ kupuje František Kunc? „No rakúsku,“ pripúšťa. Inú si nekúpi, už kvôli jej známemu emblému.
Kedysi si zamestnanci Solivarov soľ kupovať nemuseli. „Vtedy bol tzv. deputát a zamestnanci dostávali 10 kilogramov soli ročne,“ potvrdzuje dlhoročný pracovník podniku, ktorý mal možnosť navštíviť rôzne podobné soľnobanské fabriky. Poľskú Wieliczku, Bochňu, ukrajinskú Solotvinu, nemecký Stassfurt či rakúsky Hallstatt.
Prešovskí solivarníci s nimi udržiavali družbu a mali možnosť porovnania. „Dá sa povedať, že sme boli s Rakúšanmi na jednej úrovni. Vyrábali sme kvalitnú, konkurencieschopnú soľ,“ konštatuje Kunc.
O soľ sme prišli, máme len tú z dovozu Čítajte Z Nového Solivaru obchodné centrum
K Solivarom patril objekt Nový Solivar, ktorý dodnes stojí, ale chátra. Plány, že sa premení na kultúrne centrum, zostali na papieri. Vedľa objektu čoskoro vyrastie nové obchodné centrum Kaufland. Historické budovy nateraz zostávajú zachované.
Pozemky kúpil investor od firmy, v ktorej figuroval Igor Rattaj spájaný s J&T. Rattaj sedel aj v dozornej rade Solivarov v ich poslednej fáze.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
