PREŠOV. Od otvorenia nových priestorov Krajskej knižnice v Prešove v polovici decembra je o ňu enormný záujem. K polovici marca majú o 1 869 viac návštevníkov ako vlani o tomto čase. Sú to hlavne predškoláci, ktorí začali chodiť do knižnice s rodičmi. „Nasledujú deti základných škôl a seniori,“ vysvetľuje riaditeľka Iveta Hurná.
Veľa času v nových priestoroch trávia aj študenti. Síce majú k dispozícii učebňu, no chcú byť v hlavnej časti hneď pri vstupe zo Slovenskej ulice, kde je oddelenie náučnej literatúry. „Chcú mať výhľad na tento veľkorysý priestor,“ hovorí jedna z knihovníčok.
Riaditeľka Hurná je rada, že sa študenti v knižnici prirodzene udomácnili. „Našlo si tu však miesto už aj množstvo kočíkov a mamičiek s deťmi,“ hovorí.
Veľký záujem o knižnicu v nových priestoroch potvrdzuje aj nedávne podujatie. Verejnosť sa mohla prejsť aj spolu s pracovníčkou pamiatkového úradu Adrianou Krafčíkovou po jej priestoroch. Podujatie sa vypredalo, dokonca pridali k dvom prehliadkam ešte jednu.
Poznanie, ktoré nás presahuje
Knižnica po novom sídli na Slovenskej ulici v troch pamiatkovo chránených domoch. Predtým bola na troch miestach a keď ľudia chceli rôzne druhy kníh, museli sa presúvať a hľadať, kde ich nájdu. Teraz je všetko na jednom mieste.
Domy patrili v minulosti remeselníkom, mešťanom, senátorom, mäsiarom, zlatníkom, ale aj niekoľkým grófom. Keďže sú pamiatkovo chránené, rekonštrukciu sprevádzala spolupráca vedenia knižnice a pamiatkarov.
Architekti zároveň chceli ukázať, aký je priestor veľkorysý. Regály v hlavnej miestnosti s náučnou literatúrou visia od stropu po podlahu. Sú dvojposchodové, dá sa na ne dostať po bočných schodoch.
Keď sídlila knižnica v Bosákovej banke, na prízemí bola beletria a na poschodí náučná literatúra, ktorá teraz dostala medzi knihami hlavný priestor.
Chceli tým poukázať na to, aké je poznanie a informácie v odborných knihách dôležité. Regály sú v tomto oddelení vyššie ako človek, čím symbolicky ukazujú podľa riaditeľky na to, že ide o poznanie, ktoré nás presahuje.
Z troch historických domov je knižnica. Hurná: Kultúra je dehonestovaná, o to viac si to vážime Čítajte V ostatných častiach knižnice, napríklad v oddelení s regionálnou literatúrou či beletriou, sú regály vo výške človeka. Okrem beletrie či detských kníh nájdu ľudia v knižnici aj inojazyčnú literatúru či knihy pre slabozrakých.
Podzemné parkovisko
Knižnica má aj detské oddelenie na najvyššom poschodí, kde sú regály vo výške dieťaťa. Súčasťou moderných priestorov je aj detský kútik a čitáreň pre rodičov. Keďže detské oddelenie je v podkroví, z čitárne je východ na terasu. Z nej je výhľad na blízky Františkánsky kostol, no vidno aj vrchol Divadla Jonáša Záborského.
Hurná hovorí, že ide o unikátny priestor, kde je zrána slnko a popoludní chládok, preto tam plánujú v lete organizovať poobede aj rôzne čítania pre rodičov s deťmi. Musia len vymyslieť spôsob, ako terasu ohradiť kvôli bezpečnosti detí. Premýšľajú nad tým, že ako zábranu zasadia kvety.
Knižnica má podzemné parkovisko, na ktoré sa dá dostať z Konštantínovej ulice. Dve hodiny majú čitatelia zdarma. V blízkej budúcnosti sa sprístupní aj kaviareň.
Terasa na detskom oddelení knižnice. (zdroj: Korzár/Lenka Haniková)Premýšľali, čo s platanom
Z terasy detského oddelenia je aj výhľad na zrekonštruované nádvorie a na dopravné učilište, ktoré nedávno sídlilo na Konštantínovej ulici oproti gymnáziu.
Po jeho presťahovaní v roku 2022 sa začalo uvažovať o prestavbe troch objektov, ktoré mali s učilišťom spoločné nádvorie. Krajskú knižnicu P. O. Hviezdoslava sa podarilo zrekonštruovať za dva roky. Prestavba spolu s interiérom stála 7,8 milióna eur.
Za pomerne krátky čas sa zo starých priestorov stali moderné viacúčelové priestory s netypickou architektúrou. Riaditeľka vysvetľuje, že keď stojíme na zrekonštruovanom nádvorí, sme na streche podzemného parkoviska.
Nosným prvkom nádvoria je platan. Bolo zložité ho zachovať a dlho premýšľali, čo s ním spraviť. Jeho koreňová sústava je súčasťou stropu pivníc, aj preto bol strom ohrozený.
Podľa Krafčíkovej bol vysadený pred pavlačou vo dvore pred takmer 150 rokmi. „Pri príprave obnovy a dostavby bolo zjavné, že rozsiahle terénne úpravy a podzemné stavby môžu ohroziť jeho existenciu,“ vysvetľuje.
Jednou z prvých prípravných dokumentácií bolo preto odborné arboristické posúdenie jeho stavu, možností liečby a rizík navrhovanej výstavby v jeho blízkosti. „Platan bol od počiatku udržiavaný, čím bola vytvarovaná koruna, nie vždy však profesionálnym rezom,“ hovorí Krafčíková.
Na kmeni a konároch má viacero miest poškodených hnilobou a dutina v kmeni je príliš rozsiahla, aby sa už scelila. Vzdialenosť jeho kmeňa je od fasády 6 metrov, od novej podzemnej chodby len 1,5 metra.
Ateliér Kačiříkovi z Valtic pri Brne navrhol pre jeho zachovanie isté ozdravné zásahy do koruny a opatrenia na jeho zabezpečenie, aby náročné stavebné práce v úrovni jeho koruny i koreňového systému prežil.
Dvor je zároveň viacfunkčným priestorom. Okrem letnej terasy, ktorá bude súčasťou kaviarne, je tam aj sedenie amfiteátrového typu. Práve tam sa majú konať v letných mesiacoch podujatia zamerané na čítanie „pod platanom“.
Riaditeľka knižnice Iveta Hutná (zdroj: Korzár/Lenka Haniková)Podoba z konca 19. storočia
Knižnica sídli v troch samostatných domoch, areál tvorí nádvorie ohraničené trojicou národných kultúrnych pamiatok - Dom meštiansky – Slovenská 18, Národná kultúrna pamiatka Internát – Slovenská 20 a Dom meštiansky – Slovenská 22. Súčasťou je aj administratívna budova z roku 1950. Tá nie je pamiatkou, no je tiež v správe knižnice.
Komplex bývalých školských budov uzatvoril ešte v rokoch 1895 až 1896 z východnej strany od Konštantínovej ulice objekt Ženského učiteľského ústavu, teda bývalé dopravné učilište.
Pamiatkarka Adriana Krafčíková vysvetľuje, že obnovou chceli prinavrátiť budovy do ich vrcholnej vývojovej podoby koncom 19. storočia. V tej dobe tam vznikal Ústav na prípravu detských opatrovateliek.
Rešpektovať chceli pri obnove aj neskoršie dostavby, ako je pavlač, ktorú dostavali až dodatočne po spojení stavieb a dobudovaní Ústavu opatrovateliek začiatkom 20. storočia. Pavlač vybudovali v secesnom slohu a v tomto štýle bola aj v súčasnosti umelecko-remeselne obnovená firmou Čech, s. r. o.
Pri obnove liatinových stĺpov, najmä ich listových hlavíc na prízemí, spolupracoval prešovský umelecký kováč Michal Kačmár, autor viacerých kováčskych diel v meste a okolí, okrem iného aj koňa z podkov na námestí.
Farby aj podlaha
Všetky tri národné kultúrne pamiatky podľa Krafčíkovej významne dokumentujú vývoj meštianskych domov a urbanistickej zástavby Prešova v lokalite Slovenskej ulice, jednej z najstarších častí mesta, a to v časovom horizonte od stredoveku až po súčasnosť.
Pamiatkari chceli, aby farebná rôznorodosť ostala zachovaná. Pri diskusiách o farebnom zladení budov sa pamiatkari, vedenie knižnice a architekti pozastavili na dlhší čas. Riaditeľka Hutná hovorí, že to chceli farebne zjednotiť, teda použiť podobné odtiene. Pamiatkari chceli zreteľnejšie oddelenie fasád.
Rozhovory s pamiatkarmi prebiehali napríklad aj pri výbere podlahy na dvore. Vyberali ju počas najväčších letných horúčav takmer mesiac.
Čiernobiele fotografie sú z roku 1981, fotografia platana je z roku 2019. (zdroj: Krajský pamiatkový úrad v Prešove)Pivničné priestory
Súčasťou historických budov sú aj pivničné priestory, ktoré majú slúžiť na rôzne výstavy. Priestory slúžili v minulosti na skladovanie potravín, počas socializmu ako klubovne.
V priebehu obnovy doplnili radiátory, no v priestoroch je viac-menej stála teplota. Takisto je tam permanentné vetranie. Súčasťou pivničných priestorov sú aj nové toalety.
Pivnice podľa Krafčíkovej predstavujú významný zdroj informácií o vývoji mestského urbanizmu aj jednotlivých historických stavieb.
Hoci na Slovenskej ulici daňové výpisy uvádzajú domy už v prvej polovici 15. storočia (1428), architektonicko-historický výskum datuje najstaršie zachované časti do prvej polovice 16. storočia (neskorá gotika).
Dnes sú všetky pivnice prepojené „tunelovou“ chodbou, ktorú vybudovali pod úrovňou pavlače. Práce vyžadovali náročné vypodloženia a statické zásahy, ale najmenej narušili prezentáciu štyroch pôvodných historických objektov.
(zdroj: Korzár/Lenka Haniková)Kočikáreň aj výťah
V knižnici sa na najvyššom, druhom poschodí, nachádza aj takzvaná „komínová miestnosť,“ kde chcú usporadúvať rôzne podujatia. Súčasťou priestorov knižnice je aj kočikáreň, prebaľovací pult či výťah.
Oddelenie beletrie je na druhom poschodí. Súčasťou je aj bibliobox, kde môžu vrátiť ľudia knihu v prípade, že sa napríklad ponáhľajú. Bibliobox bude umiestnený aj pred knižnicou.
V oddelení regionálnej literatúry sa nachádza unikátny strop. Pred vstupom je výstava predmetov, ktoré sa našli pri archeologickom prieskume počas renovácie budov.
V priestoroch knižnice je aj SmartLab, kde si môžu ľudia požičať elektroniku, napríklad počítače alebo vytlačiť dokumenty. Tieto služby chcú spoplatniť. Sú tam aj priestory, kde môžu ľudia pracovať.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
