Požiar unimobuniek vo Veľkom Šariši pri Prešove, kde zomrelo päť ľudí, z toho štyri deti vrátane niekoľkomesačného bábätka, vyvolal množstvo otázok. Plamene zničili aj niekoľko obydlí, miestnych museli evakuovať, náhradné ubytovanie im poskytli mesto a príbuzní. Známa nie je ani príčina tragédie, hoci sa hovorí o tom, že ju môže mať na svedomí kúrenie, presne ju stanovia až experti.

Obyvateľom Veľkého Šariša je ALEXANDER MUŠINKA z Ústavu rómskych štúdií Prešovskej univerzity v Prešove. Hovorí o tom, že tragédia nemusí byť poslednou.

Odpovedá aj na otázku, čo môže byť problémom, že v osadách k takýmto nešťastiam dochádza. „Samozrejme, ak niekto žije v podštandardných podmienkach, také niečo sa môže stať. Toto nie je výsledok nejakej etnicity, ale sociálneho statusu.“

Je možné, že sa také tragédie zopakujú?

„Isteže k nim bude dochádzať. Boli aj v minulosti a budú aj v budúcnosti. A netýkajú sa len rómskych komunít. Určite si pamätáte na prípad spred niekoľkých rokov, kedy v Prešove vybuchla bytovka. Ak žije na jednom mieste viac ľudí, tak aj menšia technická porucha môže spôsobiť veľkú tragédiu. To je štatisticky vysoko pravdepodobné.

Keďže žijú v zlých podmienkach, je zrejme vyššia pravdepodobnosť, že môže dôjsť k tragédiám?

V tomto prípade išlo o unimobunky, nie chatrče. Nechcem to absolútne bagatelizovať. Keď si odmyslíme ľudskú stránku a zameriame sa na iba na štatisticko-prognostickú rovinu, také tragédie sa budú objavovať. Boli, sú a budú. Keď budete kúriť tuhým palivom v obydlí, ktoré je potenciálne horľavé, riziko stúpa. Ale to sú jednoduché, triviálne konštatovania.

Reflektujeme dostatočne na potreby týchto ľudí?

Nemyslím si to, spoločnosť nereflektuje na množstvo iných vecí. Žijeme v úplne „bláznivej“ dobe.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Horelo vo Veľkom Šariši, zomreli štyri deti vrátane bábätka a ich babka Čítajte 

Do akej miery tragédia spoločnosť zasiahne?

Skôr si myslím, že práve na toto sa treba pýtať. Aká bude vlna solidarity, aká bude vlna hejtu? V tomto prípade si myslím, že spoločnosť bude rozpoltená. Časť bude hejtovať – tak im treba, koľko rokov sa im pomáha a pod. Som presvedčený, že na sociálnych sieťach sa vytiahne nedávna kauza z Veľkej Idy, kde miestne deti hádzali na hasičov kamene.

Na druhej strane bude časť spoločnosti, ktorá pristúpi k tejto situácii ľudsky a jednoducho pomôže. Opäť musím jednoznačne zopakovať, že táto tragédia nie je výsledkom rómskej kultúry, nesúvisí s rómskym etnikom či s rómskym spôsobom života. Je to výsledok koncentrovanej generačnej chudoby.

Požiar vo Veľkom Šariši (6 fotografií)

Čo tým myslíte?

Podobné komunity vyzerajú takto preto, že sa v nich vyskytuje dlhodobá (generačná) chudoba. Na Slovensku lokality s koncentrovanou generačnou chudobou poznáme iba v podobe niektorých tzv. rómskych osád. Príslušníkov z majority, ktorí trpia dlhodobou alebo generačnou chudobou, slovenská spoločnosť necháva žiť medzi sebou.

Len časť Rómov si skoncentrujeme na jedno miesto, preto je táto chudoba viditeľnejšia. Ak pôjdem do podobných štvrtí vo svete, budú vykazovať až identické charakteristiky a nebude tam ani jeden Róm. Na druhej strane je možné navštíviť veľa rómskych komunít, kde nenájdete ani jednu z týchto charakteristík.

Nakoniec však na to doplatia deti.

Na koncentrovanú a na dlhodobú chudobu vždy doplatia aj deti.

Ako by mala spoločnosť teraz zareagovať?

Veľmi dobrá otázka, na ktorú je veľmi komplikovaná, až nemožná odpoveď v rozsahu takto krátkeho rozhovoru. Samozrejme, mal by sa zásadne zmeniť pohľad na Rómov, prestať ich hádzať do jedného vreca, a podobne. Zároveň je nevyhnutné vytvárať pre nich reálne podmienky na sociálnu mobilitu.

Podčiarkujem slovo „reálne“. Hovorí sa, že všetci majú rovnakú možnosť, ale v praxi to neplatí. Študentov sa zvyknem pýtať, či by sa chceli narodiť do osady. Odpoveď je záporná, napriek tomu, že sa hovorí o rovnakých podmienkach pre všetkých.“

Súvisiaci článok Súvisiaci článok V obci pri Košiciach zaútočili na hasičov kameňmi. Triafali im aj do hláv, auto má trinásť dier Čítajte 

O zmenách sa hovorí desaťročia, ale prichádzajú veľmi pomaly. Nemáte ten pocit?

To nie je úplne pravda. Máme množstvo dobrých príkladov komunít, ktoré sa výrazne posunuli v pomyslenom sociálnom rebríčku. Dokonca som presvedčený, že pozitívnych príkladov je výrazne viacej ako neúspešných. Bohužiaľ sa do všeobecného povedomia, primárne vďaka médiám a sociálnym sieťam, zväčša dostanú len negatívne informácie.

Len ako príklad uvediem, že na Slovensku máme podľa údajov Atlasu rómskych komunít približne 450-tisíc Rómov, no ľudí, ktorí sú v počte osôb (členov domácnosti) v systéme pomoci v hmotnej núdzi podľa najnovších údajov Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny je na Slovensku 125-tisíc. Ak by aj všetci boli Rómovia, stále zostáva 325-tisíc ľudí, ktorí v systéme pomoci v hmotnej núdzi nie sú.

Rómske komunity ako Chminianske Jakubovany, Svinia, Luník IX alebo aj Veľký Šariš, nepredstavujú typický obraz rómskej komunity na Slovensku. Takéto komunity sú skôr extrém. Počet ľudí, ktorí v takýchto komunitách, v takýchto zlých podmienkach žijú, nie je malý, podľa môjho odhadu je to asi 100-tisíc ľudí, ale určite to nie je ani štvrtina alebo tretina Rómov na Slovensku. Určite to nie je väčšina.

Ale práve tam dochádza k takýmto tragédiám...

Ale to sme opäť na začiatku nášho rozhovoru. Ak máme ľudí, ktorí žijú koncentrovaní v nevyhovujúcich podmienkach, riziko tragédie je štatisticky výrazne vyššie. Pretože sú tam nevyhovujúce podmienky a preto, že ide o koncentrovanú lokalitu.

Ako príklad si vezmime napríklad dopravu. Najbezpečnejšia je letecká doprava, ale práve pri tragédii lietadla zahynie najviac ľudí. Sú sústredení na jednom mieste vo veľkom počte.

Vie spoločnosť týmto ľuďom pomôcť?

V mnohých veciach áno. Jednoznačne. Ak aj neznížime koncentrovanosť lokalít, dokážeme výrazne zlepšiť ich životné podmienky a tým výrazne znížiť šancu, že sa tam tragédia v takom rozsahu vyskytne.

Jedným z nástrojov je vytvoriť v takýchto komunitách reálnu možnosť pre ľudí ktorí tam žijú, aby získali napríklad stavebné pozemky. Nie dostali, ale získali! Potom sa postupne začne rozpadávať homogenita komunít. Vznikne tam stredná trieda.

Bývanie je podľa mňa zásadné, lebo to, do ktorej sociálnej vrstvy na Slovensku patríte, záleží najviac od toho, kde a v čom bývate. Nie je to rýchly proces, ale jednoznačne účinný. Musíme vytvoriť také podmienky, aby ľudia z nižších vrstiev mali reálne, opäť zdôrazňujem slovo reálne, možnosti na sociálnu mobilitu. V tých komunitách, kde ju aj reálne majú, dochádza k viditeľným a trvalým zmenám.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári