Jeho prednášky o videoklipoch, zvlášť tých obskúrnych, sú už povestné. Priaznivci kinematografie zas milujú jeho filmové prednášky. Kto ho pozná, potvrdí, že jeho vášeň pre umenie nie je len povrchnou záľubou – je to spôsob života.
S menom JÁN BIDOVSKÝ (34) sa mohol stretnúť každý, kto niekedy v posledných viac ako desiatich rokoch navštívil filmový klub Pocity, nezávislé kultúrne centrá Chrisiania a Wave či už zaniknuté Libresso Books & Coffee v Prešove.
V Pocitoch pôsobil ako dobrovoľník, v Christianii organizuje sériu prednášok pod názvom Večerná škola filmu, vo Wave ho môžete stretávať počas Zvukovej vlny a v Libresse robil kníhkupca a spoluorganizoval Literárny festival 451°. Filmy, hudba a knihy sú jeho svetom, ktorý rád otvára ostatným nielen pri prednáškach, ale aj pri osobných rozhovoroch.
Kus svojho sveta odhalil aj v rozhovore pre Korzár. Pretkávaný je videoklipmi, z ktorých niektoré sú vskutku bizarné.
V rozhovore sa tiež dočítate:
- Ako sa dostal k hudobným a filmovým prednáškam,
- čo „sprznili“ Gott či Vondráčková,
- ako objavil bizarnú hymnu bazénu,
- prečo má rád japonský horor,
- a prečo rurálnu depresiu,
- o čom píše,
- či je tím Konečný alebo Malíček,
- v akej mystifikačnej kapele hral.
Ako vznikol nápad robiť prednášky Zvuková vlna?
Keď sme boli na párty v jednom prešovskom architektonickom ateliéri, bol tam aj Vlado Moško z centra nezávislej kultúry Wave a pri pojedaní chlebíčkov sme sa rozprávali o hudbe. Mali tam vo svojej knižnici výpravnú knihu, kde sú obálky albumov.
Vzal som ju do ruky a začal Mošimu rozprávať o obale Lynard Skynyrd. Mali ho k albumu, ktorý vyšiel krátko pred ich leteckou nehodou. Sú na ňom zahalení v ohni, potom to zmenili za čisto čiernu obálku, bez tých plameňov práve preto, že s nimi spadlo lietadlo. A Moši mi povedal, že by sme mohli urobiť takúto prednášku o podobných zaujímavostiach. O tri dni nato už mi napísal, že aký si dáme dátum tej prednášky. Takto vznikla Zvuková vlna.
Čo presne sa stalo tým Lynard Skynyrd? Neprežili pád lietadla?
Vydali v roku 1977 album, ktorý sa vola Street Survivors a na jeho obálke sú členovia skupiny vedľa seba, v pozadí vidno ulicu a z nich ako keby šľahali plamene. A krátko po vydaní došlo k spomínanej katastrofe, pri ktorej zahynul spevák Ronnie Van Zant, gitarista Steve Gaines a jeho sestra, sprievodná speváčka Cassie a ešte traja ďalší členovia posádky a manažmentu kapely. Reakcia vydavateľstva bola tá, že stiahli album a vydali ho s novou, čiernou obálkou.
Pôvodný a zmenený obal Lynard Skynyrd. (zdroj: archív)Kde sa spojilo prepojenie takýchto zaujímavostí s hudobnými klipmi?
Keď chcete robiť niečo pred ľuďmi v takomto prostredí, tak ich iba suchá prednáška baviť nebude. Snažil som sa prirodzene vymýšľať témy, pri ktorých som vedel, že k nim budem schopný nazbierať nejaký obrazový materiál.
Čiže hlavné nie sú klipy, ale komentáre k nim?
Áno, tie, ktoré nikto nepočúva (úsmev).
Koľko už má Zvuková vlna pokračovaní?
Tušil som, že dostanem túto otázku, ale priznám sa, že to nemám presne zrátané. Spätne by sa to dalo spočítať, veď ku každej Zvukovej vlne bola vytvorená udalosť, mám aj priečinky, ale neviem. Nie som dobrý kronikár v týchto veciach. Ani Večernú školu filmu, ktorú robím oveľa dlhšie pre Janka Šmajdu a Christianiu, nemám porátanú. Robím ju od roku 2018, tam tých prednášok mohlo byť aj štyridsať.
Herečka Veronika Husovská: Ministerstvo kultúry robí všetko pre to, aby ľudia otupeli Čítajte O čom je tento formát, Večerná škola filmu?
Vždy si vyberiem nejakú užšiu tému. Mojou láskou je žánrová kinematografia. Mal som prednášku o vraždiacich zvieratách vo filme, postapokalyptických filmoch, o filmoch, kde sú hlavnými 'záporákmi' deti a podobne. Snažím sa vždy o nejakú úzku špecifikáciu, konkrétnu tému, a na ňu sa snažím nájsť 35 ukážok. Ten počet ukážok dodržiavam aj vo Večernej škole filmu, aj vo Zvukovej vlne.
Je to tak, že popularita Zvukovej vlny sa zlomila pri časti o česko-slovenských coveroch, ktorú reprezentoval Karel Gott a jeho Mám styl Čendy? Alebo aj predtým chodilo toľko ľudí, či to bolo rôzne?
Návštevnosti dovtedy lavírovali, raz boli silnejšie, potom nižšie. No Mám styl Čendy bol asi najväčší odpal. Nazbieralo sa to, bol plný starý Wave, odvtedy je návštevnosť vyššia a hlavne stabilná. Návštevnosť Zvukovej vlny je vyššia, filmové prednášky sú pre menší počet nadšencov.
Keď už sme pri Mám styl Čendy, dnes už ikonickej bizarnej prerábke I´m Still Standing od Eltona Joha, čo na ňu hovoríte? Máte lepších favoritov?
Mám styl Čendy je taký highlight jeho coververzií, lebo je to zapamätateľné. Ale osobne mám iného favorita.
Môj najobľúbenejší Gottov cover je Korunou si hodím. V originále je to Down on the Corner od Creedence Clearwater Revival. Táto skladba otvára album Willy and the Poor Boys, ktorý je plný skepsy z vtedajšej Ameriky, triezvenia z vojny vo Vietname, Nixonovej éry, Mansonových vrážd... Skladby ako Fortunate Son, Effigy, tragédie malého človeka vo víre veľkých dejín.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
