PREŠOV. Bol ministrom a blízkym spolupracovníkom prezidenta Edvarda Beneša i generála Heliodora Píku. Ako diplomat sa stretával s Winstonom Churchillom či Charlesom de Gaulleom.
Z chudobných pomerov dedinky pri Mukačeve sa Pavel Cibere vypracoval na špičkového európskeho politika a diplomata. Namiesto ocenenia sa dočkal perzekúcií zo strany KGB. Aj jeho vlastná rodina o ňom hovorila len šeptom.
Príbeh rusínskeho politika, ktorý patril medzi zástancov Československej republiky, sa skončil na mieste, kde sa začal. Zomrel opustený v Mukačeve, ktoré už v tom čase bolo súčasťou Sovietskeho zväzu.
Zabudnutý Pavel Cibere sa vracia do verejnej pamäti. Pri príležitosti 115. výročia narodenia pripravilo o ňom diskusiu SNM - Múzeum rusínskej kultúry v Prešove, ktorej sa okrem iných zúčastnili aj jeho príbuzní.
Osud americkej špiónky je spätý s východom. Zabili jej sestru, prenasledovali rodinu Čítajte Nezlomnosť a principiálnosť
„Pre mňa bol Pavel Cibere príkladom nezlomnosti, sily ducha a odvahy. Mal vlastný, principiálny pohľad na svet. Dokázal obetovať kariéru, nezaujímal sa o materiálne výdobytky. To ma najviac zaujalo, jeho nezlomnosť a principiálnosť. Tiež chcem byť takým človekom,“ povedal jeho praprasynovec Mark Tančinec, študent univerzity v Užhorode.
O svojom kedysi slávnom prastrýkovi robil odbornú prácu. „Zistil som počas bádania, že sa ako diplomat stretával s de Gaulleom i s Churchillom. Ten mu počas exilovej vlády ponúkal aj štátne funkcie,“ podotkol mladý študent, ktorý chce byť lekárom, no nevylučuje, že by sa popritom mohol dať aj na politiku ako jeho predok.
Mark Tančinec. (zdroj: Korzár/Michal Frank)V rodine o ňom hovorili až po smrti
„Všetci sme o ňom vedeli. Avšak žili sme v totalitnom režime. Preto rodičia, aby ochránili svoje deti, o ňom radšej nehovorili,“ hovoril Markov dedo Michal Tančinec, ktorého mama bola sestrou Pavla Cibereho.
„Deti mohli spôsobiť celej rodine problémy, mohli prehovoriť v škole, mohli prehovoriť na pionierskej schôdzi či na komsomoľskom stretnutí. Preto sa rodičia snažili deti chrániť. Až keď zomrel, po pohrebe nám povedali, kto to vlastne Pavel Cibere bol.“
Jeho synovec sám ho síce osobne zažil, ale len ako malý chlapec. A potom v Mukačeve na pohrebe, v roku 1979.
„Prišiel som, videl som človeka v truhle. Až vtedy o ňom začali ľudia hovoriť, že by si zaslúžil po sebe nazvať ulicu alebo školu, prípadne aspoň bustu,“ povedal o Ciberem, ktorého po vojne prezident Beneš volal do Československa, ale on ostal v Mukačeve.
„Žil v zastrčenom jednoizbovom byte. Bol chorý, ale nikomu sa nesťažoval. Niesol svoj kríž. Vedel, čo sú jeho princípy, a tých sa držal,“ povedal Michal Tančinec a s hrdosťou dodal, že rodinné gény sa prejavujú aj u jeho potomkov.
Dcéra Tatiana, ktorá sa aktívne zúčastňuje rusínskeho diania, tiež prišla do Prešova a spomínaný vnuk Mark vystúpil s prednáškou.
Historik: Vymazali ho z pamäti
„Bol to jeden z mála predstaviteľov Rusínov, ktorý zostal napriek všetkým peripetiám od roku 1938 na pozíciách verných Československu,“ povedal o Ciberem Stanislav Konečný, emeritný historik Slovenskej akadémie vied.
Čím bol Cibere výnimočný a prečo sa naňho zabudlo?
„Celé komunistické obdobie sa na západný odboj zabúdalo. A najmä preto, že bol po celý čas verný Benešovi,“ odvetil Konečný.
„Keď aj bol na území Sovietskeho zväzu, skôr bol v konflikte. Veľmi dobre spolupracoval s generálom Heliodorom Píkom, ktorý je známym odporcom podriaďovania sa politike Sovietskeho zväzu. Tým pádom sa úplne z histórie vymazal.“
Babku a pratetu vyhodili zo školy pre židovský pôvod, ďalších jej príbuzných fašisti zavraždili Čítajte Z chudobného chlapca minister
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
