PREŠOV. Bol jedným z posledných pamätníkov Prešovského soboru, v ktorom gréckokatolícku cirkev vynútene pohltila pravoslávna cirkev.
Pred piatimi rokmi si Imrich Marinčák prevzal medailu za utrpenie spôsobené komunistickým režimom a pamätný list z rúk vtedajšieho vladyku Jána Babjaka, prešovského arcibiskupa metropolitu.
V čase likvidácie gréckokatolíckej cirkvi pred 75 rokmi bol bohoslovcom v kňazskom seminári v Prešove.
V pondelok vo veku 97 rokov gréckokatolícky kňaz Imrich Marinčák vydýchol naposledy.
Zádušná svätá liturgia s pohrebnými obradmi bude vo štvrtok o 10.30 hod. v Katedrále sv. Jána Krstiteľa v Prešove. Liturgiu bude sláviť vladyka Jonáš Maxim, prešovský arcibiskup metropolita.
Telesné pozostatky zosnulého budú potom uložené na cintoríne v Prešove - Solivare. Oznámilo to Informačné stredisko Prešovskej archieparchie.
Ocenený Imrich Marinčák (vľavo) s Jánom Babjakom. (zdroj: ISPA)Vytrvalý od mladosti
Imrich Marinčák bol považovaný za muža hlbokej viery, pokory a vytrvalosti. Narodil sa 8. júla 1928 vo Fulianke neďaleko Prešova.
„Už ako mladý človek zakúsil tvrdosť života, keď bol počas 2. svetovej vojny odvlečený príslušníkmi Hlinkovej gardy a nemeckej SS do koncentračného tábora v Nemecku, odkiaľ sa mu podarilo utiecť a vrátiť sa na Slovensko. Počas tohto ťažkého obdobia slúžil ako pomocník partizánom, čo ho stálo ďalšie zajatie,“ uviedlo arcibiskupstvo.
Bol vo väzení, vysvätili ho až po revolúcii. Posledný pamätník Prešovského soboru Čítajte Vždy sa chcel stať kňazom
Napriek všetkému však Marinčak nestratil nádej a stále sa chcel stať gréckokatolíckym kňazom. V prešovskom seminári ho ako bohoslovca zastihol Prešovský sobor. Nepoddal sa, na pravoslávie neprestúpil.
Sám na tieto časy spomínal slovami: „Pred 28. aprílom nám všetkým bohoslovcom oznámil vicerektor otec Michal Sabadoš, aby sme sa rozišli domov, lebo vraj sa niečo chystá. O niekoľko dní sa začalo zatýkanie našich kňazov a aj na faru do Fulianky prišli príslušníci Štátnej bezpečnosti a zobrali so sebou otca Hilariona Iľkoviča. Ja, spolu s bohoslovcom Jánom Rindošom, sme vstúpili do nášho chrámu a s úctou sme odniesli Najsvätejšiu Eucharistiu na faru do Tulčíka, kde sme ju odovzdali miestnemu rímskokatolíckemu kňazovi.“
V máji 1950 sa spolu s ďalšími ôsmimi spolužiakmi ocitol vo väzení v Prešove. V malej cele mali štyri lôžka a bohoslovci museli ukázať silnú vôľu. Ponuku pokračovať v štúdiu na pravoslávnej fakulte, ktorú im dal jeden z kedysi blízkych kňazov biskupa Gojdiča, neprijali.
So svojimi spolubratmi zažil väzenie a sústreďovací tábor, kde boli spolu s ním aj ďalší gréckokatolícki kňazi a biskup Vasiľ Hopko.
Po mesiaci dostal povolávací rozkaz a nastúpil k „PTP-ákom“ na severnú Moravu na základný výcvik. Potom bol preložený na Sázavu, kde jeho pracovná čata kopala zárez pre železničnú trať Praha - Havlíčkův Brod.
Odolal následnej ponuke na štúdium pravoslávnej teológie v Prahe. Preto mu vojenčinu v pomocnom technickom prápore predĺžili na neurčito. Do civilu bol prepustený až koncom roku 1953.
Zomrel vladyka Ladislav Hučko. Od mala pocítil, aké je to trpieť za vieru Čítajte Osudy po návrate
Po návrate domov si otvoril v Prešove antikvariát a neskôr pracoval v Poľnohospodárskych stavbách v Prešove, kde strávil 30 rokov. V roku 1990 odišiel do dôchodku.
Po obnove gréckokatolíckej cirkvi v roku 1968 si Marinčák dokončil teologické štúdiá, no prijať kňazskú vysviacku mu štátna moc opäť znemožnila. Chcel ostať verný službe cirkvi, preto pôsobil ako kantor v prešovskej katedrále. Veriaci dobre poznali jeho basbarytón, spevom v katedrále ich sprevádzal desiatky rokov.
Zomrel gréckokatolícky kňaz Jozef Blaščák, niekdajší biskupský vikár Čítajte Vysvätený až na dôchodku
Dočkal sa aj vytúženej kňazskej vysviacky, už v dôchodkovom veku, ako 68-ročný. Prijal ju v roku 1997 z rúk vtedajšieho vladyku Jána Hirku. Napriek pokročilému veku slúžil ako výpomocný duchovný v katedrálnom chráme. Vytrvalo vysluhoval sviatosť zmierenia.
Otec Imrich bol aj dobrým a verným manželom i otcom. V roku 1959 sa oženil so Zuzanou Sabolovou, s ktorou vychovali tri dcéry: Ivetu, Máriu a Miladu.
„Život otca Imricha Marinčáka bol tichým, ale pevným svedectvom vernosti Bohu a cirkvi, a to aj v časoch prenasledovania, nespravodlivosti a mlčania. Jeho kňazské ruky žehnali, odpúšťali a modlili sa. Jeho srdce bolo otvorené pre Boha aj pre ľudí,“ vyjadrilo sa o zosnulom arcibiskupstvo.
Akcia P z roku 1950 znamenala zákaz gréckokatolíckej cirkvi v Československu Čítajte Prešovský sobor
Imrich Marinčák bol pravdepodobne posledným žijúcim účastníkom Prešovského soboru. V réžii komunistickej strany a tajnej služby sa uskutočnil 28. apríla 1950 v sále Čierneho orla v Prešove. Prijatý bol na ňom vopred pripravený manifest, podľa ktorého gréckokatolícka cirkev ruší jednotu so Svätou stolicou a jej veriaci sa „vracajú do lona“ pravoslávnej cirkvi.
„Prešovský sobor bol vopred zinscenovaným zhromaždením, následkom ktorého bola gréckokatolícka cirkev v Československu postavená mimo zákona. Bol to násilný zásah, známy ako Akcia P. Nastala perzekúcia gréckokatolíckych biskupov, kňazov a veriacich,“ opísal túto historickú udalosť hovorca Prešovskej gréckokatolíckej archieparchie Michal Pavlišinovič.
Po sobore boli tí, ktorí neprijali pravoslávie, prenasledovaní. Mnohí skončili vo väzení. Medzi najvýznamnejších postihnutých patrili biskupi Pavol Peter Gojdič a Vasiľ Hopko. Obaja zažili dlhoročné väzenie. Gojdič, odsúdený za vlastizradu, v leopoldovskej väznici v roku 1960 zomrel.
Prešovský sobor v sále Čierneho orla. (zdroj: archív Prešovskej archieparchie)
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
