Medzi mestá, ktorým sa najviac darí čerpať peniaze z rozpočtu Európskej únie, patria aj Košice, Prešov a Bardejov. V menších obciach, ktoré analytici pomenovali „eurofondové púšte", však narážajú pri čerpaní na problémy a nielen tie, že sa im k peniazom nedarí dostať. V Transparency International sa podrobnejšie pozreli na to, ako dokážu využiť peniaze z Európskej únie slovenské mestá a obce.
Viackrát sa venovali rôznym prípadom, kde pri projektoch z verejných a európskych peňazí narazia na problémy. Napríklad v Jarovniciach pri Sabinove stavajú školu z eurofondov, no ukázalo sa, že tam nemajú úplne vysporiadané pozemky. Niekde zase projekty nestihnú spraviť do termínu, no o dotáciu nechcú prísť, tak dorábajú po ňom, v zlom počasí alebo sfalšujú dokumentáciu, ako sa stalo v známom prípade z Raslavíc.
Spoluatorka analýzy MARTINA HILBERTOVÁ z Transparency International opisuje, že motto „účel svätí prostriedky“ nesmie byť aplikované pri čerpaní verejných prostriedkov. „Inými slovami, neefektivita pri nakladaní so zdrojmi či porušovanie zákona nemôžu byť ospravedlňované skutočnosťou, že na konci príbehu bol dosiahnutý aj verejne prospešný cieľ. Takýmto prístupom totiž ľudia prichádzajú o množstvo služieb a znižuje sa kvalita tých, ktoré sú im dodávané,“ hovorí.
V rozhovore si tiež prečítate:
- Prečo môže byť problém už len samotný projekt,
- ako by pri čerpaní pomohlo spájanie obcí,
- ktoré mestá z východu sú v čerpaní eurofondov najúspešnejšie,
- ako sa môžeme inšpirovať Nórskom.
Čo sú to eurofondové púšte a kde na východnom Slovensku by sme ich našli?
Ako eurofondové púšte sme obrazne označili lokality, kde sa v uplynulom období nedarilo čerpať eurofondy, alebo len symbolicky v podobe pár tisíc eur, napríklad na zriadenie verejnej wifi. Obvykle ide o najmenšie obce na Slovensku a to v rôznych lokalitách, čoho dôsledkom je nižšia životná úroveň obyvateľstva a horšie služby, ktoré obec dokáže poskytnúť.
Ak si vezmeme eurofondovú mapu, východné Slovensko na nej dominuje počtom realizovaných projektov v uplynulom eurofondovom období. Prešovský kraj je zo všetkých krajov na prvom mieste s 5 644 projektmi a Košický na druhom so 4 459 projektmi. Problémom je však rovnomernosť ich distribúcie. Najmenej projektov bolo realizovaných v okresoch Stropkov a Medzilaborce, najviac v okrese Prešov.
Aké faktory zasahujú do schopnosti obcí a miest čerpať európske fondy?
Hlavne pre menšie obce je problémom administratívna náročnosť žiadostí, vysoká spoluúčasť, ktorú si nemôžu dovoliť, keďže sú financované podľa počtu obyvateľov. Pri malých rozpočtoch v hodnote stoviek tisíc eur býva problém vyčleniť financie na projektovú dokumentáciu, pričom ak žiadosť neuspeje, peniaze sa im nevrátia. Ďalšou otázkou je zaplatenie projektového manažéra, obvykle ide o externistu.
Karvašová: Kauzy haciend komplikujú snahy o eurofondy, Uhríkove slová o dani sú populizmus Čítajte Okresné mestá dokážu získať z eurofondov milióny až stámilióny, zatiaľ čo len pár kilometrov vzdialené obce sa zmôžu len na pár tisícok. Vo vašej správe píšete, že napríklad obce do 250 obyvateľov prakticky nedokázali participovať na európskom koláči, teda získavanie eurofondov je pre ne veľmi zložité. Prečo je to tak?
Podľa analýzy Inštitútu finančnej politiky obce do 250 obyvateľov minú viac ako polovicu všetkých výdavkov na výkon správy, teda na úkor rozvoja obce a kvalitného poskytovania služieb. Prvou pomocou môže byť nastavenie konkrétnej eurofondovej výzvy na malé obce s jednoduchou administratívou. Musí však byť dizajnovaná na ich akútne potreby. Ak potrebujete kanalizáciu, tak vás výzva na nákup skladacích lavičiek a vytvorenie pamätných izieb nepoteší.
Čo by im v čerpaní pomohlo?
Pomôže aj spájanie obcí. V minulom programovom období sme videli viaceré príklady, keď väčšia obec pomohla spoločným projektom menšej obci, ktorá by ho sama nevedela zrealizovať. Dnes je možné aj spájanie formou spoločných obecných úradov, najčastejšie pri stavebných oddeleniach, školstve, ochrane prírody, sociálnych veciach. Takto to majú napríklad v Budimíre.
No a poslednou možnosťou je úplné zlúčenie obcí, ktoré by umožnilo zmenšenie previazania lokálnych väzieb, zníženie rizika korupcie, rodinkárstva či zneužívania verejnej moci bez dostatočnej kontroly, ale výrazne by mohlo napomôcť aj k finančným úsporám.
Vo vašej analýze píšete o nórskom meste Indre Østfold, ktoré je výsledkom spojenia piatich obcí. Radnica je tam aj spoločenským centrom, jej súčasťou je knižnica a spoločenská sála. Ako to funguje?
Dnešné Indre Østfold, mesto neďaleko nórskych hraníc so Švédskom so 47-tisíc obyvateľmi, je výsledkom spojenia piatich obcí, čo je najväčším spojením v Nórsku. Pred zlúčením tieto obce neboli rovnocenné, niektoré mali slabšiu ekonomiku, inde príjmy dvíhala veterná elektráreň, čo malo za následok rozdielnu kvalitu komunálnych služieb. Zlúčením sa podľa samosprávy tieto rozdiely vyrovnali, čo bolo jedným z hlavných cieľov nórskej reformy.
Cieľom zlučovania sú aj úspory na nákladoch obce. V Indre Østfold ako jeden z hlavných cieľov akcentovali aj udržateľnosť. Spomínali nám, že obyvatelia si žiadali rovnakú kvalitu služieb v zdravotníctve a to počas obdobia covidu, čo nakoniec tiež bolo podnetom pre spájanie. Ďalšou otázkou bolo školstvo – v jednej z pôvodných obcí majú školu s 50 žiakmi a v inej s 500 žiakmi, takže aj v tomto prípade sa zaoberajú otázkou, ako zabezpečiť rovnakú kvalitu služieb.
Komunita v nórskom meste je výsledkom spojenia piatich obcí. (zdroj: Martina Hilbertová)Vidíte na niečo také priestor aj u nás?
Analýza Inštitútu finančnej politiky hovorí o dvoch možnostiach, zlučovanie na úroveň matričných úradov, ktorých je na Slovensku 970 na 2 927 obcí, by podľa nej umožnilo uvoľniť 181 miliónov eur ročne. Druhou možnosťou je podľa nich zlučovanie na úroveň mikroregiónov, čo by uvoľnilo 316 miliónov ročne.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
