VRANOV NAD TOPĽOU. V prvom júnovom týždni v areáli Základnej školy Juh vo Vranove nad Topľou sprístupnili novú bouldrovú horolezeckú stenu. Boli pri tom aj primátor mesta Ján Ragan (nezávislý) a riaditeľka školy Zlatica Halajová.
Riaditeľka Halajová podpisovala vlani zmluvu na dotáciu na výstavbu lezeckej steny s ministerstvom investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI). V tom čase ho viedol Richard Raši (Hlas).
Od ukončenia koaličnej krízy, kedy sa „rebelujúci“ poslanci Hlasu ozývali proti krokom koalície, ho vedie od marca Samuel Migaľ (predtým Hlas, teraz nezaradený).
Lezeckú stenu robili cez výzvu na podporu najmenej rozvinutých okresov. MIRRI na ňu prispelo sumou takmer 45-tisíc eur. Mesto sa touto sumou pochválilo aj príspevkom na Facebooku.
Sumu za atrakciu skritizoval český europoslanec Tomáš Zdechovský. Je vedúci misie, ktorá u nás v súčasnosti kontroluje eurofondy. Misia k nám prišla po zverejnených kauzách o tom, ako peniaze z eurofondov išli za jednofarebnej vlády Roberta Fica aj na súkromné haciendy.
Zdechovský poukázal na to, že za rovnakú lezeckú stenu zaplatili v Zlatých Moravciach 8-tisíc eur a v Bratislave 20-tisíc. Ide podľa neho o rovnaký model s rovnakými prvkami či veľkosťou, no rozdiel v cene medzi najlacnejším a najdrahším projektom je až 37-tisíc eur.
Pozreli sme sa na to, na čo v skutočnosti išli peniaze vo Vranove nad Topľou a prečo môže byť v cenách taký rozdiel.
V Zlatých Moravciach je lacnejšia
Pre vranovskú školu lezeckú stenu montovala spoločnosť Sport Pro so sídlom v Košiciach. Firma sa zameriava na športové oblečenie a tréningové vybavenie.
Konateľ firmy Roland Móder hovorí, že ich na projekt lezeckej zostavy oslovilo mesto Vranov nad Topľou cez sprostredkovateľskú osobu. Tieto typy projektov majú podľa neho všade na Slovensku či v Európe iné základy, a preto sa cena nedá porovnať ani v prípade, že ide o rovnaké lezecké steny.
„Každému ide všetko na mieru. Niekde môžu prvky stáť 5 eur a inde 25 eur. Je tam práca na podklade, bezpečnostných prvkoch. Je mnoho komponentov, ktoré rozhodujú o cene,“ tvrdí.
Verejné obstarávanie či osadenie mala na starosti vranovská Základná škola Juh. Riaditeľka školy Halajová nám poslala rozpočet projektu, v ktorom sú rozpísané sumy za jednotlivé položky.
Tieto údaje totiž nie sú verejne dostupné v Centrálnom registri zmlúv, je tam len zmluva v tom čase s ešte Rašiho ministerstvom na 45-tisíc eur, bez konkrétnych položiek.
Samotná lezecká stena stála vo Vranove podľa rozpočtu zaslaného školou 23,5-tisíc eur. Pri montáži lezeckých prvkov je uvedená suma 4-tisíc eur.
Zvyšok sumy, teda 21,5-tisíc eur, tvoria terénne práce ako betonáže a základová doska, spodná stavba, obrubníky, dopadová plocha z prírodného kameňa, odvoz a uloženie prebytočnej zeminy na skládku či doprava a manipulácia s lezeckou stenou, vrátane práce so žeriavom.
V Zlatých Moravciach podobnú stenu postavili v roku 2023. Stála 8 200 eur bez DPH (s DPH stála 9 840 eur), montáž vyšla na 1 400 eur. V tejto sume nie sú započítané terénne práce, no ide o rovnakú preliezačku, ako na východe Slovenska. Ak porovnávame ceny s DPH, v Zlatých Moravciach bola lezecká stena o 13,6-tisíc eur lacnejšia.
Riaditeľka sa ďalej bráni, že celý rozpočet bol vypracovaný a nacenený v softvéri Cenkros, ktorý je štandardom pre oceňovanie stavebných prác a zaručuje trhovú objektivitu položiek. Reaguje, že zákazka bola riadne vysúťažená v súlade so zákonom o verejnom obstarávaní.
Aj z MIRRI tvrdia, že súčasťou žiadosti o dotáciu bol okrem projektovej dokumentácie a rozpočtu aj prieskum trhu, v rámci ktorého boli doložené tri cenové ponuky od rôznych dodávateľov.
Požadovaná a zároveň schválená suma regionálneho príspevku zodpovedala priemeru týchto troch cenových ponúk.
Lezecká stena v Zlatých Moravciach. (zdroj: Archív)Ďalší rozdiel v cenách
Riaditeľka tiež reagovala na cenu lezeckej steny, ktorú uvádzajú v Bratislave. Tá sa blíži sume, za akú ju majú vo Vranove nad Topľou, no ružinovský poslanec Martin Patoprstý hovorí, že cena 20-tisíc eur je vrátane dodania, montáže a dopadovej plochy.
V Ružinove stála samotná lezecká stena 19-tisíc eur s DPH. V Bratislave mali rovnakého dodávateľa ako v Zlatých Moravciach, eseročku Veríme v zábavu.
Ružinovský poslanec hovorí, že v Zlatých Moravciach dodali prototyp lezeckej steny a na nej získali certifikát. Takto vysvetľuje aj rozdiel v cenách, keďže aj tá ružinovská je o približne 10-tisíc eur drahšia v porovnaní so Zlatými Moravcami.
Suma bola nižšia, čo bolo marketingové rozhodnutie výrobcu. "Naša mestská časť už prvok kupovala za štandardnú cenu, ktorá je na úrovni takého typu prvkov. Napriek tomu sme však predtým cenu preverovali a zistili sme, že menšia boulderingová stena sa predáva za asi 25-tisíc eur," vysvetlila Adela Vavrušová z komunikačného oddelenia bratislavskej mestskej časti.
Riaditeľka z Vranova rozdiel v cenách obhajuje aj tak, že realizátorom stavby v Bratislave je firma, ktorá je zároveň aj výrobcom lezeckej steny, jej sídlo je v Trenčíne.
„Rozdiel sumy za lezeckú stenu vzniká už pri jej zakúpení a prevoze. Iná suma je prevoz v Bratislave z miesta na miesto a iná prevoz na východné Slovensko,“ konštatuje.
Riaditeľka: Cena je za celý projekt
Podľa riaditeľky je dôležitým faktorom pri celkovom hodnotení aj to, že skala v Bratislave bola súčasťou veľkého 400-tisíc eurového projektu.
„Nikde nie je možné zistiť, aké prípravné práce boli realizované v ich prípade a aká suma bola určená pri príprave výstavby skaly, pretože je to rozsiahly projekt a prípravné práce na podklad skaly nie je vypracovaný samostatne. U nás je každá položka rozpísaná v časti rozpočet," argumentuje.
Podľa fotografie si vraj tiež všimla detail, že v Bratislave nemajú pod lezeckou stenou obrubníky či betonáž.
Riaditeľka preto odmieta interpretácie o „predraženej skale“. "Cena je výsledkom komplexnej realizácie, nielen dodávky samotného prvku,“ hovorí.
Konštatuje, že ich cieľom bolo zatraktívniť športové prostredie školy a lezecká stena bude sprístupnená nielen žiakom, ale aj verejnosti.
Vyjadrenie riaditeľky sme zaslali starostovi bratislavskej mestskej časti Ružinov, kde stojí rovnaká lezecká stena ako vo Vranove. Na vyjadrenie čakáme.
Projekt kontrolujú
Na cenu lezeckej steny vo Vranove sa majú pozrieť úradníci z ministerstva. Z MIRRI reagovali, že v súčasnosti prebieha administratívna finančná kontrola vyúčtovania poskytnutého regionálneho príspevku na lezeckú stenu.
„Súčasťou je aj kontrola verejného obstarávania, v rámci ktorej je posudzované transparentné a efektívne využívanie verejných financií v zmysle zákona o verejnom obstarávaní,“ uviedli z rezortu.
V prípade zistených nedostatkov si môže nárokovať rezort aj vrátenie časti dotácie.
Europoslanec Zdechovský, ktorý s MIRRI priamo spolupracuje, hovorí, že minister Migaľ má záujem rozdeľovanie dotácií, nielen eurofondov, preveriť. Hovorí, že Migaľ "nebude nikoho kryť".
Na argumentáciu riaditeľky aj firmy, ktorá lezeckú stenu inštalovala o tom, že každá časť v rozpočte stojí inak a preliezky sa nedajú porovnávať reaguje, že „papier znesie všetko“.
Zdechovského na niektoré projekty priamo upozornili, a tak sa dostal aj k lezeckým stenám. Obrátil sa na ich výrobcov, ktorí mu poslali ceny, za aké sa tieto steny vyrábajú.
„Robíme krížové preverenie zákaziek, dohľadávame si to z rôznych webov. Overujeme si, či ide o rovnaké steny, s rovnakými prvkami. Dôležité je, aby sme porovnávali porovnateľné,“ vysvetľuje.
Europoslanec hovorí, že výrobná cena takejto lezeckej steny je podľa oslovených výrobcov 6-tisíc eur, s montážou o dvetisíc eur viac.
Steny, ktoré porovnávame, majú výšku tri metre. Vo Vranove nad Topľou okrem iného navrhuje takéto lezecké steny aj firma Octago. Zameriavajú sa však prevažne na výrobu väčších, takmer šesťmetrových lezeckých stien.
Konateľ firmy Matej Valo hovorí, že steny v tejto veľkosti stoja od 20 do 50-tisíc eur, záleží to podľa neho od toho, čo všetko je v prácach započítané.
„Môže to byť len dodanie steny, ale aj montáž, štrk ako dopadová plocha, zemné práce. Je tam veľa faktorov a záleží, kde sa to montuje, aký náročný je prístup k povrchu,“ konštatuje.
undefined Čítajte Zo súkromných peňazí to stojí menej
Podľa Zdechovského všeobecne pri takýchto projektoch neprebieha kontrola a otázne je podľa neho aj verejné obstarávanie, kde sa už na začiatku nastavia vysoké ceny.
„Veľmi často pri zákazkách vidíme, že sa o ňu zaujímajú tri firmy a dajú približne rovnako vysokú cenu," hovorí.
Zdechovský sa nezameral len na ceny lezeckých stien, ale aj napríklad ihrísk s umelou trávou, na ktoré idú v obciach či mestách na Slovensku verejné peniaze.
Každý podľa neho ponúka viac menej podobnú technológiu a niekde rovnaké ihrisko s rovnakým povrchom stojí o dve tretiny menej.
Pre porovnanie si pozreli aj sumy, za ktoré sa robia športoviská zo súkromných, nie verejných peňazí.
„Vidíme, že keď niečo robí súkromník, napríklad asfaltuje, vyjde to výrazne lacnejšie, než keď sa napríklad asfaltuje z európskych peňazí,“ tvrdí europoslanec.
Poukazuje napríklad aj na vybavenie telocviční. Rebriny podľa neho v jednom meste stoja 700 eur a v ďalšej obci už 4,5-tisíc. Na prvý pohľad sa europoslancovi zdá, že niektoré projekty zhotovené na Slovensku za verejné peniaze sú predražené.
„A keď porovnávame herné prvky nielen v rámci Slovenska, ale aj v Českej republike, Maďarsku či Poľsku, celý čas hľadáme vysvetlenie, prečo je u vás všetko také drahé, napríklad aj mosty či diaľnice. Prečo meter rúry stojí z európskych peňazí päťnásobok ako v Českej republike.“
Zdechovský hovorí, že sú to stále len otázky. „Nie sme sudcovia, len chceme vedieť, prečo, keď je na Slovensku niečo postavené z európskych peňazí, je to tak šialene drahé,“ dodáva.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
