BARDEJOV. Európsky súd pre ľudské práva vyhlásil 26. júna 2025 rozsudok v prípade Bystrý proti Slovenskej republike, v ktorom sa sťažovatelia sťažovali na neprimerané použitie sily zo strany polície a na následné neefektívne vyšetrovanie udalosti.
Namietali postup polície
Sťažovatelia sú syn a otec a prípad sa týkal postupu polície, ktorá voči nim použila donucovacie prostriedky 12. apríla 2020 v rómskej komunite v Bardejove, kde sa na Veľkonočnú nedeľu konali oslavy aj napriek opatreniam prijatým z dôvodu zamedzenia šírenia choroby covid-19.
Platili obmedzenia slobody pohybu a zhromažďovania, ako aj povinnosť nosiť na tvári ochranné rúško.
Polícia zakročila voči sťažovateľom po tom, ako policajná hliadka videla prvého sťažovateľa kráčať po ulici bez ochranného rúška na tvári a vyzvala ho, aby si prekryl dýchacie cesty a išiel domov, pretože je zákaz vychádzania.
Keďže prvý sťažovateľ reagoval agresívne, policajtom vulgárne nadával, vyzýval ich na bitku a rozbehol sa k nim, dvaja policajti voči nemu použili donucovacie prostriedky, spacifikovali ho a zaistili ho.
Počas toho sa na ulici zhromaždil dav, ktorý do policajtov hádzal kamene a vykrikoval na nich.
Keď sa policajti snažili zaistiť jednu z agresívnych osôb, druhý sťažovateľ bránil policajtovi vo vykonaní zákroku a spolu s ďalšími osobami strkal do policajtov.
V tejto situácii jeden z policajtov použil proti druhému sťažovateľovi teleskopický obušok, policajti vytiahli druhého sťažovateľa z davu, za použitia hmatov a chvatov ho stiahli na zem, kde mu založili putá a tak ho naložili do auta.
Druhý sťažovateľ bol odvezený do nemocnice v Bardejove, kde bol ošetrený.
Prvý sťažovateľ bol odvezený na policajnú stanicu, odkiaľ bol nasledujúci deň prepustený.
Utrpel otras mozgu
V následnom vyšetrovaní zásahu znalec potvrdil, že prvý sťažovateľ utrpel počas zásahu otras mozgu, pomliaždeniny a odreniny s predpokladanou dobou liečenia 5 až 6 dní.
Druhý sťažovateľ podľa znaleckého posudku utrpel viacero zranení vrátane zlomeniny čelovej kosti, 6 cm dlhú tržnú ranu na čele a ľahké pomliaždenie mozgu s predpokladanou dobou liečenia približne 30 dní.
Obaja sťažovatelia potvrdili, že pred zásahom požili väčšie množstvo alkoholu.
Druhý sťažovateľ bol neskôr právoplatne uznaný za vinného z útoku na verejného činiteľa.
Zranenia utrpeli aj príslušníci policajného zboru, ktorí vykonávali služobný zákrok.
Policajt, ktorého druhý sťažovateľ zasiahol kameňom do hlavy, utrpel pomliaždenie čelovej oblasti hlavy a pomliaždenie pravého lakťa.
Bezprostredne po zásahu bolo inšpekciou ministerstva vnútra začaté vyšetrovanie zásahu, v rámci ktorého vyšetrovateľ dospel k záveru, že donucovacie prostriedky boli počas zásahu použité v súlade s dodržaním zásady zákonnosti a primeranosti a použitie sily zo strany zasahujúcich policajtov neprekročilo mieru nevyhnutnú na dosiahnutie účelu sledovaného služobným zákrokom.
S týmito závermi sa stotožnila aj prokuratúra.
Neprimerané použitie sily
ESĽP považoval za preukázané, že správanie druhého sťažovateľa voči policajtom bolo agresívne a uznal, že použitie sily policajtmi bolo v zásade odôvodnené.
Avšak, pokiaľ ide o primeranosť použitej sily, zdôraznil, že zranenia druhého sťažovateľa boli spôsobené kovovým obuškom a bez ohľadu na to, či bol úder náhodný alebo úmyselný, spôsob, akým policajti zasiahli kovovými obuškami, svedčí o neprimeranom použití sily.
Pokiaľ ide o prvého sťažovateľa, ESĽP uznal, že jeho zranenie bolo menej závažné, ale poukázal na to, že prvý sťažovateľ spadol, keď ho policajti ťahali do auta a pri páde sa nemohol chrániť, pretože mal ruky spútané za chrbtom.
ESĽP sa domnieval, že aj keby sťažovateľ skutočne ohrozoval policajtov, nebolo preukázané, že bolo absolútne nevyhnutné, aby vycvičení policajti za konkrétnych okolností prípadu použili silu v takej miere, v akej bola použitá.
Priznali im odškodné
Pokiaľ ide o samotné vyšetrovanie policajného zásahu, ESĽP uznal, že vyšetrovanie bolo dostatočne rýchle a poškodení v ňom boli zúčastnení.
Poukázal však na to, že inšpekcia do veľkej miery založila svoje rozhodnutie ukončiť vyšetrovanie na závere znalca, že ak by bol druhý sťažovateľ udretý do hlavy úmyselne a priamo, a nie náhodne, jeho zranenia by boli oveľa vážnejšie.
ESĽP sa preto domnieval, že vnútroštátne orgány nevyvodili vlastné závery na základe všetkých materiálov v spise vrátane lekárskej správy vyhotovenej bezprostredne po udalosti.
Podobne, pokiaľ ide o zranenia prvého sťažovateľa, ESĽP sa domnieval, že vnútroštátne orgány dostatočne neanalyzovali závery znalca.
To ESĽP viedlo ku konštatovaniu, že orgány v rámci vyšetrovania nedostatočne zistili príčinu a okolnosti vzniku telesných zranení sťažovateľov, teda vyšetrovanie okolností tvrdení o zlom zaobchádzaní so sťažovateľmi nebolo účinné.
ESĽP konštatoval porušenie článku 3 Dohovoru v jeho hmotnej aj procesnej časti a priznal prvému sťažovateľovi 6 500 eur a druhému sťažovateľovi 10 000 eur z titulu nemajetkovej ujmy a spoločne 6 410 eur ako náhradu výdavkov a nákladov na konanie.
Rozsudok prijal výbor troch sudcov a vyhlásením nadobudol právoplatnosť.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
