Založiť si kvalitnú udržateľnú záhradu, z ktorej budete mať osoh nielen vy, ale aj všetky živé tvory v nej, je hotové umenie. Svoje o tom vie rodáčka z Chotče v okrese Stropkov MARTINA GONOSOVÁ, ktorá skúsenosti zbierala z pestrých permakultúrnych fariem v Južnej Amerike.
Po návrate odtiaľ v roku 2020 sa hneď pustila do zúrodňovania pôdy spôsobom, ktorý sa v tomto ďalekom kraji naučila. "To znamená, prestali sme orať a začali sme na pôdu vrstviť organický materiál, aby sme do pôdy opäť priniesli látky, živiny a minerály, ktoré jej chýbali."
Z pohľadu väčšinovej spoločnosti vediete alternatívny životný štýl. Vždy ste k tomu mali blízko alebo nastal vo vašom živote zlom, ktorý vás otočil týmto smerom?
Vyrastala som na dedine v dome s veľkou záhradou, kde sa odjakživa pracovalo na poli a kde aj doteraz pestujeme. S babkou sme často chodili do lesa na huby a s mamou zas na bylinky. K prírode som mala veľmi blízko už od ranného detstva. Dospievaním sa mi zmenil smer cesty, začala som študovať na Hotelovej akadémii v Prešove a neskôr som pokračovala na Vysokej škole hotelovej v Prahe. Už počas vysokoškolského štúdia som pracovala v rovnakom odvetví vo Švajčiarsku, ktoré sa na šesť rokov stalo mojím druhým domovom.
Čo nasledovalo po odchode z Európy?
Po ukončení tejto kariérnej etapy som sa rozhodla spoznávať krásy Latinskej Ameriky, ku ktorej som mala vždy veľmi blízko. Práve moja posledná cesta pred pandémiou ma prinavrátila späť k pôde a zasvätila ma do čara permakultúry.
Boli to krajiny Kolumbia a Panama, kde som sedem mesiacov cestovala a pracovala ako dobrovoľníčka na dvoch rôznych permakultúrnych farmách. Jedna bola zameraná na ekologické staviteľstvo, kde sme vyrábali tehly z hliny a slamy, učili sa miešať hlinené a pieskové omietky. Druhá farma v Paname bola bohatá na biodiverzitu tropických plodín a chov zvierat. Práve tam som sa naučila ako si doma vyrobiť bio-uhlie. Tento pre mňa nový spôsob obrábania pôdy, resp. jej nenarušovania, sa mi veľmi páčil.
Festival pre ľudí, čo nemajú radi davy. Objavovanie Polonín v pôvodnom koncepte končí Čítajte Aký bol návrat domov?
Po návrate domov v roku 2020 som sa hneď pustila do zúrodňovania pôdy spôsobom, ktorý som sa v tom ďalekom kraji naučila. To znamená, prestali sme orať a začali sme na pôdu vrstviť organický materiál, aby sme do pôdy opäť priniesli látky, živiny a minerály, ktoré jej chýbali.
Doplnili sme 2-ročný odležaný konský hnoj, piesok, štiepku z ovocných stromov a slamu, ktorú doteraz používame ako mulč, pretože má dlhšiu životnosť. Samozrejme, začiatky boli búrlivé, rodičia neboli úplne stotožnení s týmto pre nich novým systémom pestovania, ale nakoniec sme sa ten prvý rok dohodli, že to vyskúšame na štvrtine poľa a podľa toho budeme postupovať.
Aké boli prvé výsledky po zavedení bezorebného systému pestovanie na väčšej ploche?
Teraz, po piatich rokoch, môžeme úspešne zhodnotiť, že to bol skvelý štart. Do pôdy sa prinavrátil pôdny život, pomaly sa začal opäť tvoriť ekosystém, a to bez toho, aby ho niekto o pár mesiacov oraním prevrátil hore hlavou. Tento rok sa k nám okrem iných potrebných živočíchov nasťahovala aj rodinka ježkov, a to už je veľkým znakom živej záhrady.
Do čerstvo pripravených záhonov sme prvý rok vysádzali len plodovú zeleninu. O rok neskôr sme záhony obmenili koreňovou zeleninou, ktorá je trošku menej náročná na živiny, na tretí rok na to isté políčko pokračovali strukoviny a hluboviny. Takto šikovne si ušetríme prácu a kompost stačí zapracovať do pôdy v podstate každé tri roky alebo vtedy,+ keď sa znovu rozhodneme pre plodovú zeleninu.
Čo je vaším prvým krokom v jari pred výsadbou?
Pravidelne skoro na jar, ešte mesiac-dva pred výsadbou, dopĺňame do pôdy vlastné biouhlie, zeolit a ak treba, tak aj piesok alebo drevnatú zložku, tzn. štiepku z ovocných stromov. Pre mňa je najdôležitejšie zo všetkého mulčovanie pôdy, to zn. pôda by mala byť vždy zakrytá, aby si udržala svoje prirodzené vlastnosti: kyprosť a vlhkosť. Ideálne vrstva mulču je 20 až 30 centimetrov.
Toto opatrenie je veľmi dôležité, ak si chcete zadržať vodu v pôde a ušetriť čas každodenným polievaním v čase najväčších horúčav. Dokonca má krásne voňať a aj chutiť. Nie, nejem pôdu, žartovne chcem podotknúť, že týmto spôsobom by sme sa ideálne mali dopracovať k pôde ako je v lese. Tá veru vonia nádherne.
Pri mladých sadeničkách zvyknem použiť presušenú pokosenú trávu, aby som rastlinky pri mulčovaní nezlomila. Hneď ako podrastú, prichádza na rad slama. Mulč nechávame na pôde počas celého roka. Sťahuje sa až na jar, 2-3 týždne pred výsadbou, prípadne, ak potrebujeme doplniť chýbajúce zložky do pôdy.
Z punkáčskeho nápadu sa stal očakávaný festival. Z Polonín vytvorili miesto zážitkov Čítajte Ako prebiehalo zúrodňovanie pôdy na zvyšku záhrady a čo presne sú záhony ROZUMA?
Každým rokom sme postupne zúrodňovali aj ďalšie časti poľa a vytvárali sme rôzne typy záhonov, medzi nimi napr. aj záhony ROZUMA, ktoré vymyslel pestovateľ Volodymyr Rozum. Sú naozaj veľmi rozumné! Pre nás, do našej ílovitej pôdy, ako stvorené. Momentálne máme osem takýchto záhonov, ktoré sa vytvárajú presne podľa ním daných rozmerov, aby fungovali.
Medzi dvoma záhonmi sa nachádzajú žliabky vykopané v tvare písmena V, ktoré sa vyplnia organikou: od hrubých konárov cez tenšie, potom nasleduje slama a na vrch pokosená tráva. Takže si robíme kompost priamo na záhone a rastlinky si tak berú výživu rovno z neho. Geniálne! Dobre založené záhony nám vydržia aj 7 rokov, a potom sa dajú jednoducho obmeniť.
Kúsok Martininho raja v záhrade. (zdroj: Archív M. G.)Aké rôzne typy záhonov sa vám podarilo založiť a aké druhy rastlín je vhodné vysadiť, aby sa pôda začala zúrodňovať už samotnou výsadbou?
Tam, kde nebolo dostatok org. materiálu, sme jednoducho vysadili rastliny na zúrodnenie pôdy. Napr. facéliu, kukuricu, hrach, tekvice a pod. Po ich pokosení alebo po zbere sa znovu vrstvil organický materiál, slepačince a čokoľvek, čo sa nazýva ,,záhradný rastlinný odpad“.
Po piatich rokoch máme prvýkrát kompletne vysadenú úrodu na celom pôvodnom poli, kde sa viac než 20 rokov predtým oralo. Nájdete tam už spomínané zeleninové záhony, ale aj kvetinové a bylinkové políčka. Tiež potrebnú zónu oddychu, na ktorú sa najviac tešíme v lete. Z hliny, ktorá pripomínala mŕtvu plastelínu, je teraz na niektorých záhonoch krásna sypká ,,čierna zem“. Na iných ešte stále pracujeme, pretože vidíme výsledky a dôverujeme procesu.
Prečo je dôležité poznať vzťahy medzi rastlinkami a viete uviesť pár harmonických príkladov?
Tu je dôležité rozumieť správnej výsadbe, resp. vzťahom medzi jednotlivými druhmi rastlín. Pod zemou to funguje ako obchodná sieť, kde sa vymieňajú látky a živiny, takže ak vedľa seba posadíte kamošov, budú si spolu rozumieť a navzájom sa podporia. Rastlinky sú tak silnejšie, odolnejšie voči chorobám a škodcom. Na to je výborné koliesko dobrých vzťahov.
Najznámejšie príklady sú klasiky ako cibuľa spolu s mrkvou alebo petržlenom, ďalej kukurica, fazuľa ťahačka a tekvica, kde fazuľka využije kukurice ako oporu a tekvica to všetko bohato prikryje svojimi veľkými listami. Výborne fungujú aj paradajky s paprikami a bazalkou... Viacdruhové pestovanie je teda výnosnejšie pre obe strany a úspornejšie na miesto.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
