Byť manželkou gréckokatolíckeho kňaza je krásne, no aj náročné poslanie. Mladá rodina, ktorá momentálne slúži v obci Miňovce v okrese Stropkov, sa sťahovala za posledné roky už štyrikrát. Manželke kňaza Lukáša Kireša pomáha zabývať sa v novom prostredí aj jej záľuba, z ktorej sa časom stala práca na plný úväzok.
DANA KIREŠOVÁ sa venuje písaniu ikon už roky. Typické obrazy svätých, ktoré zdobia gréckokatolícke a pravoslávne chrámy, nie sú len predmetmi z minulosti. Ikony vznikajú každý deň aj na našom území. Keďže obsahujú plátkové zlato, nemajú len duchovnú, ale aj materiálnu hodnotu.
„Ikona je tu pre každého človeka, preto nemá v tvári emócie. Ak by sa postava na ikone usmievala a prišiel by k nej človek, ktorý má veľké ťažkosti, asi by mu dušu nepohladila. Nenachádzal by v nej to, čo potrebuje. Takisto ak by prišiel radostný človek k ikone, ktorá je veľmi smutná,“ vysvetľuje jednu z typických vlastností ikon Dana Kirešová.
Pre denník Korzár prezradila aj to, z čoho ikony tvorí, akú najväčšiu vytvorila a čo všetko obnáša rola manželky gréckokatolíckeho kňaza.
V rozhovore sa dočítate:
- Prečo ich deti jedia praženicu len z bielkov,
- čo jej v nových farnostiach najviac chýba,
- aké prírodné materiály využíva pri tvorbe,
- prečo sú premiestňovaní do farností mimo svojich rodín.
Ste manželkou gréckokatolíckeho kňaza. Čo vám táto nová úloha do života priniesla?
Tak trochu som vedela, do čoho idem, lebo som bola aktívna mládežníčka aj u nás vo farnosti. Ale prinieslo mi to najviac asi tej pokory. Väčšiu rodinnú súdržnosť, keďže sa často sťahujeme a začíname stále akoby od začiatku. Musíme byť nápomocní deťom, aby to zvládli, a aj sami sebe navzájom, aby sme si zvykli. A aby si ľudia vo farnosti na nás zvykli. My si nevyberáme, kam pôjdeme, je to o poslaní.
Koľkokrát ste boli preložení?
Za desať rokov teraz bývame na štvrtom mieste. Máme štyri deti, najmenšie má štyri roky.
Ikonostas poškodil požiar, učiteľ ho domaľoval. Amatérsky počin reštaurátori zachovali Čítajte A musíte ísť? Nedá sa dohodnúť, že teraz tu majú deti školy a škôlky, ťažko si tu zvykali, chceme tu ešte ostať?
Dá sa, samozrejme. Môžeme sa o víziách rozprávať s biskupom a dohodnúť sa. No na začiatku bol manžel kaplánom, učil sa popri inom kňazovi. Kaplán sa takto dáva väčšinou do miest alebo veľkých dedín, kde je potreba kaplána. Vtedy sme boli jeden rok na jednom mieste a dva roky na inom mieste, kým bol manžel kaplán.
Až potom sme dostali svoju farnosť Topoľa, kde sme strávili šesť rokov. Teraz sme vo farnosti Miňovce druhý rok. Ale keď sa na to spätne pozriem, sťahovania boli stále v tom správnom čase, keď sme sa už mali posunúť ďalej.
Sťahujete sa vlastne stále do farnosti, ktorá už existuje, čiže si aspoň nemusíte znova stavať dom napríklad...
Fara existuje, ale niekedy je problém, v akom je stave. Na prvej fare sme pristavali, lebo bývanie bolo malé. Je to aj otázka štandardu a zvyklostí.
Posudzujú ľudia prísnejšie manželský pár, kde je muž kňazom? Mali by ste ísť viac príkladom?
Myslím si, že áno. Možno to tak navonok nie je vyslovené, ale neskôr tak bokom počujem od ľudí, čo si o nás pomysleli, aké mali predstavy. Raz som sa dopočula, že bol niekto prekvapený, že som si dala do cerkvi vzorované silonky.
Keď sme tu na fare alebo vo farnosti, je to taký tlak na rodinu a na vzorné správanie. Cítime, že keď odídeme na chatu alebo niekde na výlet, kde nás nepoznajú, vtedy vypneme a vydýchneme si.
Nenosí manžel kolárik?
Nosí ho na liturgické slávenia a oficiálne udalosti. Ale v civile ho nemusí mať. On dokonca rád chodí inkognito, lebo je radšej, keď sú ľudia sami sebou a nekontrolujú svoje správanie na základe toho, že sú v prítomnosti kňaza.
Jeho ikony nájdete v chrámoch po celom východe. Učil sa u profesionála zo Srbska Čítajte Sú pravidlá obliekania v gréckokatolíckych chrámoch iné ako v rímskokatolíckych? Pretože u rímskokatolíkov by vzorované silonky neprekážali. Len by sa nemali nosiť krátke nohavice a sukne, odhalené ramená, veľké výstrihy a priesvitné oblečenie.
Nie, vzorované silonky neprekážajú ani u nás, len je to také zmýšľanie starej školy niektorých žien možno. V podstate vo všetkých kostoloch na svete sú už aj značky pre turistov, že by nemali mať krátke nohavice, tielka, odhalené ramená a podobne.
Príkladný rodinný život je asi najťažšie dodržiavať pri malých deťoch. Tie nie sú vždy len slušné, tiché a pokojné.
To áno, aj naše sú živé, nie vždy sa darí, aby boli len poslušné. Deti sú deti. Ale o to viac nás potom ľudia berú ako normálnych ľudí, ako sú oni. Tiež máme rovnaké starosti a riešime rovnaké výzvy.
O manželkách kňazov sa hovorí, že sú v podstate dosť osamelé, pretože kňazi trávia veľa času v službe farnosti. Zvykli ste si na to, že manžel nemá pevnú pracovnú dobu a väčšinou ste na deti a domácnosť sama?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
