PREŠOV. Zbožňovaná i nenávidená zároveň. Muzikál Evita nie je len príbehom významnej ženy, ale aj príbehom o tom, ako sa vytvára mýtus a kult osobnosti.
Z Evity sa stal globálny hit, uviedli ho v minulosti vo Veľkej Británii, Japonsku, Austrálii či v Nemecku. Často išlo o adaptácie britskej scény, keďže je dielom Britov Tima Ricea a Andrewa Lloyda Webbera z roku 1976.
V Taliansku a Španielsku mal osobitú popularitu, ktorá súvisí s latinskoamerickým kontextom. Predstavenie hrali aj v Českej republike. Na Slovensku sa objaví v premiére v prešovskom Divadle Jonáša Záborského (DJZ) 14. a 15. novembra.
„Muzikál vnímam ako pokračovanie dramaturgickej línie, ktorá sa zaoberá politickými mechanizmami,“ hovorí dramaturg Mário Drgoňa s odkazom na inscenáciu Škola diktátorov.
Mnohí príbeh poznajú z filmového spracovania z roku 1996, v ktorom hrala úlohu Evity Madonna. Antonio Banderas si v ňom zahral postavu Che Guevaru, argentínskeho revolucionára.
Režisér Michal Náhlik nadnesene hovorí, že tento film nemohol dopozerať. „Madonna je skvelá performátorka, ale zlá speváčka. Môže mať charizmu, ale keď si vypočujete originálnu nahrávku muzikálu, s Madonnou je to potom trochu komplikované.“
Riaditeľ DJZ Hanzo: Divadlo je pre ľudí v Prešove istota. Funguje už viac ako 80 rokov Čítajte Univerzálny príbeh
Muzikál Evita dramaturg Drgoňa opisuje ako príbeh o konštrukcii mýtu na pozadí socioekonomických dejín Argentíny, s britským kapitálom na jeho začiatku, cez zoštátnenie a populizmus v ére prezidenta a Evitinho manžela Juana Peróna, až po jej osobnú tragédiu.
„Ide o veľmi univerzálny príbeh napriek tomu, že sa odohráva v špecifickom kontexte. Vidím v ňom viacero paralel so slovenským a európskym kontextom.“
V diele je zobrazená znepokojivá blízkosť mechanizmov, ktorými sa ľudia nechávajú ovládať a viesť charizmatickými lídrami. „To sa teraz deje všade minimálne po celej Európe,“ hovorí Drgoňa.
V argentínskom kontexte mala Evita v 40. a 50. rokoch veľkú moc meniť životy ľudí a formovať myseľ národa. V tom období v Argentíne fungoval takzvaný peronizmus. Ide o sociálne a národné hnutie presadzované vtedajším prezidentom Juanom Perónom a jeho Peronistickou stranou.
Drgoňa vysvetľuje, že Perón nebol úplne obdivovateľ Adolfa Hitlera, ale páčili sa mu viaceré mechanizmy, s ktorými pracovalo nacistické Nemecko. Bol otvoreným sympatizantom Benita Mussoliniho a fašistického Talianska.
Dramaturg Mário Drgoňa. (zdroj: Korzár/Lenka Haniková)Kult osobnosti
Perón sa snažil vytvoriť sociálny štát financovaný industrializáciou. Jedným z dôležitých motívov pre dramaturga Drgoňu je propaganda, ktorá bola v spoločnosti v tom čase v Argentíne prítomná, odmietanie všetkého cudzieho, no aj fenomén kultu osobnosti.
Keď to človek uvidí, dokáže si to podľa neho stotožniť s viacerými postavami súčasnej slovenskej či svetovej politiky, ktorí sú pri moci a zosobňujú vo svojich krajinách kult osobnosti, ako sú Vladimir Putin v Rusku či Kim Čong-un v Kórei.
V slovenskom kontexte by sme tieto znaky mohli podľa dramaturga nájsť v postave premiéra Roberta Fica (Smer).
Kult osobnosti zosobňovala v tom čase v Argentíne Evita, ktorú ľudia milovali. Pomáhala chudobným, bola prezidentovou ženou, bola známa aj ako speváčka, menej ako herečka. „Natočila jeden celovečerný film, ktorý propagandisti stiahli, keď sa vydala za Peróna,“ hovorí Drgoňa.
Režisér Michal Náhlik vidí paralely s vtedajším dianím v Argentíne so súčasnosťou v nacionalizme. „Vždy, keď dochádza k veľkým revolúciám, do popredia prichádza národná otázka. To isté sa udialo aj v Argentíne a deje sa to aj u nás."
Používajú sa slová o našej histórii, ako nám niekto ukradol našu zem, naše práva. „Tie frázy sú naozaj všade. Mení sa zástava, ale vety ostávajú rovnaké," konštatuje.
V Evite možno nájsť aj fenomén populizmu. „Často sa vláda snaží pomôcť chudobnejším. Je to prvý plán. V tom druhom pláne sa všetko okráda,“ konštatuje Náhlik.
Témy v náznakoch
Režisér Náhlik konštatuje, že niečo podobné sa deje u nás. Vláda funguje populisticky, dopláca napríklad za ľudí energie, no na úkor štátu, ktorý si na to musí požičiavať peniaze. „Znamená to, že vyrábame väčší a väčší dlh, a takto sa rútime do priepasti.“
V Argentíne v období, ktoré zobrazuje muzikál, dotovali školy, budovali vlastné nemocnice, domy pre opustené ženy, Evita išla na veľké turné. Štát si to nemohol dovoliť, no napriek tomu Evita rozdávala peniaze, a tým krajinu zadlžovala.
V muzikáli uvidia tieto témy diváci v náznakoch, no Náhlik hovorí, že chcú urobiť všetko pre to, aby pochopili, že to nebola len svätá Evita, ale že svätosť mala svoje chmúrne stránky.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
