PREŠOV. Lekár Marián Kríž oslávil osemdesiate narodeniny a stále pracuje. A bude ešte až do 1. septembra, potom končí.
Čo bude robiť? „Budem mať 80 a jeden mesiac,“ smeje sa jubilant, ktorého k rozhovoru postrčili jeho priatelia a manželka Mária, psychiatrička na dôchodku.
Pestrý osud
Za sebou má turbulentné roky plné úspechov, ale aj vyhodenia z práce. „Komunisti ma nemali radi, tak ma vystrnadili z Prešova,“ vraví. Prichýlili ho v Sabinove, ktorý sa stal pre rodinu Krížovcov osudným. Pracujú tam aj synovia, starší Mário ako psychiater a mladší Oliver ako endokrinológ.
Marián Kríž bol takmer pätnásť rokov riaditeľom Sociálnej poisťovne v Prešove. Prežil päť vlád, štrnásť generálnych riaditeľov a odvolaný bol nedôstojným spôsobom, keď ležal v narkóze na nemocničnom lôžku.
Ako šéf šachového oddielu vychoval štyroch veľmajstrov a vytiahol Prešov z okresných a krajských súťaží do pohárovej Európy. Šach mu okrem množstva radosti spôsobil aj mnohé problémy, u komunistov si vyslúžil ďalšiu „červenú bodku“, ako to volá.
Komunisti vyhodili Krížovcov aj z bytu na Hviezdoslavovej ulici a presťahovali ich do domu na vtedajšej Poľnej (neďaleko Nábrežnej), ktorý nemal vodu ani plyn. V ňom strávil Marián Kríž detstvo a k bytu sa dostal až ako študent medicíny v Košiciach, keď sa kvôli tomu musel oženiť.
Okrem toho dosiahol úspechy na vedeckom poli a už v dôchodkovom veku sa postavil aj za učiteľskú katedru.
Keď vek nehrá rolu, vdovec a vdova sa zoznámili v kostole, o pár mesiacov bola svadba Čítajte Myslí niekoľko ťahov dopredu
Za svoje úspechy vďačí tomu, že vždy myslel dopredu. Ako lekár si urobil štyri atestácie. Internú (v roku 1972), všeobecnú (1975), posudkovú (1981) a sociálnu (1985). V roku 1985 získal vedecký titul kandidát vied a v roku 1998 vedecko-akademický titul PhD.
„Ako šachista, ktorý by mal rozmýšľať desať krokov dopredu, som si perspektívne robil aj vedecké hodnosti, takže na dôchodku som mohol učiť na zdravotnej škole a zároveň som mohol robiť aj posudky,“ hovorí Kríž, ktorý posledné roky robí posudky pre klientov do zariadení pre seniorov a stacionárov.
Táto agenda prechádza na úrady práce: „Urobili A, ale nastane aj B. Je toho neskutočné množstvo. Prišli na to, že na Slovensku chýba 340 posudkárov. Kto to teraz bude robiť?“
Kardiológ Janko mal rovnaké ochorenie ako Heriban. Zachránilo ho, že včas rozpoznal diagnózu Čítajte Sabinovu vracia požičané
Keď ho zavolali do Sabinova, že im chýba posudkový lekár, s radosťou súhlasil. Na konkurz v roku 2009 sa prihlásili šiesti uchádzači, ani jeden nemal atestáciu. Potom si spomenuli, že Kríž roky robil na posudkovom.
„Povedal som primátorovi, že som vám prišiel vrátiť to, čo ste vy pre mňa urobili, keď som sem prišiel a mohol som si dokončiť ašpirantúru. Nikto mi tu nekládol polená pod nohy,“ hovorí o svojom poslednom pôsobisku.
„Keď som bol prepustený z roboty, mal som šťastie, že som neskončil mimo Prešova. Podržal ma riaditeľ nemocnice, aj Belko Klepsateľ, primár na telovýchove, u ktorého som si robil vedeckú hodnosť, a prichýlil ma Sabinov,“ pokračuje.
Vyhadzov z okresného národného výboru
„Dedinského lekára“ išiel robiť do Sabinova v roku 1985 po tom, čo ho vyhodili z miesta okresného posudkového lekára.
„Musel som obalamutiť komunistov, aby mi dali potrebný súhlas. A ja som nikdy v žiadnej strane nebol. Ale vybavil som to,“ hovorí s tým, že stolička okresného posudkového lekára bola v tom čase vždy vratká.
„Môj kolega Mikuláš Palčo vyletel z okresného národného výboru. Ja som ho tam vymenil a potom som aj ja vyletel. Bol to veľmi slušný človek, vzdelaný, úplatok by v živote nezobral. Zaklopal mu na dvere podpredseda okresného národného výboru, nebudem menovať. No a on, taký slušný človek, vraví: Dobré ráno, pán podpredseda. Hneď mu odvrkol: Ja nie som pán podpredseda, ja som súdruh podpredseda. A on mu na to, že u mňa je súdruh každý pes. Na druhý deň ráno dostal hodinovú výpoveď. Bol sedem rokov pred dôchodkom a dochádzal na týždňovky až k ukrajinským hraniciam.“
Kríž dopadol rovnako. „Ďalšia vec, za ktorú som mal od komunistov 'červený bod', bola šachistka Eva Repková,“ konštatuje Kríž a rozvinie príbeh talentovanej šachistky, ktorú dostal medzi svetovú špičku.
Zahral si proti Realu i PSG, ale futbal zanechal. Neľutuje, biliard mu otvoril dvere do sveta Čítajte Problémy pre šach
„Prišla k nám ako desaťročná zo Starej Ľubovne. Naložili ju do autobusu a v piatok o jednej som ju čakal na stanici. Zariadil som trénerov, išli sme do herne na tréning, ktorý bol do ôsmej, a išla späť. V sobotu tréning od ôsmej do jednej a znovu som ju odviezol k autobusu. Takto som sa jej venoval dva roky,“ opisuje začiatky spolupráce s neskoršou veľmajsterkou.
„Keď mala dvanásť, tak som požiadal predsedu Slovenského šachového zväzu, aby jej udelil divokú kartu. A ona ako dvanásťročná tie majstrovstvá Slovenska žien vyhrala. Z dvanástich partií mala desať výhier a jednu remízu. A tá banda aparátčikov v Prahe na šachovom zväze potom spravila majstrovstvá Československa bez slovenskej účasti,“ hovorí Kríž, ktorý to nenechal len tak.
Keď ho zvolili za predsedu šachového oddielu, po tom, čo sa tomuto športu začali venovať jeho synovia, povedal: „Keď ste si ma zvolili, tak skončili v Prešove majstrovské zápasy s Drienovom a s Terňou. Ja vám budem robiť predsedu dovtedy, kým Prešov nebude hrať Pohár európskych majstrov.“
Trvalo to roky, ale podarilo sa. No späť k Repkovej. Hoci získala titul slovenskej majsterky, ďalej ju nepustili.
„S tými papalášmi v Prahe nebola rozumná reč. Tak som sa naštval, lebo pochopte, ako predseda oddielu som nemohol strčiť hlavu do piesku, veď čo si o mne členovia pomyslia. Tak som napísal sťažnosť,“ opisuje list, ktorý do kópie poslal všetkým vtedajším pohlavárom.
Odpoveď prišla z Ústredného výboru Československého zväzu telesnej výchovy, že nemohla hrať pre nízky vek.
„Veľmi ľutujem, že šport v Československu riadi človek, ktorý mu nerozumie. Lebo v takom veku máme už vo svete veľmajstrov,“ odpísal Kríž a znovu to dal všetkým na vedomie.
Pre jeho kariéru posudkového lekára to znamenalo okamžitú stopku. No v šachu dosiahol svoje.
„Keď ju nezobrali a už nevedeli čo so mnou, tak vyhodili jednu Češku. V Rumunsku boli majstrovstvá sveta do 14, 16 a 18 rokov. Češku vyhodili z kategórie do 14 rokov a zaradili tam 12-ročnú Evu Repkovú. Bola jedinou Slovenkou vo výprave a ako jediná v konkurencii 36 najlepších hráčok sveta tejto vekovej kategórie doniesla striebro. Takže som trošku získal rešpekt.“
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
