cirkvou.
PREŠOV/SVIDNÍK. Liturgické obrady sa začali vo štvrtok čítaním strasti. „To je čítanie zo svätého písma. Dvanásť evanjelií, v ktorých sa hovorí o utrpení Ježiša Krista. V piatok si pripomíname uloženie Ježiša do hrobu v podobe plaštenice. Je to obraz, ktorý je písaný a je na ňom zobrazený Kristus ležiaci v hrobe. Dnes je Ježiš v hrobe a zajtra bude slávnostné Vzkriesenie," informoval nás teológ Maroš Černý.
Na jednotlivých farnostiach sa začína obrad Vzkriesenia polnocou. „Vo Svidníckom okrese je vo zvyku, že Vzkriesenie - Utiereň Vzkriesenia, sa koná zväčša o piatej ráno, kde sa oslavuje Zmŕtvychvstanie Krista. Je to najradostnejší sviatok pravoslávnej cirkvi," zdôraznil M. Černý.
Majú aj oblievačku
Po Utierni nasleduje posvätenie jedál. „Jedlá si prinášajú veriaci v košíkoch. Sú trošku odlišné, čo sa týka regiónov. Niekde slovo hrudka znamená hrudu syra. Vo Svidníku hrudka označuje jedlo z mlieka a vajec. V tomto regióne je zvyk, že sa táto hrudka zapeká. No nie všade. Niekde je iba varená. Potom sa do košíka kladú klasické jedlá ako šunka, klobása, maslo, soľ i paska. Po posvätení jedál sa všetci ponáhľajú domov, lebo kto príde prvý domov, mal by mať najbohatšiu úrodu. Tak sa to aspoň traduje v tomto regióne," uviedol Černý. Všetky bohoslužby nasledujúce po nedeli sú v slávnostnom duchu, sú odľahčené i kratšie. „Človek je po pôste a spovedi duchovne očistený a pripravený na tú radosť, že Kristus opäť raz vstal z mŕtvych," vysvetlil teológ.
Aj títo veriaci majú pondelkovú oblievačku. „Nespája sa to s cirkevnou tradíciou. Viacerí veriaci i teológovia sa voči tomu ohradzujú, pretože ide o pohanský zvyk, keď rozlievaním vody rozháňali kresťanov," priblížil M. Černý.
Termín Veľkej noci špeciálne vypočítavajú
Pravoslávni si vypočítavajú Veľkú noc podľa Juliánskeho kalendára i podľa kánonov svätých otcov. „Možno je pre niekoho zaujímavé, že máme Veľkú noc v období, keď už rímskokatolícki a gréckokatolícki veriaci končia svoje slávnostné dni. Tento rok to vyšlo s týždňovým rozdielom. Je to kvôli tomu, že termín Paschy (sviatkov - pozn. red.) sa stanovujú iným spôsobom ako pri západnej katolíckej cirkvi. Riadime sa Juliánskym kalendárom, ale nielen podľa neho, pretože tam by bol rozdiel 13 dní. Termín Paschy sa špeciálne vypočítava podľa židovskej paschy. Podľa kánonov svätých otcov Veľká noc nemá byť spolu so židovskou paschou, a ani pred ňou. Niektorí sú voči kánonom skeptickí, že je to prežitok doby. V prvotných dobách dochádzalo k zmiešavaniu kresťanov so Židmi, preto sa stanovili kánony, aby sa odlíšili od seba. A práve podľa Juliánskeho kalendára je Pascha nemenným dôkazom toho, že sa v Jeruzaleme každoročne na tento sviatok podľa Juliánskeho kalendára schádza blahodarný oheň. Je to oheň, o ktorom sa dosť málo hovorí, ale pravoslávni veriaci na celom svete vedia o tejto udalosti. Nie je umelo zapálený, je to oheň, ktorý schádza zázračne z nebies. Je to nevysvetliteľný jav. Patriarcha vojde do hrobu, kde ležal Kristus a po niekoľkých minútach modlenia vychádza s ohňom. Tiež je zaujimavé, že oheň v prvých momentoch nepáli," dodal Černý.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
