líčení i hosteskou istej firmy. Víťazstvo na Miss Šariš 1994 ju v tom istom roku nominovalo na Miss Slovensko, kde jej stupienok víťazov ušiel len o vlások, skončila štvrtá. Niekoľkí porotcovia by ju vtedy radi videli aj s korunkou krásy, prinajmenšom ako druhú, či prvú vicemiss. Prirodzená krása, dokonalé črty tváre a očarujúci úsmev chceli vtedajší prešovskí mecenáši kultúry pretlačiť aj ďalej, ako na slovenskú súťaž krásy. Lýdia Čorejová, vtedy ešte slobodná Lýdia Hrabčáková, však nemala ambície venovať sa ďalším súťažiam, či modelingu. Bola už niekoľko rokov zamilovaná a muža svojho srdca si v roku 1997 vzala za manžela. Dnes spolu s ním vychováva 7-ročnú dcérku Alexandru, pracuje v podnikovej predajni Solivarov a vo svojom bydlisku, Kapušanoch pri Prešove, učí mažoretkovému športu malé školáčky.
V 90-tych rokoch Lydkin otec objavil inzerát o konkurze do súboru mažoretiek pri PKO v Prešove. Prišla, zvíťazila a po čase nainfikovala pôvabnými pohybmi v krátkych sukničkách a točením paličky - batonu aj mladšie sestry. Ivana v súčasnosti trénuje malé mažoretky Diridonky a najmladšia sestra Saša je súčasťou kolektívu mažoretiek Witches. Prečo to spomíname? Totiž práve v mažoretkárskej brandži Lydu presvedčili na súťaže krásy. Najskôr bola Miss na jednom festivale mažoretiek vo Francúzsku. Potom skúsila Miss Zamagurie a v roku 1993 po prvýkrát Miss Šariš, kde bola druhá vicemiss. O rok jej Šarišania pripli na vlasy najcennejšiu korunku. Po slovenskej súťaži krásy sa napriek snahám ľudí zo šoubiznisu, aby pokračovala ďalej, stiahla zo scény.
"V tom čase som už mala priateľa, na ktorého som bola veľmi citovo viazaná. Chýbal mi, keď som bola dlhšie preč a napokon, modeling, ani podobné veci ma nelákali. Brala som to tak, že blízki ľudia chceli, aby som na súťaž krásy išla, urobila som tým radosť aj sebe, že som niečo dokázala, urobila som dobré meno mažoretkám, ale to bolo všetko," spomína dnes Lydka.
Svoju dcérku by do modelingovej branže pustila, ale až po skončení školy. Neuznáva 12-ročné modelky, pretože tvrdí, že "strácajú detstvo. Mali by si ho užiť, až potom sa pustiť do tejto tvrdej práce". Možno aj preto, že jej dcérka Saška veľmi rada tancuje, spieva, a pózuje pred objektívmi fotoaparátov, už keď mala dva, či tri roky, sa Lydka rozhodla (po skončení aktívnej činnosti v mažoretkovom športe) presedlať na trénerský post, najskôr v Diridonkách a od septembra v kapušianskej základnej škole, ktorú navštevuje aj jej dcérka. Sama vytvára choreografie a momentálne pripravuje program na vianočné vystúpenia.
Za tých desať rokov vraj ani raz neoľutovala svoje rozhodnutie, zabudnúť na súťaže a modeling. Manželstvo opisuje ako šťastných osem rokov. Verí na večnú lásku. Nik by na prvý pohľad netipoval, že kráska z Prešova najradšej relaxuje "hrabaním sa" v zemi. "V teplých letných dňoch moja prvá cesta vedie do záhrady pri našom rodinnom dome. Pestujem okrasné tekvice, slnečnice i zeleninu." Má aj jednu špeciálnu záľubu, aranžuje do fliaš farebnú soľ. V začiatkoch jej naplnenie jednej fľaše trvalo aj pol hodinu, dnes to zvládne za pár minút. Jej zvláštnosťou je, že aj keď pracuje so soľou, jedlá príliš neochucuje a každý pokrm najskôr ovonia. Dcérka Saška naopak soľ miluje, dokonca je schopná jesť ju aj samú. Celá rodina si najviac pochutná na cestovinách a klasických múčnych jedlách.
A po čom Lydka túži? "Chcela by som mať ešte jedno dieťatko. Saška by si priala sestričku, ale ja sa budem tešiť, aj keď to bude chlapček. Podstatné je, aby sme boli všetci zdraví a spokojní," s typickým pokojom a úsmevom dodáva Lydka.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
