obyčajné kopanie do lopty. Jednotlivé kluby a ich členovia týmto športom doslova žijú. Zháňajú a nachádzajú sponzorov, robia si webstránky, kupujú profi dresy, analyzujú zápasy, chodia na tréningy, brigády... Na zápasy chodia aj diváci (finále pred 8 rokmi sledovalo 380 divákov!). Čím to je, že amatérsky šport zachvátila práve táto futbalová horúčka? Fenomén uličnej ligy sa pokúsime aspoň čiastočne objasniť v nasledujúcich riadkoch.

O čo ide?

Ide o malý futbal, podľa novej terminológie FIFA a UEFA o futsal. Je to nový názov pre malý futbal (five-side football), pričom sa ujednotili pravidlá a zanikol sálový futbal. Malý futbal, resp. futsal v Prešove nie je oficiálne súčasťou žiadnych štruktúr. Ani Slovenského futbalového zväzu (SFZ), ani Únie malého futbalu. "Asi pred tromi rokmi sa spojil sálový futbal a malý futbal a vytvoril sa futsal. V sálovom futbale malo Slovensko veľké úspechy, bolo aj majstrom Európy, no treba priznať, že tá konkurencia bola menšia, než je teraz vo futsale. Celá Európa už hrá futsal a nadviazať na úspechy bude veľmi ťažké. Reprezentácia má nového trénera, zohrala pár prípravných zápasov," povedal nám predseda futsalovej sekcie Východoslovenského futbalového zväzu Martin Andor. Podľa jeho slov bude popularita futsalu v ďalších rokoch prudko stúpať. "V novembri budú majstrovstvá sveta vo futsale na Tajwane a Eurosport bude dávať desať zápasov."

Momentálne prebieha v Prešove už 27. ročník uličnej ligy. Posledných šesť rokov sa liga delí na Pohár primátora a druhú ligu a hlavnou autoritou súťaže je občianske združenie PAKMF - Prešovská asociácia klubov malého futbalu. Jeho predsedom je Ing. Ľuboš Bača. "Na tej báze, ako sa hrá uličná liga dnes, ju založil pred 27 rokmi Emil Benický, ktorý dodnes uličnú ligu hráva," hovorí znalec prešovského malého futbalu Jozef Muránsky, ktorý pre Korzár zabezpečuje pravidelné spravodajstvo z uličnej ligy a sám je aj členom tímu Atak Brahama (bývalá Vida). Práve "jeho" tím a úradujúci majster Tatra Temex sú jediné kluby, ktoré sa od roku 1996 delili o prvenstvo v najvyššej uličnej súťaži. Mimochodom, klub FK Vida v sezóne 1996/97 okúsil I. najvyššiu celoštátnu súťaž, pričom postúpil do tej najvyššej. V nej však z finančných dôvodov vydržal iba jesennú časť. Taktiež FK Vida v Prešove zorganizoval v sezóne 1996/97 priateľský reprezentačný zápas SR - ČR (1:3) v malom futbale.

"Už v 50-tych, 60-tych rokoch existovalo v Prešove niečo podobné ako uličná liga, organizovanú podobu však získala až zásluhou Emila Benického. Sekčov mal vlastnú súťaž, ktorej velil Ľuboš Bača, dnešný šéf PAKMF. On je predsedom občianskeho združenia, ale neoficiálne bol už predtým, než vzniklo združenie, ako organizátor na čele uličnej ligy," vraví Muránsky, ktorý stál s Miroslavom Bačárom pri zrode združenia PAKMF. "Občianske združenie bolo založené po tom, čo začali problémy so združením Koloseum, ktoré nás pripravilo o najlukratívnejšiu hraciu plochu, ihrisko starého hádzanárskeho Tatrana (vedľa Hotelovej akadémie). Oni nemali s kým formálne rokovať, to bol priamy podnet, aby sme dali uličnej lige právny rámec, hoci nad ´zoficiálnením´ sa uvažovalo už skôr." Podľa Muránskeho je spomínaného ihriska škoda, dnešný skatepark nie je natoľko využívaný, ako keby ostal "uličkárom".

Rozhodcovia

"Absencia rozhodcov znamená, že súťaž stráca na objektivite, aj keď je pravdou, že za 27 rokov sa v Prešove nikdy nehralo s rozhodcami," hovorí o ďalšom fenoméne Jozef Muránsky. Samotným hráčom až tak veľmi rozhodcovia nechýbajú. Jeden z nich, Marián Smetanka, tvrdí: "Na jednej strane je to dobré, ukáže sa tá ľudská stránka hráčov, že sa dokážu dohodnúť, na druhej strane sú mužstvá, ktoré systém zneužívajú a stále sa hádajú." Pri hre bez rozhodcov platí zásada, že poškodená strana pýta faul.

Košičan Martin Andor zo SFZ neúčasti arbitrov nerozumie. Preto bol v Prešove skontrolovať, ako to funguje v praxi. O fenoméne uličnej ligy pre Korzár povedal: "Tento fenomén je dlhé roky aj v iných mestách. Bol som zvedavý, aké to je, keď sa hrá bez rozhodcu ako v Prešove. Tieto amatérske ligy bežia v Košiciach, Michalovciach, Humennom či Starej Ľubovni, ale toto, čo je v Prešove, že je to 27. ročník a hrá sa bez rozhodcov, mi pripadá neskutočné. Vidím však, že sa to dá," povedal funkcionár, ktorý sám hráva v Košiciach druhú uličnú ligu v mužstve so synmi, aj halovú súťaž - ligu starých pánov (nad 40 rokov). Mimochodom, štartovné v Košiciach tvorí päťnásobok toho, čo v metropole Šariša.

Sociologický fenomén

"Uličná liga je v prvom rade sociologický fenomén. Je pre mňa nepochopiteľné, že Prešovská univerzita má tento fenomén priamo pod nosom a ani si to nevšimla. Je to sociologické laboratórium," domnieva sa Jozef Muránsky a konkretizuje: "To, že sa hrá bez rozhodcov, teda na báze konsenzu, by samo osebe nebolo zaujímavé, keby ligu hralo pár ľudí. Avšak ročne má okolo 400 aktívnych účastníkov, od 15-ročných chlapcov, ktorí začínajú kopať do lopty, až po bývalých i súčasných reprezentantov. Je zaujímavé, čo motivuje profesionálnych hráčov zahrať si v uličnej lige..."

Uličná liga spája naozaj rôznych ľudí. Je to fenomén, ktorý často ide na úkor rodín. Hráči si neraz dovolenky plánujú podľa rozpisov zápasov, nestalo sa ani to, že by posledné kolo nejaké mužstvá nedohrali, hoci už takpovediac o nič nejde. Všetci hráči si aj po napätom zápase podajú ruky. Vážnejšie konflikty sú výnimkou.

Ako sa k uličnej lige dostal J. Muránsky? "Raz mi zavolali priatelia, že nemá kto hrať. Odohral som dva, tri zápasy a vôbec žiadny vzťah k tomu som nezískal. Po vojne, v roku 1992, ma kamaráti, s ktorými som hrával bežný, neorganizovaný futbal, zavolali do novovznikajúceho tímu. Ten s určitými malými obmenami funguje dodnes."

Späť do mladosti

Oslovili sme aj kapitána jedného z nových tímov. Mančaft PO-city (www.ori.sk/pocity) hrá druhú uličnú ligu druhú sezónu.

"Predtým som hral zopár zápasov za FC Eximpro. Som vďačný, že ma nechali zahrať si. Z Eximpra som však odišiel, lebo som nechcel hrať so sólistami, a rozhodol som sa založiť vlastný klub. Videl som dosť chýb, ktorých som sa chcel vyvarovať," hovorí Majsi, ako ho prezývajú, ktorý vraj vlastné mužstvo začal dávať dokopy preto, lebo je "futbalovo slabý a inde by ma nechceli". Ako zdôrazňuje: "Chcel som spojiť ľudí, ktorí budú rovnako zapálení pre futbal ako ja. Bez iných, vedľajších úmyslov."

Začiatky boli ťažké. Prebudenie do krutej reality pre idealistický klub nastal hneď v prvom zápase, keď PO-city podľahli Lesparku 0:18. "Mužstvo sa týmto výsledkom ešte viac utužilo. Vedeli sme, že na to, že sme sa stretli krátko pred zápasom, keďže štart ligy sa posunul o dva týždne skôr, sme mohli prehrať aj vyšším rozdielom," hovorí kapitán, ktorý dodáva, že od debutu začala éra systematického budovania kádra. Ako tvrdí, mužstvu venuje 20 až 30 minút času denne. PO-city naviac mávajú pravidelné tréningy (raz týždenne). Za sparing-partnera si ich totiž pozval silný Edgar Stephan 49. Takmer sa mu to v zápase vypomstilo, keď svojich sekundantov porazil len tesne 4:2 (dráma na ihrisku bola ešte polminútu pred koncom za stavu 3:2).

Pre tridsaťročného Mariána Smetanku znamená uličná liga nielen terajšiu sebarealizáciu, ale aj nostalgiu. "Je to ako vrátiť sa do mladosti, keď nebol dobre organizovaný šport na amatérskej báze a takéto aktivity chýbali. Aspoň ja som o nich nevedel. No hrali sme na dvore vlastnú ligu, proti chlapcom zo susednej ulice. Už vtedy sme mali dresy a hrali sme tieto neoficiálne zápasy ako vo futbale, tak v hokeji. Veľa starších pánov i veľa mladých ľudí, i tí, ktorí už nemôžu hrať veľký futbal, sa v uličnej lige môžu dosýta realizovať. Niekedy to možno až priveľmi prežívajú." Za reálny cieľ PO-city považuje jeho kapitán 6. až 8. miesto, bral by však aj mimoriadny úspech - 3. až 5. miesto. "Najväčším úspechom však bude, keď skončíme súťaž s tým istým kádrom, s ktorým sme ju začali. Bez hádok. A aj nasledujúci ročník začne ten istý mančaft, čo tento," hovorí Smetanka, ktorý za víťaza II. ligy tipuje niekoho z trojice FC Šidlovec, Prohans, Edgar Stephan 49.

Budúcnosť

Uličná liga v Prešove každoročne priťahuje nové tváre. Podľa Muránskeho je ich však málo. "Entuziazmus hráčov je silný, ale, bohužiaľ, úzko spätý s našou generáciou, deficit mladých je citeľný." Problém vidí v nedostatku ihrísk. "Sme schopní kedykoľvek poskytnúť všetky profesie, chýbajú ale financie a materiálne vybavenie na sprevádzkovanie ihrísk." Samotná súťaž je pritom koníčkom, ktorému sa venujú desiatky mladých i starších amatérskych futbalistov. Dokonca, ako sme zistili na internete, vznikol už aj konkurent uličnej ligy - Profiliga. Kvalitatívne je o niečo slabšia než II. liga (napríklad kedysi beznádejne posledný Goldteam sa v Profilige ocitol na 3. mieste), v každom prípade je pozitívne, že je tu ďalšia organizovaná súťaž určená aj amatérskym športovcom.