úžitkovým alebo lepšie povedané užitočným pre mnohých z nás. Ono to vlastne ani nie je umenie v tom pravom zmysle slova. No napokon posúďte sami.

Marián Motyka (40) je zubný technik a trochu nám poodhalil zákulisie tejto profesie.

"V minulosti sme boli zubnými laborantmi a snažili sa nás dávať do laboratórií v podzemných priestoroch. My však k našej práci potrebujeme denné svetlo, pretože je veľmi kreatívna s farbami a odtieňmi. Po spoločenských zmenách v roku 1989, keď sme aj technicky dobehli svet a pracujeme s materiálmi a prístrojmi na špičkovej úrovni, sa už nazývame zubní technici. Sme schopní vyrábať také veci, ktoré nie sú mnohí ľudia ani schopní zaplatiť," uviedol nás do problematiky M. Motyka.

Podľa neho, aby sa človek stal zubným technikom, potrebuje predovšetkým talent. Aj na strednej škole, kde sa môžete vyučiť tejto profesii, musí uchádzač zvládnuť talentové skúšky z výtvarnej výchovy a modelovania. M. Motykovi to bolo tiež blízke, no nielen to. "Mali sme aj v rodine zubného technika a rodičom sa táto práca páčila. Takže prispeli svojou mierou k tomu, čím som." A tak v tomto fachu pracuje už dvadsať rokov. "Môžem povedať, že už toto povolanie ovládam na takej úrovni, ako som očakával na začiatku."

Urobil vyše tisíc kompletných protéz, nehovoriac o jednotlivých zuboch. Apropo zamysleli ste sa už nad tým, aká je táto práca spoločensky prospešná? Tí mladší a so zdravými zubami asi zatiaľ veľmi nie... "Teoreticky každý jeden človek, ktorý dovŕši dôchodkový vek, skôr či neskôr tie zuby potrebuje."

Vyrobiť umelé zuby, aby boli účelné, pasovali a esteticky stáli za ukazovanie na obdiv pri úsmevoch, nie je len tak. Je to hotová alchýmia a nebudeme vás tým zaťažovať.

"My prakticky nahrádzame časť ľudského tela. Preto musia byť všetky naše výrobky biokompatibilné, teda nesmú byť alergénne a poškodzovať organizmus. Ľudia si stále žiadajú kvalitnejšie materiály a estetickejšie zuby."

Nové zuby, aj keď umelé, môžu človeku poriadne zdvihnúť sebavedomie, ktoré genetika alebo iné príhody vzali. Preto nás zaujímalo, aký je to pocit, keď sa naňho usmievajú ľudia s jeho zubami.

"Veľmi príjemný. Jedna z posledných pacientiek mala traumu z toho, aké má zuby. Urobili sme jej náhradu a rozplakala sa. S Lekárom sme nevedeli, čo sa deje. Povedala, že vždy si také priala. No stretávam sa aj s tým, že ľudia majú vyššie nároky, ako je objektívne možné urobiť. Človek má v ústach určité možnosti. Každý vidí iba žiarivé úsmevy amerických hviezd a také chcú aj od nás. Dá sa to, ale treba vytrhať vlastné zuby a urobiť nové."

Dozvedeli sme sa, že boli aj takí klienti, ktorí si to chceli dať urobiť, ale odhovorili ich od toho. "Vlastný zub je vždy vlastný."

Životnosť umelého chrupu môže byť dlhá, ale M. Motyka ho odporúča meniť po 3-5 rokoch. "Sú ľudia, ktorí nosia protézy aj 20 rokov, ale tie už nespĺňajú estetickú funkciu."

Pri takomto povolaní nie je núdza ani o úsmevné príhody. "Raz sme s kolegom robili protézu pre staršiu pani a nevedeli sme sa trafiť do jej predstavy. Povedala, že nám donesie ukázať fotografiu. Bola to jej fotografia dievčatka so žiarivým úsmevom z prvého svätého prijímania."

Ako sme spomínali, výroba zubov je hotová alchýmia, ale najťažšie je trafiť správnu farbu. "Máme vzorkovník s 36 základnými farbami. Keď ma niekto žlté zuby od nikotínu, nemôžem mu urobiť jeden úplne biely."

M. Motykovi sme položili hypotetickú otázku, či by si v prípade potreby urobil sám pre seba zuby, alebo by to zveril niekomu inému. "Myslím, že by som to zvládol sám." Priznal sa aj k svojej profesionálnej deformácii a to, že si na každom človeku, s ktorým príde do styku, prezrie zuby pri jeho úsmeve. "Hľadám hlavne, alebo lepšie povedané vidím každý umelý zub. Aj keď je sebelepšie urobený. Nájdem ho. Laik to nespozoruje, ale ja viem, kam mám pozerať a ako."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári