Strážske. Najvyšší z ôsmich pilierov hanušovského viaduktu má 28 metrov. Koľajnice sú na najvyššom mieste štyridsať metrov nad zemou. Stabilitu viaduktu zaručujú základy. Každý pilier má pod sebou základ hlbší, ako je jeho výška.

Železničiarske veľdielo otvoril počas II. svetovej vojny slovenský prezident Jozef Tiso. Na konci vojnového šialenstva dopravné spojenie ustupujúcich Nemcov prerušili výbušninou partizáni zo skupiny Čapajev. Viadukt bol opravený a dodnes tvorí neprehliadnuteľný objekt mesta. Denne ním prejde v priemere 23 osobných a nákladných vlakov. Najdlhší oblúkový viadukt na Slovensku a širokom okolí priťahuje. Architektonický skvost si denne prehliadajú okoloidúci. Boli sme zvedaví, ako žijú ľudia, ktorým vlaky hrkocú takpovediac nad hlavou.

"Už mi nad hlavou neprekáža. Ja som hluchý, aj žena už na jedno ucho slabšie počuje. Bývam tu šestnásť rokov a ani dnes neotvárame okná," ohodnotil realitu bývania pod viaduktom 90-ročný Juraj Socha. Na život pod železnicou si manželia Sochovci zvykli.

Vlaky premávajúce ponad hlavou počas piatich desiatok rokov života na Ulici SNP neregistruje ani dôchodkyňa Anna Olejárová. "Mala som 25, keď som sa tu vydala. Spočiatku som si myslela, že na mňa celá ta opacha padá. Zdalo sa mi, že sa tu všetko trasie. Teraz už ani neviem, kedy vlak ide," spomenula si. Starká si spomína aj na to, ako most prezident Tiso otváral, aj na ťažké roky, keď ho partizáni a potom aj ustupujúci Nemci zničili. Nevie si predstaviť, že by tam nebol.

MT: Viadukt a život

Život pod Hanušovským viaduktom beží tak ako všade inde. Intenzívne prebieha aj na moste. Okrem dvadsiatky vlakov denne ho ako spojenie medzi kopcami v meste používajú aj pešo chodiaci Hanušovčania.

"Sú dve cesty. Môžete sa prejsť po lavičke popod koľaje. Tá je však v oblúku naklonená bokom a to mnohým nerobí dobre. Keď idete cez most popri koľajniciach, musíte si dať pozor na vlak. Už ako malé deti nás učili, že keď budeme počuť, že ide, musíme rýchlo utekať do výklenku, kde je bezpečnejšie," povedala nám Hanušovčanka Anna, ktorú sme stretli v hostinci pod Viaduktom. Reštauráciu na atraktívnom mieste otvorili vo februári tohto roku. "Začínajú nás tu volať reštaurácia u dvoch samovrahov," povedala barmanka Anna s úsmevom.

Hanušovský viadukt poslúžil ako odrazový mostík na druhý svet dvom samovrahom. V polovici júla 2001 skončil po páde z najvyššieho miesta viaduktu život 21-ročného Hanušovčana. Pád na cestu z výšky 40 metrov neprežil. Janovi blízki nie sú dodnes presvedčení o tom, že z mostu skočil sám. Aj keď polícia prípad uzavrela ako samovraždu, i po troch rokoch sa nad Topľou špekuluje o tom, či študentovi niekto nepomohol.

Druhý život vyhasol na takmer rovnakom mieste v apríli minulého roku. Dvadsaťsedemročný Žipovčan bol na moste pred pádom podľa svedkov sám.

Predchádzajúcich šesťdesiat rokov podľa pamätníkov viadukt samovrahov nelákal. Niektorí Hanušovčania rozprávajú o robotníkovi, čo sa zabil po páde do päťdesiatmetrovej hĺbky najvyššieho piliera, keď viadukt stavali.