Okrem ozónovej diery nad Antarktídou, problémami s jadrovým odpadom a mnohými ďalšími ľudstvo stále ohrozuje jeden z veľmi vážnych fenoménov. Tým je sopečná aktivita. Akoby sopky na všetkých kontinentoch odrazu ožili a chceli nám dať na vedomie svoju silu. Naše dni sú však také nabité povinnosťami a ľudia sú takí zahltení rôznymi informáciami, že si ledva všimli boj ľudí s Etnou a krátko na to, ako vulkán St. Helens chŕli lávu do výšky niekoľkých kilometrov. Nehovoriac o aktívnych sopkách Japonska, Filipín, Indonézie, Nového Zélandu, alebo Ekvádoru. Slovensku síce nebezpečenstvo chrliacej lávy nehrozí, ale je tu celý rad iných nezodpovedaných otázok.

Prečo o tom hovoríme? Lebo všetky sopky sú späté so zemskými procesmi, ktoré je nutné detailne študovať. Viacerí z vulkanológov obetovali svoje životy na oltár vedy. Spomeňme len manželov Krafftovcov, ktorí zahynuli na japonskej sopke. Stačila malá chvíľa a dvadsiatka vedcov zahynula v priebehu niekoľkých sekúnd.

Medzinárodné kongresy sú bezpečnejším miestom na výmenu informácií. Ten posledný sa konal v maďarskom Lajosmizse, kde prednášala aj skupina geológov zo Slovenska. Presnejšie zo Štátneho geologického ústavu Dionýza Štúra (ŠGÚDŠ) v Bratislave a v Košiciach. Jeden z účastníkov z košického pracoviska ŠGÚDŠ, inak Prešovčan Branislav Žec, nám sprostredkoval informácie o obsahu tohtoročného stretnutia 110 vedcov z celého sveta, ktoré nazvali Medzinárodná maarová konferencia. Odznelo na nej 150 odborných prednášok.

Prečo maaarová konferencia a čo to vlastne znamená, zaujímalo nás. Ako sa to týka Slovenska, pýtali sme sa ďalej. "Maar je špecifickou formou vulkánu, ktorá vzniká najmä v styku magmy s vodným prostredím, alebo v styku magmy s vodou nasýteným okolitým prostredím. Je charakteristický špecifickými produktmi a erupciami, ktoré patria k veľmi nebezpečným. Aj na Slovensku máme celý rad týchto veľmi zaujímavých vulkanických štruktúr. Najviac v oblasti Cerovej vrchoviny, teda v oblasti Lučenca a Fiľakova. Môžem povedať, že pre túto lokalitu platí jedno. Čo kopec, to vulkán," povedal nám Žec. Keď sme sa pýtali na východ Slovenska, zdôraznil, že je charakteristický iným typom vulkanickej aktivity, tzv. stratovulkánmi. Ako príklad uviedol vulkán v blízkosti obce Košický Klečenov. "Ich aktivita prebiehala pred 13-10 miliónmi rokov, ale stále majú čo povedať. Sú veľmi dobré pre štúdium procesov a produktov, ktoré práve prebiehajú na aktívnych vulkánoch a platí to samozrejme aj naopak."

Odhliadnuc od konferencie a prezentácie slovenských poznatkov na celosvetovom fóre vedcov nás zaujímali súčasné aktivity geológov. Kam vo výskumoch smerujú? Podľa Žeca celý rad tímov sa v súčasnosti venuje príprave geologických parkov, ich štruktúre, zostavovaniu geologicko-náučných máp a podobne. Spomínané mapy sú spracované zatiaľ z dvoch regiónov, presnejšie z Vihorlatských vrchov a Cerovej vrchoviny. Okrem toho sa pričinili o otvorenie prvého geoparku na Slovensku a to v oblasti Banskej Štiavnice. "Poznatky geológov sú takto sprístupnené laickej verejnosti a je len na nej samotnej, ako s nimi naloží a či bude žiadať geológov o otvorenie dverí poznania aj do ďalších regiónov," dodal. Pripomenul tiež, že otváranie geoparkov je v súčasnosti celosvetovým trendom. Najkrajšie, ale aj najzáhadnejšie výtvory totiž vytvorila príroda. Pripomeňme len kamenné mestá, lávové jazerá a ďalšie, čo je výsledkom síl, ktoré do dnešných dní odborníci študujú a snažia sa dešifrovať ich tak, aby zanechali odkaz minulosti aj pre budúce generácie.