Vojenského historického múzea vo Svidníku Vladimír Hospodár. Tvrdí to aj o jedinom dni, 6. októbri 1944, ktorý vstúpil do dejín ako Karpatsko-duklianska operácia (KDO). Tento deň má vlastné dejiny a on ich zdokumentoval.

Pripravovaná pietna spomienka v Poľsku aj na Slovensku pri príležitosti 60. výročia KDO, celý rad sprievodných akcií vrátane rekonštrukcie bojov sú momentom, kedy sa veteráni v spomienkach vracajú k tomuto dňu, rodiny oplakávajú svojich blízkych, no väčšine mladých ľudí sú tieto historické fakty neznáme. Nezaujímajú sa o ne, alebo informácie nemajú kde získať. Pokúsime sa teda s Vladimírom Hospodárom pripomenúť najdôležitejšie momenty a mladým pomôcť pochopiť ich pradedov, dedov či babky, keď na vojnu spomínajú s hnevom aj slzami v očiach.

Koncom septembra 1944 sa vojsko 38.armády a 1.Československého armádneho zboru v ZSSR v zostave 1. Ukrajinského frontu dostalo k slovensko-poľskému pohraničiu. Jednotky 211.streleckej divízie plk. T. A. Andrijenka prekročili 1.októbra 1944 hranice v priestore Šarbov (Studený vrch), pričom sa nepriatelia, ktorí bránili Dukliansky priesmyk, ocitli pod hrozbou obkľúčenia. V noci z 5. na 6.októbra príslušníci 2.práporu 1. Československej brigády zajali nemeckého vojaka, od ktorého sa dozvedeli, že Nemci opúšťajú svoje pozície na Dukle a ustupujú v južnom smere. Velenie sa rozhodlo vyslať na československo-poľskú hranicu prieskumnú hliadku s úlohou overiť získané informácie a zistiť novú situáciu.

Hliadka vyrazila o 6.30 hod. moskovského času k hraniciam. O 8.50 hod. sa už pohybovali pri obci Vyšný Komárnik. Práve títo prieskumníci z roty samopalníkov ppor. Bileja na ceste v Duklianskom priesmyku vztýčili československú vlajku na hranici. Veliteľ 1.ČSAZ gen. Ludvík Svoboda prezidentovi Eduardovi Benešovi posiela hlásenie o prekročení hraníc. Ešte predpoludním vojaci 2.práporu 1.čs.brigády 1. ČSAZ vstúpili do obce Vyšný Komárnik a zvítali sa s občanmi. V priesmyku sa objavil aj veliteľ 1.čs.brigády gen. Jaroslav Vedral-Sázavský. Vtedy, keď sa spolu s vojakmi tešil z víťazstva ešte netušil, že mu ostávajú necelé dve hodiny života.

Plynuli prvé minúty slobody. Ženisti postavili slavobránu, hraničný stĺp a čakali na príchod veliteľa gen. Svobodu. Už na poludnie bol pri hraničnom stĺpe a tešil sa zo slobody s vojakmi, keď prišla správa, že auto s veliteľom Sázavským narazilo na nemecký fugas a explodovalo. Len jeho osobný strážca Alojz Štěpánek prežil výbuch a priniesol svedectvo o tom, ako sa nešťastie odohralo.

Na hranicu na Dukle prichádzajú stále noví ľudia, vojaci aj civili, velitelia, delegácia z Londýna. Vojenská hudba Víta Nejedlého hrá štátnu hymnu. Nasledujú slávnostné pochody jednotiek a presun ťažkej bojovej techniky. Gen. L. Svoboda na tieto okamihy spomína:" Jsem hrdý na ty, kteří teď pochodují přes osvobozené hranice, vyšlapují zlehka, jako by ani neprožili měsíc boje v karpatských horách a lesích. Jásají a vzdávajú hold československé státní vlajce. Jsem hrdý na ty, kteří si několik kilometrú před námi vyřizujú účty s prchajícimi hitlerovci. Stejně tak na ty, kteří se této šťastné chvíle nedočkali..."

Ako V. Hospodár na základe dokumentácie, ktorá je mimochodom momentálne vystavená aj v svidníckom VHM, dodáva, generála J. V. Sázavského pochovali priamo na hranici. K jeho čerstvému hrobu pribudli mnohé ďalšie. "V tú októbrovú noc vojakom naozaj ostali len krátke zlomky času, aby si uvedomili, že tento deň nebol obyčajný. Boj pokračoval," dodáva V. Hospodár.