Vojenského historického múzea vo Svidníku Vladimír Hospodár. Tvrdí to aj o jedinom dni, 6. októbri 1944, ktorý vstúpil do dejín ako Karpatsko-duklianska operácia (KDO). Tento deň má vlastné dejiny a on ich zdokumentoval.
Pripravovaná pietna spomienka v Poľsku aj na Slovensku pri príležitosti 60. výročia KDO, celý rad sprievodných akcií vrátane rekonštrukcie bojov sú momentom, kedy sa veteráni v spomienkach vracajú k tomuto dňu, rodiny oplakávajú svojich blízkych, no väčšine mladých ľudí sú tieto historické fakty neznáme. Nezaujímajú sa o ne, alebo informácie nemajú kde získať. Pokúsime sa teda s Vladimírom Hospodárom pripomenúť najdôležitejšie momenty a mladým pomôcť pochopiť ich pradedov, dedov či babky, keď na vojnu spomínajú s hnevom aj slzami v očiach.
Koncom septembra 1944 sa vojsko 38.armády a 1.Československého armádneho zboru v ZSSR v zostave 1. Ukrajinského frontu dostalo k slovensko-poľskému pohraničiu. Jednotky 211.streleckej divízie plk. T. A. Andrijenka prekročili 1.októbra 1944 hranice v priestore Šarbov (Studený vrch), pričom sa nepriatelia, ktorí bránili Dukliansky priesmyk, ocitli pod hrozbou obkľúčenia. V noci z 5. na 6.októbra príslušníci 2.práporu 1. Československej brigády zajali nemeckého vojaka, od ktorého sa dozvedeli, že Nemci opúšťajú svoje pozície na Dukle a ustupujú v južnom smere. Velenie sa rozhodlo vyslať na československo-poľskú hranicu prieskumnú hliadku s úlohou overiť získané informácie a zistiť novú situáciu.
Hliadka vyrazila o 6.30 hod. moskovského času k hraniciam. O 8.50 hod. sa už pohybovali pri obci Vyšný Komárnik. Práve títo prieskumníci z roty samopalníkov ppor. Bileja na ceste v Duklianskom priesmyku vztýčili československú vlajku na hranici. Veliteľ 1.ČSAZ gen. Ludvík Svoboda prezidentovi Eduardovi Benešovi posiela hlásenie o prekročení hraníc. Ešte predpoludním vojaci 2.práporu 1.čs.brigády 1. ČSAZ vstúpili do obce Vyšný Komárnik a zvítali sa s občanmi. V priesmyku sa objavil aj veliteľ 1.čs.brigády gen. Jaroslav Vedral-Sázavský. Vtedy, keď sa spolu s vojakmi tešil z víťazstva ešte netušil, že mu ostávajú necelé dve hodiny života.
Plynuli prvé minúty slobody. Ženisti postavili slavobránu, hraničný stĺp a čakali na príchod veliteľa gen. Svobodu. Už na poludnie bol pri hraničnom stĺpe a tešil sa zo slobody s vojakmi, keď prišla správa, že auto s veliteľom Sázavským narazilo na nemecký fugas a explodovalo. Len jeho osobný strážca Alojz Štěpánek prežil výbuch a priniesol svedectvo o tom, ako sa nešťastie odohralo.
Na hranicu na Dukle prichádzajú stále noví ľudia, vojaci aj civili, velitelia, delegácia z Londýna. Vojenská hudba Víta Nejedlého hrá štátnu hymnu. Nasledujú slávnostné pochody jednotiek a presun ťažkej bojovej techniky. Gen. L. Svoboda na tieto okamihy spomína:" Jsem hrdý na ty, kteří teď pochodují přes osvobozené hranice, vyšlapují zlehka, jako by ani neprožili měsíc boje v karpatských horách a lesích. Jásají a vzdávajú hold československé státní vlajce. Jsem hrdý na ty, kteří si několik kilometrú před námi vyřizujú účty s prchajícimi hitlerovci. Stejně tak na ty, kteří se této šťastné chvíle nedočkali..."
Ako V. Hospodár na základe dokumentácie, ktorá je mimochodom momentálne vystavená aj v svidníckom VHM, dodáva, generála J. V. Sázavského pochovali priamo na hranici. K jeho čerstvému hrobu pribudli mnohé ďalšie. "V tú októbrovú noc vojakom naozaj ostali len krátke zlomky času, aby si uvedomili, že tento deň nebol obyčajný. Boj pokračoval," dodáva V. Hospodár.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
