tohtoročných Olympijských hrách v Aténach ju udelili sabinovskému zberateľovi známok a poštových dokumentov Františkovi Sopkovi za exponát Od bájí a mytológií po novodobé olympijské hry. Má 80 listov a každý z nich predstavuje známkami a dokumentmi určitú dobu z olympijskej histórie. Popis na listoch je v anglickom jazyku, ktorý je úradným jazykom na svetových filatelistických výstavách. Sám František Sopko ovláda aj španielčinu, poľštinu a ruštinu.
Učiteľa telesnej výchovy F. Sopka, dnes na dôchodku, očarili poštové známky, keď mal iba 11 rokov. Ku svojmu koníčku sa dostal práve vďaka láske k športu. "V roku 1952 som videl film z Olympijských hier v Oslo. Ukazovali aj časť známkovej zbierky. Tá ma tak zaujala, až som si zaumienil, že pozbieram známky z olympijských hier a zo športu. Môj otec pracoval na píle. Ja som roznášal objednávky pilín, vtedy sa s nimi vykurovalo. Dostal som sa k jednému starému pánovi, ktorý bol bratom našej spisovateľky Heleny Cirbusovej. On mi venoval za každý vozík, ktorý som doniesol, určitý počet známok. Vždy som sa tešil, keď bola u neho objednávka a uprednostnil som ju, aby som tie známky dostal," spomína František Sopko.
Pokračovalo to aj počas jeho štúdia. Ukončil vysokú školu, dostal sa na vojenskú základnú službu do Komárna k námornej službe. Tam spoznal množstvo priateľov, ktorí tiež zbierali známky. Nevedel však, čo s tými známkami robiť.
"Zvieratká, ktoré som mal predtým, som vymenil. Vtedy sa zbierali aj zápalkové krabičky. Na spodnej strane krabičiek boli písmená. Keď ste zozbierali celú abecedu, za to ste dostali 'cukenkander' alebo svätojánsky chlebík. Niekedy som kvôli poslednému písmenu musel aj trikrát kúpiť krabičku, alebo som ho vymenil. Tak som sa dostal v roku 1963 pri odchode z vojenčiny ku kompletizácii olympijských známok."
Blížili sa OH v Tokiu v roku 1964. F. Sopko o tomto období hovorí ako o nesmiernej žatve olympijských známok.
"Získal som takmer 95 percent všetkých známok, ktoré boli vydané v tomto roku k olympijským hrám. Postupne som nadobudol neoceniteľné priateľstvá z celého sveta a získal skoro kompletný olympijský rok 1968 v Mexiku. Keď som v roku 1970 vystavoval, zistil som, že nestačí vystaviť len známky. Čaro olympijských hier je predovšetkým v pečiatkach a v obrazových materiáloch, ktoré k tomu vyšli. Vtedy som to nezbieral, z nevedomosti. Neskôr som získal veľa katalógov a literatúry. Zistil som, že do svojho exponátu potrebujem získať veľa pečiatok, ktoré k olympiádam vyšli. Takže som musel vymeniť všetky zvieratá, všetky krabičky a všetky etikety, aby som dostal prvé svoje príležitostné pečiatky. Potom prišla celoslovenská výstava poštových známok v Žiline. Získal som na moje veľké sklamanie len bronz. Dozvedel som sa, že známky sa aj popisujú. Chýbali mi celý úvodný a titulný list. To som vôbec nevedel. Na východnom Slovensku bolo málo vystavovateľov, takže ma neinformovali."
Vypočul si veľmi ťažkú kritiku, ale to ho nezlomilo. V roku 1978 obdržal veľké striebro a v roku 1984 to bola malá pozlátená medaila, vtedy veľmi cenná.
"Ale po zmene štruktúry FIP (medzinárodná filatelistická organizácia) som naraz poklesol z malej pozlátenej na striebro. Pokúsil som sa zistiť prečo... Dozvedel som sa, že mnohé materiály, ktoré ja uvádzam, sú nesprávne uložené alebo majú zlý popis. Mnohé veci z olympijských hier mi unikali. Začal som študovať príslušnú literatúru a stal som sa aj členom poroty, ktorá hodnotí exponáty na celom Slovensku, aj v zahraničí. A to mi prinieslo neobyčajne cenné poznatky a predovšetkým nových priateľov v Poľsku, Maďarsku, NDR a Česku. Priatelia ma veľmi podržali, hlavne materiálom, pretože na východe Slovenska som bol ako bludná ovca. Nevedel som, čo s tým."
Začali zahraničné výstavy. Z nich je pre F. Sopka najväčším ocenením veľká pozlátená medaila v poľskom Chorzowe v roku 2002.
"Zároveň som získal nomináciu na výstavu v Aténach 2004. Bolo to pre mňa neobyčajné povzbudenie, ale to, čo som si predsavzal získať, teda mnoho ďalších materiálov, to sa mi pre neobyčajne vysoké finančné nároky nepodarilo. Napríklad obálka z roku 1896, ktorú hľadám takmer 20 rokov, stojí 10-tisíc švajčiarskych frankov."
Olympijská spoločnosť má svoje katalógy. Jeden z velikánov olympijského hnutia David Feldmann zbiera filatelistické materiály z celého sveta a potom ich dáva na predaj filatelistom, vydáva katalógy, ktorými je zásobený aj František Sopko. V jednom z katalógov sú zobrazené materiály na predaj od roku 1896. Vtedy začali novodobé olympijské hry. Ceny jednej známky sa pohybuje od 10-tisíc švajčiarskych frankov vyššie. Niektoré známky a iné poštové dokumenty z OH v Berlíne z roku 1936 stoja podľa katalógu vyše 30-tisíc švajčiarskych frankov.
"Ja vlastním jedine kompletnú zbierku známok z roku 1896, ale hľadám ich uplatnenie na poštových obálkach." Čistá známka z toho roku bez obálky stojí okolo 5-tisíc švajčiarskych frankov.
Ako je možné, že sa zachovali také staré známky a mimo obálok, vie F. Sopko vysvetliť tiež:
"Niekto, kto vtedy korešpondoval s Gréckom a podobne, tie známky odlepil. Nezvážil si, že tá korešpondencia bola desať, možno dvadsaťnásobne drahšia, než čistá alebo opečiatkovaná známka. Tak sa napríklad stalo aj to, že všetky opečiatkované známky, ktoré vlastním ja, boli na obálkach. Za akých okolností sa dostali dole, by vedeli len majitelia tých dopisov."
F. Sopko chcel pôvodne tento svoj exponát vystavovať už na OH v Sydney v roku 2000. Ale chýbali mu finančné zdroje. Za vystavovanie a poštovné sú vysoké poplatky.
"Teraz som za pomoci celej rodiny finančné prostriedky našiel, takže v Aténach 2004 som už mohol vystavovať. Mrzí ma len to, že som nemal možnosť počítačovo spracovať exponát. Popisy k jednotlivým známkam píšem zatiaľ len písacím strojom. Dá sa to dnes aj tak, že grafik vám navrhne celú zbierku a vytlačí to. Vy si potom tie známky len poukladáte. Lenže spracovanie takého exponátu stojí okolo 6 - 7-tisíc korún. V súčasnosti už za strojové písanie idú body dole. Je to pre mňa veľké sklamanie. Budem sa musieť zamýšľať nad tým, že na budúci rok, keď je nominačná výstava na svetovú výstavu Praga, budem musieť prepracovať celý exponát tak, aby to zodpovedalo príslušným kritériám. Napríklad aj získaním ďalšieho filatelistického materiálu. Ďalšími bodmi by som možno získal oprávnenie štartovať na Olympijských hrách 2008 v Šanghaji. Bolo by to mojím záverečným vystavovaním, akýmsi vyvrcholením práce. V roku 2012 by som sa toho možno ani nedožil..." s istou dávkou nostalgie konštatuje F. Sopko.
Vraví, že známky upokojujú i znepokojujú. "Viete, po tom, ako sa dostane k všetkým materiálom, nie je to upokojenie, keď zistíte, že je tu toľko materiálu, ktorý človeka nie že upokojuje, ale znepokojuje. Preto, že to nemôžem mať." No aj tak je šťastný, dokázal zozbierať materiál na tri exponáty a kompletnú zbierku známok Španielska i Československa.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
