(44).

"Cestoval som po slovenských obciach a zaujali ma v nich drevenice. Povedal som si, že si ich vyskúšam urobiť ako dekoráciu do bytu. Keď to videli ďalší moji známi, tiež sa im to páčilo. Potom som sa začal sústreďovať na jednotlivé lokality so špecifickými domčekmi ako Orava, Ždiar, Čičmany a ďalšie. Na Slovensku je mnoho lokalít, ktoré nám môžu ľudia zo zahraničia závidieť."

Tejto záľube sa však venuje už pätnásť rokov, no iba v zimnom období počas dlhých večerov. "Pokiaľ sme nemali deti, tak to bol skoro každý večer, teraz ich však máme tri a s nimi toho voľného času podstatne ubudlo."

Za spomínané obdobie "postavil" okolo 50 dreveníc. Na ich stavbu používa klasické drevo. "Dám si urobiť hranolky s rozmerom 1x1 centimeter. Tie si už ja potom režem na mieru podľa veľkosti chalúpky. Systém výstavby týchto dreveníc je klasický, ako sa robili reálne v minulosti. Na lepenie používam ekologické lepidlo na parkety. Nesmrdí a dobre drží."

Strechy vyrába G. Gombár z dyhy. Strihá ju na mieru a lepí jeden kúsok vedľa druhého. "V poslednom období používam aj sádru, lebo robím drevenice aj so soklami, respektíve sokle sú kamenné." Ako podklad používal v minulosti preglejku, no postupne ju vymenil za polystyrén. "Lepšie sa dá prispôsobiť nerovnému terénu a vyzerá to autentickejšie. Tráva je z drevených pilín. Morím ich na zeleno a potom ich lepím na spomínaný polystyrén. Dekoratívne stromčeky už kupujem v modelárskych potrebách."

Opýtali sme sa, ako dlho mu trvá stavba jednej drevenice. "Keby som zobral do úvahy osemhodinový pracovný čas, tak to zaberie asi tri dni."

Na východnom Slovensku sú podľa neho zaujímavé aj chalupy omietané blatom. "Sú celkom pekné, ale výroba slamených striech by bola trochu náročnejšia."

Domy si vizuálne zapamätá, doma si ich nakreslí a potom realizuje. "Nie sú to úplne verné kópie. Robil som jednu maketu domu v Čičmanoch, ale ostatné boli originály."

So svojimi domčekmi sa prezentoval aj verejne. "Bol som na dvoch veľkých jarmokoch umeleckých remesiel v Radvani a vo Zvolene. Ľudia ich obdivovali a tam som aj o mnoho z nich prišiel tým, že ich rozkúpili. V Stropkove som mal iba jednu výstavu. Kto by chcel vidieť moje drevenice, tak iba u mňa doma."

Zima sa opäť blíži, a tak nás zaujímalo, čo chystá pán Gabriel do budúcnosti. "Mám plán, ktorý mi vŕta v hlave už dlhšiu dobu. Zatiaľ však nemám čas na jeho realizáciu. Chcel by som urobiť slovenskú dedinu v celku so zastúpením domov zo všetkých lokalít Slovenska. Mala by mať rozmery možno 5 x 5 metrov. Bude tam aj kostol, zvonica a všetko, čo k slovenskej dedine patrí." Rovnako už istý čas je objektom jeho záujmu drevený kostolík zo Zboja. "Bude to dosť náročné. Ešte neviem, kedy sa doň pustím, ale urobím ho."

Okrem zaujímavého koníčka má Gabriel Gombár aj zaujímavé a trošku adrenalínové zamestnanie, pri ktorom sa díva na svet z nadhľadu.

"Živím sa prácami vo výškach a všetkým, čo s tým súvisí. Väčšinou ide o nátery striech kostolov alebo konštrukcií mostov. Je to práca na lane a je dosť náročná. Denne som na lane maximálne päť hodín."

Začal ju robiť po revolúcii s kamarátom, ktorý bol horolezec a naučil ho potrebné veci z tejto oblasti. Zaujímalo nás, v akej najväčšej výške doteraz pracoval a či pritom pociťuje strach. "Keď sme robili most v Ostrave, meral 12 metrov, no pod nami bola ešte hĺbka 20 metrov. Samozrejme, pociťujem strach, kto povie, že ho pri takejto práci nemá, tomu neverím. Určitá dávka rešpektu tam vždy je, aj keď je to bezpečné." Zažil aj nejakú nebezpečnú situáciu?

"Zatiaľ nie, ale myslím si, že keď ju niekto zažije, tak iba raz."

Dokáže si trúfnuť na hocijakú výšku, no nikdy neriskuje. Prezradil nám, že v prírode nikdy neliezol. "S lanom som v živote na skalách nebol, ale princíp je ten istý. Používam čisto horolezeckú výstroj s tým rozdielom, že do skál sa zatĺkajú skoby a my máme úchytky, ktoré sú bezpečnejšie."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári