Stropkove. Na rekonštrukciu, počas ktorej vynovili dve triedy, kanceláriu a sociálne zariadenia dostalo mesto štátnu dotáciu vo výške 1,5 milióna Sk. Na nové priestory a to, čo sa v nich deje, sme sa boli pozrieť.

Dopoludnia tu prebieha vyučovanie a popoludní voľnočasové aktivity.

Pri zápise do školy rozhodne psychológ, či rómske dieťa je spôsobilé ísť do I. ročníka ZŠ alebo do prípravky. Deti tu prichádzajú ráno na ôsmu. Prvá hodina je čítanie, druhá matematika, písanie a potom začínajú výchovy. Tento rok majú dvadsať detí od 6-9 rokov. Osem z nich absolvuje už druhý rok. Dozvedeli sme sa, že mali aj dvojičky, ktoré prišli až ako deväťročné z dôvodu, že ich rodičia "zabudli" zapísať.

"Máme tu dve triedy. Do prípravky chodia deti dva roky, na tie sa im rozdeľuje prvácke učivo. Po vyjadrení psychologičky odtiaľ odchádzajú do druhého ročníka základnej školy, alebo tu zostávajú ešte jeden rok. Tie základy musia zvládnuť."

To znamená, že všetci sa tu naučia čítať aj písať?

"Pol na pol. Veľa záleží aj od rodičov, či sa im venujú, alebo nie. Niektoré nemajú problém vyrovnať sa bielym deťom v druhom ročníku. No niektorých rodičia prídu s tým, že čo od nich chceme, keď oni sami neovládajú základné veci. V niektorých prípadoch by bolo treba vzdelávať najprv rodičov. Väčšinou sem prichádzajú úplne negramotné deti, nemajú základy hygieny, stravovacie návyky, nevedia držať lyžicu, ceruzku, nehovoriac o tom, že by poznali farby."

Zaujímalo nás, ako je to s udržaním ich pozornosti a záujmu vzhľadom na ich mentalitu.

"Na väčšine výchov sa dá pomerne ľahko zaujať ich pozornosť. Napríklad pri matematike treba používať veľa hier, názorných príkladov. Jednoducho fantázia musí pracovať na plné obrátky. Takmer pri všetkom, čo robíme, musí byť hudba. Hudobná rozcvička, výtvarná výchova s hudbou. Na všetko, čo sa učíme, hľadáme paralely v pesničkách. Potrebujú zo seba dostať von svoj temperament a potom to je už v pohode."

Michaela Antošová sa tejto práci venuje osem rokov, po dvoch rokoch práce v klasickej škole. "Je to náročná a nezaplatená práca, ktorá si vyžaduje neskutočne veľa trpezlivosti. Tu musíme suplovať aj prácu rodičov. No dá sa povedať, že dosiahnuté výsledky u detí sú motiváciou, prečo to robím. Zo žiakov mojej prvej rómskej triedy sú v súčasnosti siedmaci. Keď sa s nimi stretávam, pozdravia ma, pamätajú si. Tiež poteší konštatovanie od kolegov, že prešli do vyššieho ročníka. Pretože na ZŠ má pedagóg svoje tempo, ktoré vyhovuje väčšine. My môžeme spomaliť a opakovať to isté aj tri štyri dni."

Dokážu deti niečím niečím prekvapiť?

"Dokážu ma zaskočiť svojim slovníkom, ktorý je v niektorých prípadoch strašný, a v pozitívnom zmysle ma dokážu prekvapiť vďačnosťou za každú maličkosť. Z omaľovánky a farbičiek sa dokážu tak radovať, ako možno biele dieťa z počítača. Je to tým, že ani to doma nemajú."

Tieto deti zatiaľ predstavy ani plány, čím by chceli byť, keď vyrastú, nemajú. Na otázku, prečo chodia do školy, väčšina detí odpovedala, že preto, aby sa naučili čítať, písať, počítať a že im tu je dobre. No jedným z motívov je aj to, že budú mať peňažný šek na pošte. Je len smutné, že motivačné "nakopávanie" zostáva iba na pedagógoch. No to, ako ukazuje prax, zďaleka nestačí.

Každopádne tu zažívajú minimálne profesionálny záujem a pozornosť zo strany učiteľov a vychovávateľov.

"Bežne sa stáva, že si tu rodičia deti zabúdajú. Odkedy začal školský rok, nešla som domov ani raz pred piatou, aj keď mám pracovnú dobu do 16-tej. To zabúdanie býva aj účelové, pretože o deti je tu postarané. Neraz sa stáva, že vezmem dieťa za ruku a dovediem ho domov," povedala vychovávateľka Anežka Soóšová.

Popoludní zostávajú všetky deti v klube, kde si píšu domáce úlohy, čítajú, hrajú sa. "Venujeme sa aj relaxačným cvičeniam a individuálnym rozhovorom. V nich sa trénujú v rozvoji reči. Medzi týmito deťmi, keď sú v homogénnej skupine, funguje súťaživosť. Po príchode do klasickej školy sa v triede stávajú menšinou a stiahnu sa. Potom začnú zákonite zaostávať a rozdiely sa prehlbujú," povedala A. Soóšová.