Viaže sa k autorovmu pobytu v Prešove v rokoch 1870 1872. Básnická rozprava Stropkov sa zachovala v štyroch zlomkoch. Základný text sa nachádza v osemstránkovom zošitku o rozmeroch 23x18 cm, husto písaný fialovým atramentom na štyroch stranách šedého papiera. Tematicky básnická rozprava Stropkov je postavená na ospievaní dejín Stropkova.

"Ukazuje na vyspelú básnickú dikciu, najmä jej prvá časť. A na snahu dramatizovať dej od začiatku do konca. Historický materiál, ktorý mal Hviezdoslav na spracovanie témy, dával veľké možnosti vytvoriť ozajstný historický epos. Avšak druhá časť básne nedosahuje hutné básnické stvárnenie. Básnik nedomýšľa, nerozvíja konflikty, iba naznačuje, romanticky rozvíja dejové situácie o nové epizódky a ladí rozpravu baladickým tónom," zhodnotil dielo vo svojom komentári Peter Liba.

Podľa neho sú spomínané štyri zlomky literárnohistoricky cenné najmä k poznaniu a vzťahu Hviezdoslava k dejinám východného Slovenska. Ponúkame krátku ukážku.

Nechybím, uver, pravú cestu

lež jak čln v choboť ostrova

jak vtáčence do svojho hniezda

jak do obzoru naspäť hviezda

dolietam iste k cieľu, miestu

ku hradbám môjho Stropkova...

Vysoko bdeli hviezdy Stropkova

ako by večne svetlé stálice

nad múrov sivých zádumčivým mračnom.

Do šerej diale ony blýskali

nad zarmútenú vdovu krajinu

leteli bystro, chtiac niektorým lúčom

pretkať jej trudných žiaľov čiernu noc.

Z dôvodu ocenenia básnikovho počinu Mesto Stropkov dalo vyhotoviť bronzovú bustu P. O. Hviezdoslava a podľa jeho mena chce premenovať aj park pri obvodnom úrade. Autorom busty by mal byť akademický sochár Mikuš. Miesto, ktoré jej bude patriť zatiaľ ukazuje mramorový pilierik z príspevkov verejnej zbierky. Občania i poslanci sa čas od času vedenia mesta pýtajú, kedy sa "básnik za 150-tisíc" v Stropkove objaví...

...A zatiaľ majster sochár otáľa so zjavením diela svojich rúk na denné svetlo už dlhé mesiace navzdory všetkým ultimátam.