alebo čím skôr nabehnúť na vlnu spoločnej meny, teraz písať nebudem. Iba o samotnom slove EURO.

Slovo, pomenúvajúce názov meny, je jednoduché a výstižné. Naši jazykovedci však s ním majú problém. Nedávno som sa dočítal, že Bruselu prekáža, že na Slovensku skloňujeme euro. V článku sa vyjadrovala nejaká premúdrelá osoba zo štátom plateného Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra, že vraj "sto euro" namiesto "sto eur" by bolo proti pravidlám slovenského jazyka. Tak po prvé, "sto eur" je blbosť (spisovne hlúposť, hoci blbosť mal vraj v slovníku už Bernolák) - ak už skloňujeme euro, tak iba a jedine podľa vzoru mesto, z čoho vyplýva, že by to v žiadnom prípade nebolo "eur", ale "eúr" ("miest"). A po druhé, neviem, kde na to táto osoba prišla, že by to bolo v rozpore so spisovnou slovenčinou. Slovenčina pritom pozná možnosť nesklonného slova, tak neviem prečo majú jazykovedci s tým taký problém. Aby bolo jasno, článok s plačúcou štátom platenou pracovníčkou ústavu vyšiel teraz v septembri 2004! Takmer pol roka po prijatí do EÚ.

Je to tak, čo robili jazykovedci za peniaze daňových poplatníkov doteraz? Vymýšľali hovníky? Aby bolo jasno, mne tiež prekáža, keď Bruselu niečo prekáža na Slovensku. Vrátane skloňovania. Avšak v tomto prípade sa musím Bruselu zastať a poukázať na totálnu neschopnosť už spomínaného ústavu. Slovo euro, na rozdiel od jazykovedcov, väčšina verejnosti registruje už dlhší čas. Ešte v roku 2002 som sa zaujímal o tom, ako a či vôbec skloňovať slovo euro. Osobne sa stále prikláňam k názoru, že 5 euro trhá uši menej než 5 eúr. Podstatné je však niečo iné. Finančníci nevedeli o (ne)skloňovaní tohto slova zhola nič (potvrdia, ak treba, kolega Kizek). Pri mojom pátraní mi pomohol Marek Eliáš z agentúry SITA: "Verdikt je ten, že slovo euro je kodifikované (alebo by malo byť) ako dvojtvar - teda ako nesklonné, ale aj ako sklonné podľa vzoru mesto," napísal v reakcii na moju otázku 20. 11. 2002. Nové Pravidlá slovenského pravopisu, ktoré som dostal na jednej súťaži, zas "euro" skloňovali podľa vzoru "mesto". Okrem toho vychádzali v tom čase (neskôr sa to ustálilo) v tlači tvary typu: eur, EUR, Euro, EURO... Len tí, ktorí by sa mali ozvať, mlčali ako vši pod chrastou. Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra. Parafrázujúc film Vtedy na západe, tento ústav mlčí vtedy, keď by mal hovoriť a hovorí, keď by mal mlčať.

Kedy by mal mlčať? Napríklad pri zaradení slova hovník medzi spisovné tvary. Pohovka či gauč sú out, podľa jazykovedcov je in hovník. To nie je všetko. Tvorcovia hovníkov ľudí zaprisahali, aby sme nehovorili o hranolkách v kelímku, ale o hranolčekoch v tégliku. Do riti aj s ich téglikom, čo je to za blbé slovo? Keby aspoň vymysleli "nevravča" namiesto "nemluvňa", tak nepoviem nič, ale takýmto spôsobom bojovať proti čechizmom? Hovadín vychádzajúcich z nami plateného ústavu je neúrekom. Viď citát už spomínaného M. Eliáša: "Ako dôkaz škodlivej činnosti jazykovedcov by som však pridal slovo ´brniansky´, ako že súvisiaci s mestom Brno. ´Brnenský´ je vraj nesprávne!!! Neviem, mne slovo ´brniansky´ pripadá ako súvisiace s obcou Brňany." Niečo pridám k dobru aj ja (dane platím, sloboda prejavu je garantovaná, tak prečo nie). Je to starší príklad, zmena slova "smena" na "zmena". Ide o rozdielne slová, s rozdielnym významom, obe sú frekventované, naviac vychádzali v tom čase novinové tituly s takto rozdielnymi názvami. Napriek tomu jazykovedci tento alogizmus presadili.

Skrátka a dobre. Treba mať na pamäti, že nie všetko, čo vyjde z inštitúcie, ktorá je jedinou oprávnenou autoritou, je naozaj múdre. Je aj veľa blbostí. Mne prekáža, keď Bruselu prekáža niečo slovenské, ale ešte viac mi prekáža, keď nekompetentné osoby užívajú verejné peniaze a míňajú ich na nezmysly. A keď sa majú ozvať - mlčia. A ešte niečo, slovo euro aspoň zatiaľ, kým sa neudomácni, skloňovať nebudem. Nie však preto, že sa to páči Bruselu...