Vyrobil už možno aj stovky svietnikov, lampášov, kľučiek, plotov, ba aj stoličiek, či brán. Mimo úžitkových predmetov a zámočníckych prác sa venuje aj tepectvu.
"Je to ťažké remeslo, ale ľudia si ho už tak necenia, ako v minulosti. Dnes je v obehu množstvo cifrovaných odliatkov, pre ľudí cenovo dostupnejších. Kúpia si radšej na trhoch napodobeniny z hocijakého kovu... a poctivá kováčska práca, možno o čosi hrubšia ako tie odliatky, ich zaujíma menej," povedal nám Kaminský na Dni ľudových remesiel v svidníckom skanzene.
Tento postoj ho však vôbec neodrádza. Ľudia sa vraj len musia naučiť rozumieť reči studeného, ale trvácneho kovu. Ak je, pravda, ukutý poctivo. Napokon, nie je to len o ohni vo vyhni, sude vody a ťažkých kladivách. Je to hotová alchýmia. Ani jeden výrobok nie je rovnaký. V každom je kus kováčovej osobnosti a fantázie.
Neprekvapilo nás preto, keď Kaminský odmietavo reagoval na požiadavku jedného z návštevníkov, či by mu neukul meč. Pýtal sa, či naozajstný, alebo na hranie. Jedným dychom návrh odmietol. Vysvetlil nám prečo. "Ak to má byť meč podľa pravidiel, jeho výroba trvá dlho. Treba ho vedieť ukuť, naostriť, vyvážiť. Už som to robil pre jednu šermiarsku skupinu. Trvá to dlho a keď prišlo na platenie, meče sa im zdali drahé. Vtedy som si povedal, že s tým skončím."
Prezradil nám však, že hlavu má plnú plánov. Len deň by mal mať viac ako 24 hodín. Pri kováčstve, zvlášť umeleckom, sa totiž nedá nič oklamať. Len tvrdo odpracovať.
Autor: ak
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
