záujmov vzdal. Nuž Urban nie je úplným nováčikom, prvý raz zasadol do poslaneckých lavíc pred ôsmimi rokmi. V posledných komunálnych voľbách kandidoval na primátora i na poslanca. Nakoniec z toho nič nebolo. Takmer v polovici volebného obdobia sa opäť dostáva do hry. "Je to pravda. Zložil som poslanecký sľub, nie som tu však prvý raz. Momentálne monitorujem situáciu, či je niečo nové a prvá reakcia je, že veľa sa toho nezmenilo." Comeback bol dobrým dôvodom na to, aby sme s M. Urbanom prebrali jeho pôsobenie v mestskej politike, ale zabŕdli aj do ďalších sfér...

O mestskom zastupiteľstve i mestskom úrade Miloš Urban tvrdí, že pracujú stále tým istým spôsobom. "Chýba mi tu koncepcia. Napríklad problém, o ktorom sa hovorilo aj na terajšom zastupiteľstve - strecha zdravotného strediska. Keď si zoberiete môj volebný program, mal som tam koncepčne riešené tieto mestské budovy. Všetky tieto budovy majú rovnú plechovú strechu, čo je pozostatok socializmu, sedemdesiatych rokov. Mal som plán urobiť každý rok, prípadne každý druhý, jednu strechu s nadstavbou, kde by vznikli bytové či nebytové priestory. Tie by sa mohli prenajímať. Teda mohlo sa to robiť týmto smerom, len bolo potrebné dať na začiatok dokopy balík s pár miliónmi. No ako som sa dozvedel, len čo sa predal žrebčinec za nejakých 2,7 milióna, už sú tieto peniaze minuté. Neviem kde, nič také nevidno..."

V minulom volebnom období patril Urban skôr ku kritikom vedenia mesta. Jeho postoj je podobný aj dnes: "Ako som povedal, chýba mi určitá celková koncepcia rozvoja mesta. Mestský rozpočet sa prijíma z roka na rok bez toho, aby sa dávali nejaké ciele do budúcnosti."

Vráťme sa k voľbám. Urban kandidoval spolu s bývalým straníckym kolegom Mikulášom Drabom. Nerozbili sa trochu hlasy, keď sa dalo čakať, že vyhrá doterajší primátor? "Je možné, že sme urobili chybu. Asi pol roka, rok pred voľbami pán inžinier Drab vystúpil z Demokratickej strany a potom kandidoval ako nezávislý. Jemu vyplývalo z funkcie, do ktorej nastupoval, že sa musel vzdať poslaneckého mandátu, ale neviem, či to bolo podmienené aj čo do straníckej kandidatúry. Skrátka, on vystúpil. A nedohodli sme sa. Možno, keby nás nejaká tretia osoba bola dala dokopy a boli by sme si sadli pred voľbami, azda by sme sa boli dohodli. No nedošlo k tomu," priznáva M. Urban, ktorý o svojich budúcich primátorských ambíciách mlčí: "Do volieb je ešte dva a pol roka. Môžete sa ma na to spýtať o rok."

Miloš Urban má 37 rokov, vyštudoval strojnícku fakultu a je živnostníkom vo Veľkom Šariši. "Pracujem v oblasti, ktorá je aj mojím koníčkom, hoci v súčasnosti nie je veľmi ružová situácia. Ide o včelárstvo." Je fanatický včelár? "Dá sa tak povedať," potvrdzuje poslanec, ktorého sme sa opýtali, koľko má včelstiev. "Momentálne 45, chcem to rozšíriť, ale posledné dva, tri roky boli mizerné. Najmä čo sa týka nákupných cien - med je komodita, ktorá v súčasnosti na Slovenku nemá cenu. Reálnu cenu."

Kde je problém? "Problém je jednak v samotných včelároch. Niektorí z nich používali počas sezóny medikamenty, čo dosť vplývalo na cenu medu. Nákupcovia medu ho nakúpili a povyvážali, ale veľa medu sa vrátilo, pretože sa to prejavilo na kvalite," vysvetľuje M. Urban a slová o tom, že med vskutku nemá reálnu cenu, potvrdzuje príkladom: "Potraviny za socializmu boli dotované. Či zoberieme pšenicu, mlieko, či med, všetko bolo dotované. A keď si porovnáme ceny, tak liter mlieka stál 2 koruny, teraz 18 korún, jedno vajíčko 70 halierov, teraz povedzme 4,50. Teda tie ceny stúpli o trojnásobok, aj päťnásobok. A med? Za socializmu 35 korún a toho roku bola najvyššia cena 57 korún, čo nie je ani dvojnásobok."

Poštípali ho niekedy včely? "Keď s nimi dennodenne pracujem, tak dostanem pri práci tých päť žihadiel denne. Niekedy ani jedno." Znáša to za tie roky dobre, veď tomuto koníčku a zároveň práci sa venuje už 22 rokov, od svojich pätnástich. Našťastie nemá alergiu, lebo "včelí jed pôsobí na hladké svalstvo a ak má niekto alergiu, ťažko ju úplne zlikvidovať". Nie vždy sa však včelárstvo obíde bez bolesti. "Maximum žihadiel, čo som dostal v jednej chvíli, bolo asi 60. A tie žihadlá som dostal aj na citlivé miesta," spomína Miloš Urban, ktorý mal po tomto ´nájazde´ večer teplotu, ale nič vážnejšie sa mu neprihodilo. Ani ho to neodradilo. "Nie! Povedal by som, že to bol taký riadny krst po niekoľkých rokoch včeláriny."

Poslanec a včelár Urban býva stále s rodičmi v rodinnom dome vo Veľkom Šariši. Včelstvá má na dvoch miestach, v záhrade a pod Šarišským hradom. K ďalším jeho koníčkom patrí čítanie kníh, ale aj pozeranie športových prenosov v televízii. "Keby som mal teraz desať rokov, tak sa dám buď na hokej alebo na tenis," tvrdí.